NÁVRATY | Túlavou brezovskou lokálkou

JABLONICA, BREZOVÁ POD BRADLOM – Letné prázdniny sú ideálnou príležitosťou na spoznávanie jednotlivých kútov našej vlasti. Niekto rád putuje do prírody, iný zase navštevuje hrady, zámky, múzea, galérie, starobylé mestá i obce. Ba nájdu sa aj takí, ktorí si nevedia predstaviť leto bez osvieženia pri vode. Nech už patríte do ktorejkoľvek skupiny výletníkov, najlepšou voľbou pri ceste za zážitkami je použitie železničnej dopravy. Aj preto sa postupne rozširuje ponuka sezónnych vlakov, ktoré vás pohodlne odvezú k najzaujímavejším turistickým lokalitám.

Do projektu letných turistických vlakov sa v tomto roku po prvý krát zapojila aj Krajská organizácia cestovného ruchu (KOCR) Trnavský kraj zážitkov, ktorá v spolupráci so železničnými klubmi každú sobotu od 3. júla do 11. septembra 2021 vypravila výletné vlaky do Smoleníc a Brezovej pod Bradlom. Vďaka hercom z Divadla Jána Palárika v Trnave mohli cestujúci počas jazdy cestovať časom a dozvedieť sa viac o rode Pálffyovcov, či generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Na zážitkové spoje boli nasadené motorové vozne M 286.0018 “Túlavá”, M 262.007, ako aj motorový rušeň T 458.1079 “Veľký Hektor”. Najväčší záujem verejnosti bol nepochybne o jazdy Túlavou. Tá sa ale na brezovskej lokálke objavila iba raz. Nemožno sa preto diviť, že pri ceste z Bratislavy bola beznádejne vypredaná. Nie, že by sa tam už ďalší cestujúci nezmestili, no v ponuke boli iba miesta na sedenie. Kto si teda cestovný lístok nezakúpil v dostatočnom predstihu, mohol sa týmto vlakom odviezť už len na kyvadlovej jazde. A keďže to bol zo začiatku aj náš prípad, neostávalo nám nič iné, iba si pri okienku zakúpiť jednosmerný lístok na pravidelný spoj do Jablonice.

Pozvánka na akciu

Ešte sme si rýchlo odfotili pristavenú historickú motorovú súpravu a hor sa do pristaveného vlaku do Leopoldova. Ak si náhodou niekto z vás myslí, že sme boli ukrátení o zážitok z nostalgickej jazdy, je na omyle. Železničná spoločnosť Slovensko totiž na vybrané pravidelné vlaky nasadzuje aj retro vozne za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani v železničnom múzeu. Staré dobré koženky s kupečkom i bez kupečka v ktorých je v lete teplo a v zime zima. Zásuvku, či wifi by ste v nich hľadali márne a náhradou za chýbajúcu klimatizáciu sú veľké sťahovacie okná. Skrátka cestovanie ako za starých čias. Len pozor, aby ste nedostali prievan. 😉 Či sa to niekomu páči, alebo nie, náš osobný vlak bol zostavený práve z týchto vozňov. Keďže cestujúcich z počiatku veľa nebolo, nebol problém nájsť voľné miesto na sedenie. Prisadli sme si teda k jednej sympatickej slečne a náš neobyčajný výlet sa mohol začať. Bola by škoda keby sme v tento nádherný slnečný deň ostali doma.

M 286.0018 + Balm 020 na hlavnej stanici v Bratislave

Ani sme sa nenazdali a boli sme v Trnave. Aj keď sme uvažovali nad tým, že si tu spravíme niekoľko fotografií s Túlavou a do Jablonice sa dopravíme autobusom, nakoniec sme túto alternatívu zavrhli a pokračovali sme v jazde osobným vlakom smerujúcim na Kúty. Cesta nám ubiehala pomerne rýchlo. Vystúpili sme z pravidelného spoja a pomalým tempom sa presunuli na autobusovú stanicu v centre obce. Mohli sme síce ešte počkať na príjazd výletného vlaku, ale načo zbytočne riskovať. Autobus tu jazdí raz za uhorský rok a to môže narobiť viac škody ako úžitku.

Prvá príležitosť na nafotenie “Krokodíla” s prívesným vozňom sa nám naskytla neďaleko železničnej zastávky Osuské. Boli sme nachystaný na svojich miestach, no vlak ako na potvoru nikde. Podľa cestovného poriadku už mal byť niekde medzi Hradišťom pod Vrátnom a Brezovou pod Bradlom. A tak sme nevedeli či išiel v predstihu, alebo sa na trati vyskytli nejaké komplikácie. Keď sme pomaly opúšťali naše stanovište, v diaľke sme započuli známy zvuk motorového vlaku. Túúúúúúút. Rýchlo sme sa vrátili späť na vytipované miesto a pekná fotka bola na svete.

Túlavá pár metrov za zastávkou Osuské

Hoci sa osobné vlaky na tejto trati objavujú len sporadicky, vďaka občianskemu združeniu Haradicha sa na opustenú stanicu v Hradišti pod Vrátnom postupne vracia život. Nie len pre cestujúcich z mimoriadneho vlaku, ale aj pre obyvateľov i návštevníkov obce bolo pripravené malé občerstvenie a v rámci letného kina sa po zotmení premietala česká komédia “Štěstí je krásna věc” z roku 2020. Veľkou lahôdkou bola aj Best of prezentácia “Na Pionieri a Jawe s Marekom Slobodníkom”. Oprava staničnej budovy si ale bude vyžadovať ešte veľa času, financií a šikovných rúk. Každá pomoc je preto viac ako vítaná.

Pohľad na železničnú stanicu v Hradišti pod Vrátnom

Ešte sme prehodili pár viet so starostom obce a zakladateľkami spomínaného združenia a na malú staničku už pomaly vchádzala Túlavá s prívesným vozňom Balm rady 020. Kým sme nastupovali do motorového vozňa, členovia združenia podávali cestujúcim cez okná vlaku za kalíšok slivovice. Ako sa hovorí: Nech im huba dobre ide. Sprievodca zapískal a výletný vlak sa pomaly pohol vpred. Personál z KOCR predával cestovné lístky a cestujúcim dával na ruky pásky. Zaiste ich mali kvôli sprievodnému programu, ktorý sa konal v areáli Jablonického kaštieľa zo 16. storočia. Hoci cestovné nebolo najlacnejšie (8,- € pre dospelých a 6,- € pre deti od 6 do 15 rokov, ŤZP a občanov nad 65 rokov), mimoriadny vlak nebol prázdny. Veď ktovie kedy sa Túlavá opäť zatúla na trať Sváka Ragana.

Historická súprava M 286.0018 + Balm 020 v Hradišti pod Vrátnom

Väčšina ľudí vystúpila už na zastávke Jablonica – obec. My sme ale pokračovali v jazde až na hlavnú stanicu v Jablonici, aby sme si nafotili súpravu mimoriadneho vlaku.

Historický motorový vlak prestávkuje v Jablonici

Počas cca 2-hodinovej prestávky sme mali v pláne dopriať si niečo na jedenie. Reštaurácia Záhorán však bola ako na potvoru zatvorená a v susednej pizzérii mali v ponuke už len posledné zvyšky guľášu s chlebom. A tak sme si aspoň pochutili na výbornej Jablonickej zmrzline, ktorú nám predala sympatická slečna zo Senice. Raz darmo. Záhoráci sú všade, len nikto doteraz nevie, koľko ich je. 😀 S jednou milou a sympatickou Seničankou som mal tú česť pracovať aj na nemenovanom úrade, ale to je už iný, no nemenej zaujímavý príbeh. Ale späť k výletu. Zvyšný čas sme využili na prehliadku areálu miestneho kaštieľa, ktorý sa postupne podrobuje náročnej rekonštrukcii. Guľôčkový hrad, drevený kolotoč, ani avizované občerstvenie sme síce nevideli, no kto mal záujem, mohol si oddýchnuť v zámockom parku, alebo sa vyblázniť na futbalovom ihrisku.

Celkový pohľad na areál Jablonického kaštieľa

Pár minút pred 15. hodinou sme sa pomaly vrátili späť na zastávku v centre obce a čakali na príjazd mimoriadneho spoja. Netrvalo dlho a “brezovská lokálka” už prechádzala cez železničné priecestie. Zastavila na malom nástupišti a razom sa zaplnila cestujúcimi. Hoci v nej boli hlavne rodiny s deťmi, túto jazdu si nenechali ujsť ani tí skôr narodení. Ešte k nám pristúpilo zopár oneskorencov a výletný vlak sa vydal na spiatočnú cestu do Brezovej pod Bradlom.

M 286.0018 + Balm 020 na na zastávke Jablonica – obec

V Hradišti pod Vrátnom nám naliali aj “do druhej nohy”, aby sme v dobrej nálade šťastlivo dorazili do cieľa našej cesty. Škoda len, že sme ani raz nezastavovali na Štverníkoch, odkiaľ by sa dalo dostať aj k rozhľadni Lipovec. No, čo už. 🙁 Na konečnej stanici sme si nafotili posunovanie vlakovej súpravy a hor sa na malé občerstvenie k Belanovi. Nie, že by sme niekomu chceli robiť reklamu, ale iné zariadenie v okolí nebolo. Musíte ale uznať, že studená kofola a čapované pivo padnú v lete viac než vhod.

Túlavá v Brezovej pod Bradlom

Cestujúci, ktorí do Brezovej pod Bradlom prišli už predobedom, mohli pri ceste za ďalšími atrakciami nasadnúť do oldtimera Prešporáčika, ktorý ich ako Košarisská spojka odviezol do Múzea Dušana Samuela Jurkoviča v centre mesta a Múzea Milana Rastislava Štefánika na Košariskách. V ponuke boli aj jazdy Vláčikom Brezováčikom, ktorý vás pohodlne dopravil až na parkovisko pod Mohylou generála M. R. Štefánika na Bradle.

Oldtimer Košariská spojka odchádza ako služobný spoj po poslednej jazde na železničnú stanicu

Čas plynul ako voda a pomaly nastal čas návratu do Bratislavy. Ten sme pôvodne plánovali v kombinácii vlaku a autobusu, no po dohode s vlakovým personálom sa pre nás v Túlavej predsa len našlo jedno voľné miesto na sedenie. Mierne unavení i plní zážitkov. Niektorí z nás si v družnej debate vymieňali svoje dojmy z akcie a plány na ďalšie výlety po Slovensku, iní spokojne odfukovali na sedadle a myšlienkami boli v úplne inej dimenzii.

Pre meškanie pravidelného vlaku z Trnavy sme v Smoleniciach stáli o niečo dlhšie ako bolo pôvodne plánované. No nikomu z nás to nevadilo. Veď ako sa hovorí, pomaly ďalej zájdeš.

M 286.0018 + Balm 020 čaká na odchod zo Smoleníc

Nie všetci výletníci však smerovali až do Bratislavy. Niektorí z nich nás totiž opustili už v Trnave a Pezinku. A ak nás pamäť neklame, mimoriadne sme zastavili aj v Rači a na Vinohradoch.

Túlavá na železničnej stanici Trnava

Prvá zo štvorice nostalgických jázd do Brezovej pod Bradlom bola úspešne za nami. V ďalších termínoch bol už na výletný vlak Štefánik vypravený motorový vozeň M 262.007. Túlavá sa v rámci leta ešte objavila na výletnom vlaku Pálffy, ktorý odviezol výletníkov z Bratislavy do Smoleníc. Oveľa zaujímavejšie ale bolo jeho nasadenie na vybrané zážitkové vlaky v Banskobystrickom samosprávnom kraji.

Autor: Jaroslav Filo

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.