TREBIŠOV – Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že východoslovenské akcie sú mimo záujmu našej redakcie. Pravda je však taká, že čím ďalej od Bratislavy cestujeme, tým komplikovanejšie dopravné spojenie. Aby sme všetko stíhali načas, na najvzdialenejšie podujatia musíme cestovať už nočným vlakom. No o čo namáhavejšia môže byť cesta, o to zaujímavejšia môže byť akcia.
Prvú júnovú nedeľu sme sa po prvý krát v tomto roku vybrali spoznávať Východné Slovensko. No zatiaľ čo niektorí z nás tam išli kvôli behu a zlepšeniu si svojej fyzickej kondície, iní upriamili svoju pozornosť na netradičný zraz historických vozidiel. Súčasťou podujatia Spoznaj Trebišov behom si totiž prišli na svoje nie len aktívni a rekreační pretekári, ale aj chodci, milovníci kultúry a dopravní nadšenci.
A tak zatiaľ čo sa väčšina malých i veľkých účastníkov tvorených obyvateľmi i návštevníkmi mesta v priebehu dopoludnia registrovala a rozbehávala, partia majiteľov historickej techniky sa pomaly schádzala na parkovisku pred obchodným domom Kaufland. Veľa informácií však od organizátorov zrejme nedostali, lebo všetky autá sme v pohode zrátali na prstoch jednej ruky.
No keď sa nám zdalo, že nik ďalší tam už nepribudne a bude z toho celkom slušné fiasko, na príjazdovej komunikácií sa nakoniec predsa len začali objavovať ďalší veteránisti. Bolo ich dokonca až toľko, že sme pre krátkosť času ani nevedeli, čo skôr fotiť. Ale nebojte sa. Nákupné vozíky boli tentokrát mimo našej pozornosti. 😛
Ešte zopár inštrukcií o spanilej jazde mestom a celá plejáda vozidiel sa postupne presunula na miesto štartu pri obchodnom dome BILLA, kde už bola celá akcia v plnom prúde. Vyhrávala hudba, jednotliví súťažiaci sa zhlukovali do skupín a pozdĺž štartovnej plochy bol vytvorený početný zástup fanúšikov. Väčšina z nich sa síce primárne sústredila na bežcov, chodcov i cyklistov, no niektorí z nich predsa len aspoň na chvíľu pričuchli aj k historickej technike. O tom, že sa im to naozaj vyplatilo svedčí niekoľko zaujímavých kúskov, ktoré rozhodne stáli za zdokumentovanie. Nablýskané automobily, motocykle, ba i traktor značky Zetor. Nuž ale čo nenafotíš, to nemáš. 🙂
Keďže presný čas štartu nevedel s určitosťou povedať nikto, jednotlivé posádky vystúpili zo svojich vozidiel a pustili sa do družnej debaty. „Tohto veterána som zdedil po svojom otcovi. Ak sa mi náhodou pokazí bežné auto, bez problémov v ňom jazdím tam, kam potrebujem,“ prezradil nám majiteľ zeleného Trabantu. „Ja sa na takýchto akciách zúčastňujem pravidelne. Predvediem svoje vozidlo, spoznám nových ľudí a vymením si cenné skúsenosti v našej komunite,“ povedal nám ďalší z účastníkov.
Ale späť k programu. Prítomné mažoretky sa medzitým síce snažili predviesť svoju tanečnú choreografiu, no ako na potvoru im to nebolo vôbec uľahčené. Diskdžokej na pódiu totiž nepočul „na kilometre“ vzdialenú moderátorku, a tak sa muselo jednoducho improvizovať. Skúsené mažoretky nakoniec tancovali bez hudby a vyslúžili si veľký potlesk prítomných divákov.. Či bol diskdžokej hluchý, alebo sa slniečko podpísalo na jeho sústredenosť nevedno. 😛 Isté je len to, že po oficiálnych príhovoroch sa na okružnú jazdu mestom konečne vydalo viac ako 40 historických vozidiel rôznych rokov výroby. Za nimi sa na trať postavili cyklisti a nakoniec bežci s chodcami.
Na podujatí však nechýbali ani stánky s občerstvením a iným sortimentom. A kto chcel, mohol si v stánku Červeného kríža vyskúšať poskytnutie prvej pomoci. My sme však využili čas a presunuli sa do neďalekej cukrárne na menšie zákuskovo-kofolové občerstvenie. Ak sa však spoliehate výhradne na roky osvedčený názov a zloženie výrobku veľmi neriešite, môže vám na tanieri pristáť aj bezlepková katastrofa chutiaca prinajlepšom ako plastelína. 😛 V ponuke však boli aj chladené pudingy, Tiramisu, ovocné želé a zmrzliny rôzneho druhu.
Keď sme sa po krátkom oddychu vrátili späť na miesto štartu, zistili sme, že veľa ľudí tam už nie je. Niektorí sa totiž presunuli bližšie k pódiu a započúvali sa do kultúrneho programu pre malých i veľkých návštevníkov, iní sa vrátili domov a venovali sa ďalším aktivitám. Tu i tam sa však našli aj takí, ktorí spolu s nami obdivovali vystavenú historickú techniku. Chodili od vozidla k vozidlu a robili si fotky do svojich mobilných zariadení. A kto sa chcel o danom type veteránu dozvedieť viac, pustil sa do niekoľko minútovej debaty s jeho majiteľom.
No keďže vonku bolo ešte stále poriadne teplo, niektorí účastníci začali pomaly nasadať do svojich vozidiel a vybrali sa domov. My sme si ale z toho ťažkú hlavu nerobili. Ešte posledný pohľad na centrum mesta a rezkým tempom sme sa pobrali späť na stanicu. Ak by sme totiž nestihli svoj vlak, domov by sme sa už v daný deň nedostali. A koho by ste potom s fotoaparátom v ruke stretli na Šturci?
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment