Je dlhoročnou tradíciou, že každú jeseň všade všetci hodujú, hodnotia situáciu aktuálnej sezóny. Pod Karpatmi, pod, dnes už z časti chátrajúcimi vinohradmi tiež všetci hodujú, no každý po svojom. Vinári robia každoročné Vinobrania, drobnochovatelia majú svoje výstavy, Bažant Kinematograf uzatvára sezónu premietaním filmov pod holým nebom a veteránisti, tí naposledy tankujú. Toto „Posledné tankovanie“ má svojich trvalých organizátorov a účastníkov a dlhšie sa nemeniacu trasu cestami pod Karpatmi.
Je zvykom, že pelotón veteránskych vozidiel sa cestou zastaví na viacerých miestach, na viacerých voľných priestranstvách aby sa fanúšikovia histórie na kolesách mohli pokochať skvostami, ktoré aj napriek svojmu veku sú stále v dobrej kondícii. Jednou z pekných výstav v poslednej dobe je promenáda na námestí v Šenkviciach. Je to už zažitá akcia, ktorá je každoročne vydarená. Najsamprv sme sa stretávali na mieste, kde bývajú cez „Šenkvické hody“ rozložené kolotoče, no po samostatnej výstave veteránov počas hodov na „Cerovom“(miestna časť Šenkvíc) v roku 2008 nastal zvrat k lepšiemu. Od tohto momentu sa stretávame na námestí a odrátavam každý záver sezóny „N°“. Teraz to bol v sobotu 5.10.2013 šiesty ročník, priestor námestia nestačil a dosť vozidiel muselo stáť na neďalekej lúke. Motocyklistov bolo ale oproti predošlým ročníkom menej.
Staromilec tu stretol celú plejádu domácich a zahraničných značiek áut a motocyklov. Spomedzi „domácich značiek“ upútali Aerovky, Škody, Minor, Pragovky,Tatry, Jawy, či ČZ až po Velorex. Bolo vidieť anglické vozidlá Austin, Ford, Rolls Royce, Triumph, nemecké autá Barkas, BMW, KDF, Opel, Porsche, Mercedes, Volkswagen, talianske Fiaty, či francúzske Chryslery, či Simcy. Pelotón obohatili americké športiaky a samozrejme neodmysliteľné ruské autá počnúc Pabedou, cez Moskviče, Žiguláky, končiac veliteľským UAZ-om.
Mimo týchto motorizovaných tátošov sa na námestí objavil aj klasický dámsky bicykel súdiac podľa prednej pákovej brzdy z 50-tych rokov minulého storočia a za staručkým nákladným Barkasom bola zaparkovaná skladačka z prelomu 60-70 tych rokov. Takisto aj dobové doplnky som pozoroval nielen u motocyklistov, ale aj u automobilistov. Prvýkrát sa na tomto podujatí odprezentovala aj pekne zrenovovaná sanitka Škoda 1202 s posádkou v dobovom oblečení. Sestrička a vodič boli v klasických rovnošatách ako sestričky nedávno pred slovenským parlamentom.
Vyššie som naznačil, že Triumph bola zo zahraničných značiek, zaujímavá tým, že táto mala zastúpenie nielen v autách, ale aj v motocykloch. Mimo priestranstva na námestí sa akcie zúčastnili dve motocyklové značky, ktoré na fronte II. Svetovej vojny bojovali proti sebe. Mali totožnú koncepciu protiľahlých valcov a vychádzali z modelu BMW K 71 a z predvojnovej zmluvy Ribentrop-Molotov o licenčnej výrobe motocyklov BMW v bývalom ZSSR. Na výstave sa zúčastnili teda sidecary BMW a M72. Ruský side bol vybavený postranným vozíkom s guľometom a nemecký side bol vo verzii civilnejšej, teda vo farbe čiernej.
Medzi trojkolesovými tátošmi sa mihla kývačka s postranným vozíkom a plachtový Velorex. Na špičku pomyselnej motocyklovej pyramídy som postavil pekne zrenovovanú skútrovú rikšu „Čezeta“, krorá v Šenkviciach mala svoju premiéru. O prvenstvo sa delila tiež s premiérovou celokapotovanou policajnou stíhačkou Jawa 350. Na námestí sa, tak ako v minulých ročníkoch prezentovali aj „US Cars“ teda americké športiaky a pri nich samozrejme nesmeli chýbať sprievodné motocykle kategórie Custom, či Chopper.
Ako to na každej výstave býva, tak každý tipoval ktoré auto či motorka bude ovenčené prívlastkom „Najkrajšie“. Priznám sa, v tipovaní som netrafil ani auto, ani motorku. Môj tip bola sanitka s posádkou v dobovom oblečení a nákladná rikša Čezeta, ktoré sa v Šenkviciach prezentovali po prvýkrát. Trojčlenná hodnotiaca komisia rozhodla, že najkrajšia bola policajná stíhačka Jawa s jazdcom v dobovej uniforme a spomedzi áut bola vybratá Tatra, ktorej renovátormi boli šenkvičania otec so synom. Po promenáde na námestí sa pelotón vybral vytýčenou trasou po dedinkách pod Malými Karpatmi opäť do Pezinka. Dúfam, že o rok sa stretneme v Šenkviciach zas
Autor: Gilbert
Be the first to comment