Návraty: Výstava historických vozidiel v RD Topoľčany, alebo po roku opäť v Radošine

TOPOĽČANY, RADOŠINA – Výstava historických železničných vozidiel a nevšedná jazda po legendárnej trati do Radošiny. Aj taká bola uplynulá sobota v Topoľčanoch a naša redakcia bola samozrejme pri tom.

V topoľčianskom rušňovom depe bolo už od rána veľmi rušno. Už pri vstupe do areálu mohli návštevníci vzhliadnuť známy dieselelektrický rušeň T 67.019 „Pomaranč“ s cisternovým vozňom  závodu Slovnaft. Za točňou sa nenachádzal len poštový a nákladný vozeň s podniku Dynamit Nobel, ale aj historické osobné vozne čakajúce na svoju renováciu. Po pravej strane areálu bola zase vystavená parná lokomotíva 555.3008 „Mazutka“, ktorá sa návštevníkom predviedla v plnej paráde.

Parný rušeň 555.3008 „Mazutka“ sa vyhrieva na slniečku

Nemenej dôležitou atrakciou bola aj jazda na záhradnej železnici, či „Žltým expresom“ (motorovou drezinou) na koniec sveta. No keďže drezinka je staršia pani muzeálneho typu, ktorá navyše jazdí aj na muzeálny benzín, musela si počas dňa aj niekoľko krát oddýchnuť, aby načerpala nových síl do svojej práce.

Žltý expres sa pripravuje na jazdu na „Koniec sveta“

V areáli však nechýbala ani výstava zabezpečovacej techniky ako sú výstražné zariadenia, značky, závory, semafory, či pumpa na vodu. Nuž a ako by to bolo keby na výstave nebol zabezpečený predaj železničných suvenírov, či chutného občerstvenia.

V budove depa zase mohli návštevníci vzhliadnuť nielen postupne a budujúce sa modelové koľajisko a niekdajšiu miestnosť výpravcu, ale aj zaujímavú výstavu dobových fotografií, starých kartónových lístkov,, zabezpečovacej techniky, či plechových tabuliek či už z názvom trasy vlaku, alebo s názvom danej lokomotívky, či železničného dopravcu. Nuž a čo by to bolo za akciu keby sa na nej nedali kúpiť aj železničné modely.

Výstava dobovej techniky

V suteréne budovy bola ideálna teplota na premeitanie filmov so železničnou tematikou, či hranie jedného so železničných simulátorov.

Moderátor podujatia, ktoré pre všetkých priaznivcov železníc pripravil klub Modrý horizont v spolupráci s bratislavským klubom histórie železničnej dopravy Bratislava Východ počas celého dňa neraz s vtipným kontextom informoval o aktuálnom dianí na výstavisku.

Medzi rušňovým depom a železničnou stanicou počas celého dňa v pravidelných intervaloch premávala súprava motorových vozov M 262.007 KPHŽD + M 262.004  VLAKY.NET, ktorá sa tešila veľkému záujmu cestujúcich. V priestoroch stanice ste si počas dňa mohli kúpiť nie len lístok na mimoriadny motorový vlak, ale aj suveníry so železničnou tematikou.

M 26.007 KPHŽD + M 262.004 VLAKY.NET na ceste do stanice Topoľčany

O mimoriadnu jazdu do Radošiny bol obrovský záujem, z Koniaroviec ste sa tam však nedostali.

Najväčším lákadlom tohto podujatia bola nostalgická jazda po legendárnej trati Topoľčany – Jelšovce – Zbehy – Radošina pod vedením dieselhydraulického rušňa T 444.0060 „Karkulka“ a 4 historických vozňov Ci.

Na železničnej stanici v Topoľčanoch bolo pred odchodom mimoriadneho vlaku veľmi rušno. Niektorí si na poslednú chvíľu kupovali cestovné lístky, iní si zase fotili vlakovú súpravu spolu s motorovým vlakom, ktorý poslušne čakal na všetkých záujemcov o jazdu do rušňového depa. A keďže nie všetci cestujúci nostalgického vlaku do Radošiny navštívili výstavu v rušňovom depe, na stanicu zavítala aj parná lokomotíva Mazutka, ktorá všetkým popriala príjemnú cestu.

Motorový vlak M 262.004 VAKY.NET a historický reštauračný vozeň

Presne o pol dvanástej sa náš mimoriadny vlak pomaly pohol zo stanice. Opustili sme Topoľčany a postupne sme míňali mnohé malebné dediny, ktoré sa nachádzajú na trati do Zbehov. Pôvodne sme sa síce držali cestovného poriadku, po niekoľkých minútach sa však celá situácia zmenila. Podľa cestovného poriadku sme totiž mali zastaviť aj v Koniarovciach, dopravný príkaz však hovoril niečo iné. A tak sme túto stanicu minuli bez zastavenia. Zastavili sme až v stanici Zbehy, kde bola krátka 10-minútová prestávka, ktorú mnohí cestujúci využívali na fotografovanie nevšednej vlakovej súpravy.

Nostalgický vlak v stanici Zbehy

Naša jazda potom pokračovala odbočením na vedľajšiu a v súčasnosti nepoužívanú železničnú trať do Radošiny počas ktorej sme z vlaku mohli obdivovať malebné zákutia nitrianského regiónu. A hoci sme prechádzali cez viaceré dediny, náš vlak zastavil iba v staniciach Nové Sady, Kapince, Veľké Rypňany a Radošina, kam sme prišli s cca 20-minútovým meškaním. V reštauračnom vozni nám cestu spríjemňovala štvorica mladých gitaristov, ktorí počas jazdy vyhrávali známe country skladby.

Jazdu po legendárnej trati využili aj miestni obyvatelia, ktorí vo vyššie spomínaných obciach pristupovali do nášho vlaku a počas jazdy si zaspomínali na časy, keď na tejto trati fungovala ešte pravidelná osobná doprava.

Cestujúci si vychutnávajú jazdu do Radošiny

Približne o 13:20 sme konečne dorazili do Radošiny. a zatiaľ čo sa robil obeh lokomotívy okolo vlakovej súpravy, cestujúci mohli navštíviť budovu železničnej stanice, kde bola inštalovaná malá výstava dobových fotografií, alebo sa vybrať do neďalekej cukrárne, kde predávajú neskutočne dobrú zmrzlinu. Pred staničnou budovou ste mohli vzhliadnuť aj výstavu motocyklových veteránov, ktorú zorganizoval veterán klub Radošina.

Výstava motocyklov v stanici Radošina

A hoc sme sa späť do Topoľčian vydali o päť minút neskôr oproti cestovnému poriadku, naša cesta sa niesla v pokojnej atmosfére. Viacerí z nás sa zapojili do zaujímavej debaty a otvorene kritizovali verejnú dopravu na Slovensku. Na prípoje medzi vlakmi, prípadne vlakmi a autobusmi sa spoliehať veľmi nedá a zrušením železničnej dopravy do významných oblastí cestovného ruchu veľmi slovenskému turizmu nepomôžeme. „V minulosti ste sa z týchto obcí verejnou dopravou bez problémov dostali na ktorúkoľvek pracovnú smenu do roboty, či do školy. Dnes je to však pomerne veľký problém“, povedal jeden z cestujúcich.  „Zaujímavá situácia je aj pri ceste na Spišský hrad„, povedal jeden zo sprievodcov a dodal: „Zo Spišských Vlachov odchádzajú do Spišského Podhradia tri páry vlakov. Všetky však idú skôr ako príde prvý rýchlik z Bratislavy. Ďalší vlak ide do Spišského Podhradia až v čase keď sa hrad pomaly zatvára. Jediným riešením je teda použitie autobusovej dopravy.“ O nič lepšie to nie je ani s prestupom medzi vlakmi. Neraz sa totiž stáva, že jeden vlak vchádza do stanicu a náväzný vlak ju práve opúšťa. Zdá sa však, že kompetentným to akosi nevadí.

Akousi satisfakciou bolo zastavenie nášho vlaku v stanici Koniarovce, kde bol umožnený prestup na jeden z pravidelných vlakov z Topoľčian. Posledný úsek našej cesty ubehol ako voda. Ani sme sa nenazdali a boli sme späť v okresnom meste Topoľčany. Niektorí cestujúci prestúpili na mimoriadny motorový vlak do rušňového depa, iní sa zase vydali na prehliadku centra mesta, ktoré je od stanice v pomerne krátkej vzdialenosti. Veľmi rýchlo to však oľutovali, lebo krem jednej kaviarne a zmrzlinárne bolo v centre všetko pozatvárané a nebolo sa kde osviežiť, či kúpiť si nejaké suveníry tohto mesta.

Nostalgického vlaku po návrate z Radošiny oddychuje v rušňovom depe

Vráťme sa ešte do minulého roku, kedy sa o nevšednú jazdu do Radošiny postaral Spolok považskej dráhy Žilina v spolupráci s občianskym združením Čangom. Na legendárnu trať sa vtedy vykonali dve jazdy s motorovým vozňom M 131.1443 „Kredenc“, ktorý vďačne zastavil na všetkých staniciach a zastávkach po trase.

A hoci tento rok bola situácia iná, opäť sme sa presvedčili, že šíny ešte stále vedú aj do Radošiny.

Text a foto: Jaroslav Filo

Pridajte prvý komentár

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.