ZÁPADNÉ SLOVENSKO – Veterán Tatra Club Šenkvice zorganizoval uplynulú sobotu tradičné podujatie Aprílové štartovanie, ktorým symbolicky odštartoval novú veteránsku sezónu. No skôr ako vám v spolupráci s týmto klubom priblížime atmosféru tejto akcie, splníme si resty z minulosti a vrátime sa do polovice októbra minulého roka, keď sa v rámci podujatia Veteránom vinárskom krajom veteránska sezóna končila.
V sobotu 15. októbra 2022 bolo vonku sychravé a v celku premenlivé počasie. Chvíľu bolo primerane ročnému obdobiu, potom zase pršalo a poriadne sa ochladilo. Majiteľov a sympatizantov historických vozidiel vrátane našej redakcie to však neodradilo. Tentokrát sme totiž boli motorizovaní a pred nepriaznivým počasím nás uchránilo osobitné motorové vozidlo. 😛 Aj keď to tak spočiatku nevyzeralo, navzdory neistému počasiu sa neveľké námestie v Šenkviciach postupne začalo zapĺňať najrôznejšími veteránmi od tých najstarších z obdobia prvej republiky, až po tie najmladšie, ktoré ešte nie tak dávno brázdili po našich cestách. Obrazne povedané: kým ste zdokumentovali štyri autá, prišlo desať ďalších. Každý z veteránistov sa chcel totiž na záver sezóny predviesť v čo najlepšom svetle. Ako by nie. Veď počas zimných mesiacov bude mať svojho miláčika starostlivo garážovaného a chráneného pred nepriaznivým počasím. Tí čo prišli skôr, ešte pred jazdou skontrolovali svoje vozidlo, aby náhodou neostali visieť niekde na polceste. Odťahová služba síce bola v pohotovosti, no netreba zbytočne dráždiť tigra bosou nohou.
Zatiaľ čo sa jednotlivé posádky priebežne registrovali a dopriali si raňajky, v areály podujatia pred obecným úradom sa postupne začali schádzať obyvatelia a návštevníci obce. Behali ako splašené sliepky od vozidla k vozidlu a s fotoaparátom, či mobilom v ruke do najmenších detailov dokumentovali jednotlivé veterány. Bežnému smrteľníkovi by sa síce mohlo zdať, že v tom mali chaos, no oni to mali všetko v merku. Niektorí sa zamerali iba na konkrétne vozidlá, iní fotili takpovediac hlava-nehlava všetko čo im prišlo pod ruky a aspoň náznakom sa to podobalo na niečo historické. No boli aj takí, ktorí sa rovnako ako my snažili zachytiť aj celkovú atmosféru podujatia. Haló slečna, toto nie je módna prehliadka, ale zraz veteránov. 😀
Pätnásť minút pred plánovaným výjazdom prišla na rad rozprava s posádkami a príhovor starostu obce Mgr. Petra Fitza. Je síce pravda, že každý účastník dostal po úhrade štartovného aj itinerár, ale načo zbytočne riskovať. Kto chcel, mohol si na oblečenie pripnúť aj odznak s motívom podujatia a potom už hor sa do svojich vozidiel naštrbovať motory a pomaly sa zoradiť do kolóny. Najväčšie zastúpenie tu síce mali štvorkolesové vozidlá, no motorkári sa taktiež nedali zahanbiť. Keby však nemali na hlavách prilbu, mohla by im prechladnúť plešina. 😀
S úderom desiatej hodiny začala atmosféra poriadne gradovať. Prítomná verejnosť už netrpezlivo čakala na svojich pozíciách, aby s mobilom, fotoaparátom, či kamerou v ruke čo najvernejšie zachytila štart vozidiel na prvú etapu veteránskej jazdy. Pripraviť sa! Nezabiť sa! Pozor! Stop! Stop! Stop! Stratila sa mi totiž manželka. Nevadí. Desať percentné straty sú predsa povolené. 😀 No dobre, tak ešte raz… A kým jednotlivé posádky postupne prefrčali popri nás a za asistencie polície uháňali smerom na Pezinok, dokumentovali sme čo nám sily a baterky v aparátoch stačili. Cvak, cvak, cvak, cvak, cvak. Ešteže sme mali so sebou aj pitný režim. Inak by sa nám z toho určite zakrútila hlava.
Prvou zastávkou na trase bolo starobylé námestie na Prostrednej ulici vo Svätom Jure. Zaparkovali sme naše auto na vhodnom mieste a hor sa v ústrety veteránom. Je síce pravda, že miesto štartu je miesto štartu, no výstava historických vozidiel pri malebných domoch nabrala tú správnu a nefalšovanú atmosféru. Zaiste si to uvedomovali aj miestni obyvatelia, ktorí aspoň na pár minút nechali nakupovanie, varenie, upratovanie, či milovanie a prišli si nafotiť historickú techniku rôznych typov a rôznych rokov výroby. Niektorí z nich dokonca nabrali odvahu a pokiaľ práve nikomu nevbehli do záberu, spravili si zopár fotiek do rodinného albumu. Nuž čo vám budeme hovoriť. Bola že to pastva pre oči. Škoda len, že už nebolo leto. Možno by sme toho videli oveľa viac. A to nie len z hľadiska vozidiel.
Aby nám naše dokumentačné plány neskrížili majitelia súčasných štvorkolesových tátošov, príslušníci polície ich odkláňali do priľahlých ulíc. Mohli sme sa tak presúvať od vozidla k vozidlu a fotiť všetko čo nás napadlo. Tak nerozprávať a dokumentovať, aby sa to stihlo! 😀 No skkôr ako sa pokračovalo v ďalšej jazde, starosta obce ocenil najlepšie vozidlá podujatia. Vyhrať chcel nepochybne každý, no pamätný pohár si nakoniec odniesli majitelia vozidiel Chevrolet Independens a Jaguár XJ. Srdečne gratulujeme.
Ani sme sa nenazdali a prišiel čas odjazdu. Jednotlivé posádky už sedeli na svojich miestach, motory bežali na plné obrátky a my sme spolu s miestnymi obyvateľmi stáli na svojich pozíciách, aby sme čo najverejnejšie zachytili tento jedinečný okamih. Pripraviť sa! Pozor! Stop! Stop! Čo, zase žena? Nie, tentokrát to boli zuby. Našli sme ich až v susednej ulici, tak hádam budú pasovať. 😀 Ešte posledné slová organizátora a staručké automobily i motocykle sa postupne vydali na ďalšiu cestu. Naše oči boli pri tom nekompromisne prilepené v hľadáčiku fotoaparátu a my sme stláčali púšť na aparáte ako čínsky turisti na výlete. 🙂
Sychravé jesenné počasie po prvýkrát naplno prejavilo svoju moc po príchode do bratislavskej Rače, kde začalo ako na potvoru pršať. My sme sa však nevzdávali a ako správni šotouši nebojácne dokumentovali výstavu historických vozidiel pri amfiteátri v Knižkovej doline. Pridali sa k nám aj obyvatelia mestskej časti, ktorí aj napriek nepriaznivému počasiu obdivovali niekoľko desiatok historických vozidiel.
Zatiaľ čo verejnosť fotila vystavenú techniku a účastníci podujatia dopĺňali svoju energiu, organizátori v spolupráci so starostom mestskej časti ocenili ďalšie dve vozidlá. Pamätné poháre si tento krát prevzali majitelia Tatry T54 a Opelu modelu P4. Gratulujeme.
Času bolo viac než dosť a tak sme sa na spiatočnej ceste zastavili na Radničnom námestí v Pezinku, aby sme zdokumentovali tamojšie veteránske podujatie. Ako sme však po príchode na miesto činu zistili, nešlo o plnohodnotnú akciu, ale o skromnú výstavu historických vozidiel organizovanú v rámci predvolebnej kampane. Moje nervy. To zase bolo sľubov a nakoniec aj tak skutek-utek. Aspoň že bolo pri muzike čo zajesť a vypiť.
Vrátili sme sa teda späť do Šenkvíc, kde si účastníci akcie pochutnávali na dobrom obede. Čo dobrého si pre nich organizátori pripravili nevieme. Isté je, že miestni obyvatelia zatiaľ využili čas a opätovne dokumentovali vystavenú techniku.
Je síce pravda, že najlepšia atmosféra bola v ranných hodinách, no ani pred štartom druhej etapy tu nebola nuda. A keď už boli posádky na svojich miestach a s naštartovanými motormi čakali na ďalšie inštrukcie, zaujali sme svoje miesta, pripravili si techniku a čakali na prejazd vozidiel. Ani sme poriadne nestihli napočítať do šesť a prvé veterány s typickým zvukom motora a jedinečným klaksónom prehrmeli popri nás, odbočili na hlavnú cestu a zmizli niekde v diaľke.
Uf, Uf. Ešte, že sme poznali ďalšiu zastávku tejto akcie. Inak by sme totiž blúdili sem a tam a nevedeli, kde ich máme hľadať. A keby sme išli rovno za nosom, možno by sme skončili aj na druhom konci republiky. 😀 No hoci sme ani jedno z vozidiel nemali na dohľad, vďaka navigácii sme nakoniec predsa len prišli na miesto určenia – do areálu motorkárskej dráhy pri obci Dlhá. Toto miesto totiž neponúkalo len dostatočný komfort na výstavu vozidiel, ale aj zaslúžený relax pre účastníkov podujatia. Veru, veru. Prítomná verejnosť nadšene obdivovala vystavenú techniku a majitelia posádok postupne nasadli na motokáry a uháňali po dráhe ako naozajstní pretekári. Kto vie. Možno sa z niektorý z nich stane pilotom F1 a zúčastní sa ostrých pretekov o majstra sezóny.
No hoci to bolo chvíľami veľmi dramatické, počasie ako na potvoru opätovne hralo proti nám. Poriadne sa zozimilo a začalo pršať. Ešte, že sme už mali všetko zdokumentované a mohli sa schovať do tepla. Ojoj a čo teraz? Nič. účastníci akcie sa o niekoľko desiatok minút vrátili späť do Šenkvíc na oficiálne vyhodnotenie a ukončenie podujatie a my sme plynulo pokračovali v jazde do hlavného mesta. No aspoňže tak.
S odstupom času môžeme smelo povedať, že až na sychravé počasie sa organizátorom táto akcia vydarila. Pokiaľ máme správne informácie, všetci prišli úspešne do cieľa a nikto z účastníkov sa nevrátil domov štvornožky. Škoda len, že sa tohto podujatia nezúčastnil aj historický autobus, ktorý by prípadných záujemcov vozil medzi jednotlivými fotozastávkami. Nuž nemôže byť každý deň sviatok. Inak povedané, čo nebolo doteraz, môže byť v budúcnosti. Ak sa tak stane, budeme určite pri tom.
Autor: Jaroslav Filo
ŠENKVICE – RÁNO
SVÄTÝ JUR
BRATISLAVA – RAĆA
PEZINOK
ŠENKVICE – POPOLUDNÍ
MOTOKÁRSKA DRÁHA PRI ONCI DLHÁ
Be the first to comment