Návraty: Viedenská električka oslávila svoju 100-ročnicu

BRATISLAVA – 5. február 1914 bol z pohľadu koľajovej dopravy veľkolepým. V tento deň sa totiž začala pravidelná premávka na elektrickej lokálnej železnici spájajúcej Viedeň s Bratislavou. Chodili s ňou Prešporáci i Viedenčania na kávu i za kultúrou. Fenomén Viedenskej električky nezanikol ani po 100 rokoch a preto Dopravný podnik Bratislava a Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy pripravili v stredu 5. februára 2014 dve spomienkové jazdy historickou električkou centrom mesta.

Celá akcia začala krátko po 13-tej hodine kedy sa na momentálne zrušenej zastávke na Námestí Ľudovíta Štúra v smere na Šafárikovo námestie objavila známa historická električková súprava BMEŽ ≠18 + SGP ≠135. Prvá jazda električkou viedla cez nábrežie, tunel, Kapucínsku, Námestie SNP a Jesenského ulicu a počas jazdy sa slova ujal Roman Delikár z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy, ktorý prítomným novinárom i bežným cestujúcim priblížil históriu Viedenskej električky.

Pre veľký záujem verejnosti sa o 14:00 uskutočnila druhá okružná jazda, ktorá z Kapucínskej ulice pokračovala cez Obchodnú, Radlinského, Vazovovu, Krížnu a Špitálsku na Jesenského ulicu a odtiaľ späť na Námestie Ľudovíta Štúra. Slova sa tentokrát ujali Peter Martinko a Michal Milata, ktorí sa s radosťou zhostili úlohy sprievodcov.

P2052293 — *Michal Milata robí výklad v historickej električke*

A ako sa Milata, Delikát a Martinko vlastne spoznali? Michal Milata, zakladateľ Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy sa v roku 2005 v práci zoznámil s kolegom Romanom Delikátom, ktorý zbiera historické fotografie a pohľadnice Bratislavy. V roku 2010 potom na sociálnej sieti objavili Petra Martinka, ktorý sa zamiloval do Viedenskej električky a zbieral všetky informácie a fotografie o tejto železničnej legende.

Nuž a čo zaujímavé sa spája s históriou Viedenskej električky? Za prvý rok svojej prevádzky odviezla viac ako 3 milióny cestujúcich a vozili sa s ňou aj významné osobnosti ako napríklad belgická princezná Štefánia, hovorí Peter Martinko: „V čase krízy to bolo s potravinami v Rakúsku o dosť horšie ako v uhorskej časti monarchie a práve princezná Štefánia sa snažila previesť svojim známym do Rakúska dve kila maku. Pri kontrole na hraniciach jej však pohraničiari povedali, že žiadna potravinová pomoc z Uhorska sa nesmie prevážať do Rakúska a požiadali ju, aby im mak odovzdala. Ona povedala, že nie, že toto predsa nie je problém previesť nejaké kilo maku do Rakúska a tak jej povedali, že buď im ten mak odovzdá, alebo si z Viedenskej električky vystúpi. Ona povedala, že nie, nič neodovzdá, vystúpila z vlaku a ešte sa nechala porúčať, že služby Viedenskej električky viac nevyužije.“

Známych osobností, ktoré využili Viedenskú električku však bola viac nadväzuje Roman Delikát: „Karol Habsburský s neskoršou poslednou cisárovnou Zitou inkognito cestovali touto súpravou. Vo Schwechate nasadli do tejto súpravy, priviezli sa do centra Prešporka, kde však ich utajenie už nebolo pretože ich vítali davy.“

Môžeme ešte spomenúť že 70 km trasu prešla električka za viac ako 2 hodiny a cena lístka bola 3 Koruny.

Okrem histórie lokálnej železnice sa prítomní novinári živo zaujímali aj o papierový model legendárnej lokomotívy GANZ Eg 6 vyrobenej v roku 1913, ktorú pri tejto príležitosti vyrobil náš kolega Martin Žarnovický. Túto lokomotívu v roku 2011 pred šrotom zachránil Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy a tento rok by ju chcel slávnostne predstaviť verejnosti.

Eg 6 symbolicky po 100 rokoch nakoľajena znovu na Námestí Korunovačného pahorku — *Eg 6 symbolicky po 100 rokoch nakoľajená znovu na Námestí Korunovačného pahorku*

Električka č. 18 nebola na túto jazdy vybraná náhodne. Prvé vozidlá BMEŽ série 11 – 20 sú totiž spojené s premávkou Viedenskej električky. Prvé električky tohto typu boli vyrobené v rokoch 1935 – 1937 vo vlastných dielňach podniku v súvislosti s potrebou nových električiek pre prestavanú trať bývalej Elektrickej lokálnej železnice Bratislava – Krajinská hranica. Nové vozidlá preto boli nasadené aj na linku „E“ spájajúcu Fochovu ulicu v centre mesta s Kopčianskou ulicou v Petržalke v 20-minútovom intervale. Tretia električka premávala až na hranicu Berg ako prípoj ku každému prichádzajúcemu a odchádzajúcemu vlaku z/do Viedne.

A ako si na starú električku spomínajú Bratislavčania? „Vozili sme sa na tých, vzadu čo spájajú tie dve električky. Chalani naskakovali za jazdy.“. „Keď som tu študovala, chodievala som takouto električkou“, spomínali náhodne oslovené Pani v staršom veku.

Počas jazdy bolo pre cestujúcich pripravené špeciálne vydanie Bratislavských novín venované 100-ročnici Viedenskej električky, ako aj zaujímavá brožúrka o histórii lokálnej železnice. A kto sa na týchto jazdách nemohol zúčastniť, môže sa započúvať do zaujímavého výkladu o histórií unikátneho spojenia medzi Viedňou a Bratislavou.

Roman Delikát: