NÁVRATY | Stretnutie majiteľov historických vozidiel v Lozorne

LOZORNO – Predposlednú júlovú sobotu uplynulého roku sa v malebnej obci na Záhorí uskutočnilo stretnutie majiteľov a sympatizantov historických vozidiel. Nakoľko išlo o neverejnú akciu, o tomto podujatí sme vás vopred neinformovali. No keďže viacerí veteranisti sa z areálu bývalých kasárni, v ktorých Veterán Klub Lozorno deponuje svoje vozidlá, vydali počas dňa na malú okružnú jazdu do centra obce, mohli ich vzhliadnuť aj tamojší obyvatelia.

V sobotu 23. júla 2022 bolo vonku príjemné letné počasie. Nechcelo sa nám preto sedieť doma a rozmýšľať nad nesmrteľnosťou chrústa. A hoci sme mali viacero možnosti ako si poradiť s načatým víkendom, prijali sme pozvanie Veterán klubu Tatra 141 a zúčastnili sme sa tejto milej veteránskej akcie. No skôr ako sme sa regionálnym autobusom odviezli do Lozorna, dopriali sme si malé občerstvenie, tzv. pitný režim v menšom pohostinstve situovanom pri železničnej stanici Lamač. To viete s vyschnutým hrdlom sa po svete chodiť dlho nedá. 😀 A potom už v plnej sile hor sa na výlet. Po vystúpení z pravidelného spoja sa síce o slovo prihlásila navigácia, no do cieľa našej cesty sme dorazili bez akejkoľvek ujmy na zdraví.

Pohľad na centrum obce Lozorno pri požiarnej zbrojnici

Pri prechádzaní okolo vodnej nádrže sme síce uvažovali nad rybolovom, člnkovaním, plávaním, či kúpaním, no historická technika nakoniec predsa len dostala prednosť. Nie darmo sa hovorí – s veteránmi na večné časy a nikdy inak. Aj keď na inom mieste písmo hovorí – s tou technikou sú len samé patálie. 😛

Vodná nádrž Lozorno poskytuje ideálne možnosti na oddych a rekreáciu

Oplatilo sa. Pri malom parkovisku sme totiž objavili starú telefónnu búdku aj s telefónom, ktorá dnes slúži ako knižná búdka. Či sa ale z nej aj niekam dovoláte, nevedno. Prídete, zistíte. Ale rýchlo. Volá Gizka. 😛

Táto nenápadná telefónna búdka s československým znakom a poštovou schránkou dnes slúži ako knižná búdka

Len čo sme sa ponorili do lesa, na asfaltovej ceste sa oproti nám postupne vynorila menšia skupinka veteranistov, ktorá pravdepodobne smerovala do centra obce. Doplnili sme si potrebné tekutiny a nebojácne pokračovali k objektom bývalých kasárni, ktoré dnes patria spoločnosti PITSTOP Slovakia a svoje sídlo v nich našiel aj tamojší veterán klub. Áno, je pravda, že vďaka horúcemu počasiu nám z čela padali poriadne kvapky potu a nohy nám signalizovali záverečnú-konečnú, no po niekoľkých minútach pešej chôdze sme nakoniec úspešne dorazili do cieľa. Ešte že tak. Inak by bola príprava tohto článku ohrozená.

Vojenské a civilné veterány smerujú do centra obce

Po zvítaní s organizátormi podujatia a krátkom oddychu v tieni pod korunou stromov sme sa pomaly šróbik po šróbiku pustili do dokumentovania zúčastnených vozidiel. Niektoré z nich prišli do areálu už v predošlý deň, iné sem zavítali až v priebehu dňa. Každý podľa svojich možností a voľného času. Je pravda, že počet účastníkov bol oproti plánom organizátora menší, no na priateľskej atmosfére sa to vôbec neodzrkadlilo. Skôr naopak. Na neveľkom priestranstve bolo možné obdivovať nie len vojenskú a hasičskú techniku, ale aj civilné automobily a motocykle.

Výstava civilných veteránov v areáli spoločnosti PITSTOP Slovakia

Pretože sme už boli riadne nachodení, krátka jazda vojenským automobilom UAZ 469 po areáli podujatia nám bodla viac než vhod. Len dúfame, že motor to v takom teple motor vydrží až do konca. Veríme a veriť budeme. 😛

Krátka jazda vojenským automobilom UAZ 469 bola pre nás tým pravým a orechovým

Po malom občerstvení realizovanom v menšom množstve a pravidelnom taktovom intervale sme sa vybrali na organizovanú a komentovanú pešiu prehliadku areálu. Je na škodu veci, že sa tu všetko postupne zlikvidovalo a potenciál vojenského múzea v prírode viac ako pravdepodobne ostane nevyužitý a skončí len ako zbožné prianie niekdajších pamätníkov. Škoda. 🙁 Najväčšou lahôdkou podujatia bola nepochybne prehliadka historických automobilov značky Tatra, motocyklov, modelov, starých písacích strojov, dobových rádioprijímačov a inej historickej techniky, ktoré sú deponované v jednej z budov a chránené pred nepriaznivým počasím a vyčíňaním vandalov. Ach bola že to pastva pre oči. Fotili sme čo nám sily stačili. A čo sme neodfotili, to sme dokreslili. 😛

Pohľad do expozície cennej zbierky Veterán klubu Lozorno

V popoludňajších hodinách to síce vyzeralo na dážď, no nakoniec to bol iba planý poplach a my sme sa večer suchou nohou vrátili domov do svojich príbytkov. Aj keď suchou ako suchou. Aby nám nebolo veľmi teplo, stará hasičská Tatra sa dokonale postarala o príjemné letné osvieženie. Ojoj. Zase raz pôjdeme domov bez trička. 😛

Na druhý deň nás čakala cesta na tradičnú Anenskú púť v Lednických Rovniach. Ale o tom už pravdepodobne z nášho webu dávno viete.

Autor: Jaroslav Filo

VOJENNSKÁ TECHNIKA

CIVILNÁ TECHNIKA

VETERÁN KLUB LOZORNO

OBEC LOZORNO

Pridajte prvý komentár

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.