KOŠICKÝ KRAJ – Na jednej z gemerských lokálok, konkrétne na trati Rožňava – Dobšiná, v sobotu 28. júla 2012 opäť na niekoľko hodín ožila osobná doprava. Stalo sa tak vďaka Klubu historických koľajových vozidiel (KHKV) pri RD Haniska pri Košiciach. Keďže túto trať som ešte doteraz nemal prejdenú, rozhodol som sa, že využijem túto jedinečnú možnosť a zároveň som dva dni strávené na východnom Slovensku využil aj na návštevu ďalších tratí a zaujímavých miest východnej časti nášho krásneho Slovenska.
„Horúcim gemerským expresom do Vlachova a Dobšinej“, taký bol slogan na plagátoch, ktoré propagovali túto akciu. A hoci bola táto akcia naplánovaná niekoľko mesiacov vopred, organizátorom to vyšlo podľa plánu a počasie bolo skutočne horúce. I keď spočiatku to tak vôbec nemuselo vyzerať. Cestou z Košíc do Rožňavy, kde som sa presunul pravidelným osobným vlakom Os 6402, zavládla hustá oblačnosť. Po mojom príchode do Rožňavy sa však ranné hmly postupne rozplynuli a zavládlo slnečné počasie, tak ako tomu bolo pri mojom nástupe v metropole východného Slovenska.
Keďže do príchodu nostalgického vlaku, zloženého z motorového vozňa M131.1125 a „prívešáka CLm 5-2145“ ešte zostávalo dosť času, išiel som sa pozrieť do vnútorného priestoru budovy železničnej stanice. Tá zívala úplnou prázdnotou a jej celkový vzhľad pripomínal časy socializmu.
Vzhľad interiéru staničnej budovy v Rožňave
S blížiacim sa príchodom historickej vlakovej súpravy sa postupne na ŽST Rožňava začali schádzať ľudia, ktorí sa rovnako ako ja rozhodli, že pristúpia práve v tejto stanici. Dozvedel som sa, že Magda s prívešákom odchádzali z Košíc s 10 minútovým meškaním. Toto meškanie ale cestou do Rožňavy postupne doháňali a po 1:15 hodinovej jazde prišli do Rožňavy načas. Tí, čo sa viezli už z Košíc a chceli si vlak cvaknúť aj na stanici v Rožňave vystúpili, medzičasom nasledovalo posunovanie, tí čo sme pristupovali v Rožňave, sme si zakúpili cestovné lístky a o 9:10 sa mohlo ísť smer Dobšiná. Vlak nebol úplne plný, dokonca by sa ešte našlo aj zopár miest na sedenie. Postupne sme minuli zastávky Rožňava predmestie, Rožňava mesto, Nadabula, Betliar, Gemerská Poloma, Henckovce a Nižná Slaná obec a zastavili sme až na ŽST Nižná Slaná.
M131.1125 „Magda“ s prívesným vozňom na ŽST Rožňava
Ďalej sme pokračovali cez Gočovo na zastávku Vlachovo obec, kde nás už vítala ľudová muzika a ženičky v miestnych krojoch. Tie však cestujúcich vítali svojským spôsobom – nie chlebom a soľou, ale malými pohárikmi s nejakou –icou (slivovicou, hruškovicou?). Ťažko povedať čo to bolo, núkali aj mne, ja však alkohol až na malé výnimky veľmi nemusím, tak som slušne poďakoval a odolal som. Po utíšení hudby nasledovali krátke príhovory starostu Vlachova Ing. Petra Pakesa a Ľubomíra Lehotského z KHKV. Značná časť cestujúcich tu jazdu smerom z Rožňavy ukončila a išla navštíviť tunajší kaštieľ a neskôr sa schladiť na miestne kúpalisko. My sme však pokračovali ďalej do koncovej stanice Dobšiná, ktorá už nebola ďaleko, veď cestou tam sme už minuli len jednu zastávku – Vlachovo. Po príchode do Dobšinej bolo treba opôť prepriahnuť súpravu, keďže v pláne boli aj kyvadlové jazdy na trase Dobšiná – Vlachovo obec – Nižná Slaná a späť. Počas jazdy viacerí z cestujúcich využili aj možnosť zakúpenia si materiálov so železničnou tematikou. Záujem bol predovšetkým o pohľadnice a kalendáre.
Po príchode historickej vlakovej súpravy na železničnú zastávku Vlachovo obec
V Dobšinej sme sa teda dlho nezdržali a išli sme späť. Ja som vystúpil už vo Vlachove a to bola vlastne aj moja rozlúčka s horúcim gemerským expresom, keďže cestu späť som si naplánoval tak, aby som sa naspäť nemusel vracať rovnakou trasou. Vo Vlachove, ktoré získalo v roku 2005 ocenenie Dedina roka, som si pozrel niektoré zaujímavé pamätihodnosti obce a potom som sa už pobral na autobusovú zastávku smer Dobšiná. Po príchode autobusu do Dobšinej som sa ešte zastavil na tunajšej železničnej stanici, aby som si bližšie pozrel to, čo som nestihol predtým. V čase mojej návštevy sa tu nachádzali 2 nákladné vagóny. Tie slúžia na nakládku dreva, ktoré ešte ako-tak udržuje túto lokálku v celej jej dĺžke pri živote aspoň formou prevádzkovania nákladnej dopravy.
Priestor železničnej stanice Dobšiná a jej okolia
A keďže mám rád aj pešiu turistiku, z Dobšinej som sa potom pobral po žltej turistickej značke cez Dobšinský kopec do Dediniek, odkiaľ mi už na Červenú Skalu išiel motorový vlak rady 813+913.
Text a foto: Peter Vodička
Be the first to comment