Návraty: Rozlúčka s Karosami B732 v Prešove

PREŠOV  Po nezabudnuteľných „čabajkách“ – Ikarusoch 280 – z českých a slovenských ciest pomaly odchádza ďalšia legenda – známe hranaté Karosy radu 700, z ktorých najznámejšie sú medzimestská C734 a mestské B731 / B732. A kým tie prvé väčšinou odchádzajú zo scény potichúčky, po generálkach zvyčajne ako Fantóm opery zamaskované čelami z Karosy radu 950 alebo z Axera, tie mestské najmä vo väčších prevádzkach dožívajú v pôvodnej podobe, aj keď ani im sa nevyhli kadejaké modernizácie – napr. dosadenie protišmykovej podlahy, modernejších sedadiel, rekonštrukcie na pohon zemným plynom, výmena pôvodných tabúľ za elektronické transparenty, atď., atď.

Aj mestské Karosy zvyčajne miznú zo slovenských miest potichu, bez rozlúčky. No sú mestá, ktorým nebolo jedno, ako táto legenda československej MHD odíde a tak s Karosami urobili rozlúčku, podobne ako s Ikarusmi. Po Martine, Nitre a Prahe tak prišiel na rad Prešov, ktorý sa s Karosami B732 lúči po 27 rokoch.

V Prešove je už takéto stretnutie minulosťou :-(
V Prešove je už takéto stretnutie minulosťou 🙁

Predtým som však neplánovane absolvoval neoficiálnu rozlúčku s poslednou košickou Karosou B741 č. 3002, o ktorej som sa vo večerných hodinách onoho osudného štvrtka (16.1. 2014) v telefonáte na dispečing DPMK dozvedel, že ten štvrtok bol jej posledným dňom premávky – hoci ma na istom českom fóre obviňovali, že vraj nechodím na internet, lebo do premávky mala vraj zasiahnúť ešte v piatok 17.1.2014. O posledných chvíľach tohto autobusu sa môžete dočítať tu.

Hlavné hviezdy prichádzajú...
Hlavné hviezdy prichádzajú…

Mestské hranaté Karosy v Prešove začali jazdiť už v roku 1982, kedy sa v uliciach Prešova objavilo prvých sedem Karôs B731 čísel 200 – 206. Až v roku 1987 pod taktovkou Dopravného podniku mesta Prešov (DPMP) začali jazdiť prvé dve Karosy B732.20 – 248 a 249. Karosy B731 spoľahlivo slúžili až do roku 2013, kedy bola vyradená posledná, z nich väčšina mala po generálke vymenenú pôvodnú automatickú prevodovku za manuálnu (čím sa z nich de facto stali B732, lebo prevodovka je medzi oboma typmi hlavný rozdiel) a roku 2014 sa dožili posledné tri Karosy B732 – 306, 311 a 322.

Posledné dve menované Karosy, ktoré zostali v DPMP, mali byť 18. januára na rozlúčke, avšak krátko potom, ako sa tu na Veteránoch objavila pozvánka na rozlúčku, sa 322 pokazila a bola odstavená. Náhradou sa tak stala 306. A to bola pre mňa šťastná náhoda, lebo hneď, ako sa objavila na Hlavnej ulici v Prešove, na ktorej na rozdiel od tej košickej dodnes jazdí MHD, s radosťou som zistil, že má predné dvere staršieho typu – s väčšími dolnými sklami. Takéto dvere z výroby mali Karosy do zavedenia podtypu B731/2.20, ktorý už mal tieto sklá skrátené zrejme z praktických dôvodov – cez lištu s pántom už šofér nevidel, preto sa koniec skla presunul vyššie, nad pánt. Aj v Košiciach donedávna jazdila takáto Karosa (pod číslom 6247), lenže žiaľ, v prevádzke som ju už nezastihol, začiatkom tohto roka so zaradením prvých „Libchavských pômst“ (autobusov Sor) do prevádzky bola odstavená a čaká buď na predaj alebo autogén. Preto som bol šťastný, že som na takúto Karosu narazil práve v Prešove. Na oficiálnu časť som s ňou ale nešiel, lebo jej kolegyňa 311 mala zaujímavejšiu trasu, hoci ani tá druhá trasa nebola o nič menej zaujímavejšia. Viedla z Hlavnej cez Hollého a Šafárikovu ulicu (okolo nemocnice), od nemocnice sa išlo na Šidlovec, zo Šidlovca na Sídlisko III, odtiaľ na ulicu Marka Čulena a konečnú Za Kalváriou, spoza Kalvárie okolo Mestskej haly na Škultétyho, zo Škultétyho cez Budovateľskú a Košickú na Šváby a z tohto „hmyzieho“ sídliska cez už nepoužívanú trasu (presnejšie používanú iba manipulačne) na Východnej ulici späť na Hlavnú. Práve ten nepoužívaný úsek bol dôvodom, prečo som si zvolil túto trasu.

V zrušenej zastávke Východná
V zrušenej zastávke Východná

Jazda rozlúčkovými Karosami bola, samozrejme, bezplatná. Na rozlúčkové autobusy prišlo celkom slušné množstvo ľudí, obe boli pomerne plné, aj keď sa nedá povedať, že by praskali vo švíkoch, lebo sa v nich našlo ešte nejaké voľné miestečko. Napriek tomuto a aj pre január netypickému sychravému počasiu počas rozlúčky vládla príjemná atmosféra. Dosť ľudí na rozlúčku prišlo aj z Košíc a pridalo sa aj pár náhodných cestujúcich, ktorí si buď mysleli, že ide o autobusy na bežných spojoch, alebo sa o rozlúčke dozvedeli náhodou práve na mieste. Každý pri nástupe do autobusu dostal pamätný cestovný lístok, na ktorom bol obrázok tejto legendy.

Neviem, ako to bolo na trase 306-tky, ale 311 nestála na všetkých zastávkách podľa cestovného poriadku – namiesto na zastávke Nemocnica sa stálo na zast. Hollého, náhradou za zastávku Marka Čulena sa stala zastávka Odborárska a ďalej boli vynechané zastávky Mestská hala a Škultétyho, namiesto nich sa zastavilo na Štúrovej 🙂 Naopak, mimoriadne sa stálo na zastávke Horárska, kde nám vodič ochotne prevetral motor ML 636, ktorý tieto autobusy poháňa. Poviem vám, hoci tento motor nespĺňa ani jednu z noriem Euro-neuro neviemkoľko a možno „papá“ oveľa viac nafty ako jeho mladší kolegovia, za svoj výkon by sa tento poctivý motor Liaz ani dnes vôbec nemusel hanbiť! Šliapal parádne, veď na rozlúčke nás nestretla ani jedna porucha.

Na Horárskej
Mimoriada fotozastávka na Horárskej

Potom, ako sa motor v Karose č. 311 predviedol, sme išli na krásne prostredie konečnej Za Kalváriou. Vraj táto konečná je jedna z najvyššie položených v Prešove, ale starý dobrý motor, ktorý sa pred chvíľou predvádzal na Horárskej, nás nesklamal a krásne nás vytlačil až hore na kopec, kde bola o čosi dlhšia prestávka, než na predošlých zastávkách s výnimkou Horárskej. Účastníci rozlúčky to samozrejme využili a tak nefotili len autobus, ale mnohí sa fotili aj s vodičom. Pred odchodom z tejto konečnej si spoločné foto urobili aj organizátori tejto akcie. Cestu spoza Kalvárie si niektorí cestujúci a aj vodič spestrili rôznymi hláseniami z palubného počítača. Preto cestou z pôvodných okrúhlych reproduktorov v Karose zaznelo „Kontrola! Pripravte si cestovné lístky!“, „Linka premáva po obchádzkovej trase“, „Spoj ide len po Trojicu“, atď., atď. Priznám sa, že mužský hlas, ktorý hlási zastávky v Prešove, sa mi páči viac, než ten ženský, ktorý sprevádza cestujúcich v košickej MHD.

Ďalšie zastávky boli na Budovateľskej ulici – na zastávke Štúrova (namiesto zastávok Mestská hala a Škultétyho) a aj na tamojšom obratisku a podobne dlhá, ako za Kalváriou bola na Košickej ulici pri hypermarkete Tesco, konečnej niekdajšej trolejbusovej linky 6. Na väčšine zastávok si deti mohli vyskúšať „šoférovanie“ autobusu. O tom, že medzi deťmi bol o to nemalý záujem, snáď netreba ani písať 🙂 Odtiaľ sme sa s dvoma krátkymi zastávkami cez sídlisko Šváby a už spomenutú Východnú ulicu presunuli späť na Hlavnú.

Prestávka s oboma Karosami späť na Hlavnej
Prestávka s oboma Karosami späť na Hlavnej

Len čo sme prišli na Hlavnú, čakala nás veľká prestávka. Oficiálna časť sa už skončila a keďže 311 prišla skôr, čakalo sa na druhú Karosu – 306. Túto prestávku som využil na rozhovor s vodičom o tom, čo si myslí o Karosách. Prezradil, že v súčasnosti už veľmi na Karosách nejazdí (niet divu, veď v prešovskom dopravnom podniku už ich ani veľa nie je), ale keď jazdil, chválil si ich, najmä z hľadiska údržby. Oproti novším autobusom sa opravovali ľahšie, keď prišli mechanici s dielenským vozidlom, za chvíľku mali opravu hotovú. Ani sa nečudujem, veď 700-vkové Karosy nemajú v sebe toľko elektroniky, ako ich modernejší nástupcovia. Karosy nehanil ani z hľadiska spoľahlivosti. Podobne ako na Ikarusy, aj na ne sa dalo v zime spoľahnúť. Dodal však, že najlepšie boli RTO-čky. Zhodou okolností, keď sme stáli na Budovateľskej, jednu RTO-čku som zazrel v neďalekých garážiach SAD Prešov, ktorej toto historické RTO patrí.

Cezplotovka s RTO
“Špiónsky záber” na RTO

Po prestávke sa začala neoficiálna časť, v ktorej sa obidve krátke Karosy vydali na Cemjatu. A tú som absolvoval v druhej Karose – v 306. Ako som už spomenul, na nej ma fascinovali najmä predné dvere s väčšími spodnými sklami, keďže takéto dvere vo mne vyvolávali spomienky na Karosy C734 a LC735, ktorými som často v detstve s rodičmi cestoval za starkými. Tieto dvere zrejme dostala zo staršej Karosy, keďže táto Karosa bola vyrobená v roku 1991 a v tom roku sa už takéto dvere zrejme nemontovali. Ak sa mýlim, opravte ma – môžete na to využiť komentáre pod článkom.

Jazda na Cemjatu bola obohatená o jeden typicky rozlúčkový prvok – krútenie sa dookola na kruhovom objazde. 🙂 Hoci jeden kruhový objazd v Prešove sa rodí pri výjazde z mesta na Košice, kde nahradí problémovú križovatku, ten sme nepoužili. Použil sa iný, menej frekventovaný a navyše hotový, ktorý leží na rázcestí Cemjata, kde končí Levočská ulica a cesta sa rozdeľuje na hlavnú cestu a diaľnicu do Levoče a Popradu (na ktorej je známy tunel Branisko), do Malého a Veľkého Šariša a na Vydumanec a Cemjatu. Jazda na Cemjatu bola obohatená o jeden typicky rozlúčkový prvok – krútenie sa dookola na kruhovom objazde. 🙂 Hoci jeden kruhový objazd v Prešove sa rodí pri výjazde z mesta na Košice, kde nahradí problémovú križovatku, ten sme nepoužili. Použil sa iný, menej frekventovaný a navyše hotový, ktorý leží na rázcestí Cemjata, kde končí Levočská ulica a cesta sa rozdeľuje na hlavnú cestu a diaľnicu do Levoče a Popradu (na ktorej je známy tunel Branisko), do Malého a Veľkého Šariša a na Vydumanec a Cemjatu. Na tomto „kruháči“ sme sa párkrát zatočili a zamierili sme na Cemjatu na tamojšiu bývalú konečnú (dnes priebežnú) zastávku pri bývalých kúpeľoch, kde je dnes domov dôchodcov. Tam sa konala aj posledná fotozastávka, kde obe Karosy zacúvali do tamojšieho „zálivu“ a pekne vedľa seba zapózovali všetkým účastníkom rozlúčky s prešovskými Karosami B732. Účastníci si tam urobili aj spoločné foto ako spomienku na koniec týchto legendárnych autobusov v Prešove a nezostávalo už nič iné, len sa vydať späť na cestu do Prešova na Hlavnú, kde bol koniec celej akcie. Vzhľadom k tomu, ako „často“ tu premávajú pravidelné autobusy prešovskej MHD, 311 brala cestujúcich na zastávkach po ceste a niektorí účastníci na týchto zastávkach aj vystúpili. Väčšina z nás ale aj tak šla do mesta, odkiaľ obaja poslední mohykáni odišli do vozovne v Šarišských Lúkach.

Ešte spoločné foto...
Na Cemjate

Cestou do vozovne ma však čakalo jedno milé prekvapenie – hoci nie som „iemhádečkár“ (registrovaný na imhd.sk), šofér 306 ma predsa len vzal na cestu do vozovne. Myslel som si, že ma vysadí pred vozovňou – ale kdeže. Šli sme pekne bez zastavenia až dnu, na stanoviská oboch rozlúčkových autobusov. Pritom som mal možnosť vidieť niektoré autobusy, ktoré už nejazdia a čakajú na svoj osud, ako napr. už spomenutá Karosa B732 č. 322, alebo Ikarus 435 č. 330.

Večerný interier 306 cestou do vozovne
Jazda s Karosou B732 č. 306 do vozovne Šarišské Lúky

Na záver by sa patrilo dodať, že hoci Karosy v Prešove už oficiálne dojazdili, vraj sa ešte s nimi ráta ako so zálohou, čo je však vzhľadom k dodávke nových Solarisov Urbino 12 veľmi nepravdepodobné. V Prešove však Karosy radu 700 ešte definitívne neskončili, lebo v premávke zatiaľ zostávajú posledné dve Karosy B741, aj keď tie sa už v uliciach Prešova objavujú sporadicky – hlavne v pracovných dňoch ako posily a to najmä vtedy, ak už nie je čo vypraviť. Vzhľadom k tomu, že DPMP nemá vo zvyku zachovávať historické vozidlá (aj keď do roku 2002 si ako budúce historické vozidlo nechávali jeden trolejbus 9Tr, nakoniec bol však zlikvidovaný), nedá sa s istotou predpokladať, že jedna z prešovských Karôs bude historická. Napriek koncu Karôs radu 700 značka Karosa ešte v Prešove zostane, keďže prešovské ulice brázdi niekoľko zástupcov radov 900 a 950, z nich niektoré, najmä kĺbové B961 pochádzajú z Banskej Bystrice. Síce aj tamojšie Citybusy nesú značku Karosa, nejde už o pôvodný návrh fabriky z Vysokého Mýta, lebo je to v podstate francúzsky autobus Renault Agora, ktorý sa v Mýte začal vyrábať po odkúpení Karosy Irisbusom a stalo sa z nej Iveco Czech Republic.

Namoesto Karôs B732 nas už v Prešove povozia takéto Solarisy
Karosy vystriedali Solarisy

Vzhľadom k tomu, že masívne dodávky nových autobusov smerujú aj do už niekoľkokrát zmienených susedných Košíc, (na rozdiel od Prešova značky Sor), môžeme v blízkej dobe čakať koniec klasických hranatých Karôs aj v Košiciach. Tri typy z legendárneho radu 700 v Košiciach už pod hlavičkou DPMK nejazdia – ako prvé skončili LC735 a C734 a len nedávno sa z košických ulíc vytratili aj kĺbové B741. Či sa uskutoční rozlúčka s Karosami aj v Košiciach, nie je zatiaľ jasné, ale už sa pošuškáva o kandidátovi na historické vozidlo, ktorým by mal byť súčasný CO-bus (špeciálny autobus prerobený pre potreby Civilnej ochrany), ktorý v pravidelnej prevádzke nikdy nejazdil s cestujúcimi a už od dodania do DPMK slúžil ako autoškola. No kým sa historickým stane (ak sa vôbec stane historickým), dovolím si na úplný záver dodať, že Košice už jednu historickú Karosu B732 majú – je ňou pôvodne nitrianská Karosa B732.40 NR-176AP, ktorá počas svojho krátkeho pôsobenia v Bratislave niesla meno Petronella a od roku 2013 sa nachádza v Košiciach, pričom sa zúčastnila aj Dňa otvorených dverí v DPMK 28.9.2013. Navyše od konca roka 2013 má sestričku v podobe Karosy C744, ktorá pochádza z Čiech a je to zhodou okolností prototyp CK-6, ktorý bol prototypom podtypu .1902 (vyrábaným až v roku 1992, pričom veľa sa ich nevyrobilo, lebo čoskoro bola zastavená výroba Karosy C744) a zároveň posledným prototypom v rámci Karôs C744.

P.S.: Ešte by som vás rád, milí čitatelia, poprosil, aby ste nenazývali Karosy Vrakosami. Hoci väčšina dodnes jazdiacich autobusov tejto značky nie je práve v najlepšom stave, zdá sa mi to voči tejto poslednej legende československej autobusovej dopravy kruté. Zaslúžili by si podľa mňa lepšiu prezývku, veď niektoré z prvých autobusov Karosa radu 700 jazdili až donedávna, zhruba do roku 2010. Miesto medzi historickými vozidlami im preto rozhodne patrí, veď prvé z nich sa už dožili veteránskeho veku. Prajem preto radu 700 historického zástupcu z každého typu a ak im bude šťastena priať, tak aj podtypu.

Text a foto: Tomáš Halža “Sergej”

 

6 Comments

  1. Naozaj veľmi pekne napísaný článok ako keby som tam bol ked som to čítal a s tými vrakosami to je pravda používajú to blbci čo sa tomu absolútne nerozumejú a som zvedavý koľko ich vydržia voziť tieto SORY a podobné pomsty strojárskeho priemyslu.

  2. karosa v Košiciach konči Streda, 29. január 2014, bola posledným dňom, kedy sa v premávke objavili Karosy C744 #3101 a 3103. Po ukončení rannej časti služby boli odstavené na vyradenie.
    a Dnes končí v službách DPMK Karosa B 732, 6264, dožila sa 25 rokov prevádzky, poobede ešte odslúži od 14:00 do 17:50 dispozičnú zálohu.zdroje tejto info su http://imhd.zoznam.sk/ke/doc/sk/13042/Dojazdili-uz-aj-obe-Karosy-C744.html
    a facebook

  3. Stano, díky za ohlas! S tvojím názorom plne súhlasím, ktovie, či tieto potvory s dverami naviac (sólo 4, kĺb 5 – kto to kedy videl, logiku by to podľa mňa malo len vtedy, keby kabína vodiča zaberala celé prvé dvere, alebo dvere by boli úzke – viď. poľské električky Konstal 105N(a)) yvdržia toľko, čo Karosy. A musím plne súhlasiť aj s tvojím názorom vrakosu. Je to síce dosť rožšírená prezývka, ale krutá.
    Mimochodm díky za pocvhalu. Snažil som sa týmto článkom aj vzdať hold týmto (pre mňa) nezabudnuteľným busom, ktorými som bežne jazdieval do školy.

    Paťo:
    Kurníkšopa! A ja som sa ňou chcel ešte niekedy budúci (ak nie tento) s nimi povoziť. Nuž, musím si počkať do leta, kedy Diamant vytiahne svoju CK-6, ktorá mimochodom vyzerá ako nová.
    6264, tak to bola moja stará známa. Keď som chodil do školy na Opatovskej , vždy som sledoval, ako vykladala vozíčkarov – a poznal som sa aj s jej šoférom. Škoda, že aj tá je už fuč…

  4. Nemáš začo Tomáš, čo je pravda to je pravda. Aj ja mám na Karosy veľmi dobré spomienky od školských čias až doteraz. Poznám aj zopár šoférov a každý len pochvaloval že boli dobré ba priam je až neštastný jeden známy čo mu namiesto Karosy C954E šupli hentú haraburdu čo sa už v značke ospravedlňuje SOR-y ako on hovorieva. No ale vždy ked stretnem na ceste ešte nejakú C-čkovú Karosu tak ma to poteší aaa ešte jazdia v Trnavskej Sadke ich je myslím ešte zopár.

  5. Stano:
    Aj ja som radšej, keď vidím Karosu. A prípadne aj hocijaký starší bus, ktoý v týchto dňoch odchádza z naších ciest – je jedno, či značky Ikarus, Karosa alebo napr. z tých menej známych Granus alebo Novoplan. Priznám sa, že ako malý som mal najradšej TAM BUS, asi pre jeho náter, ktorý v Košiciach v záplave červeno-bielych busov vynikal (vtedy bol biely s vodorovnými a šikmými pruhmi v žltej a rôznych odtieňoch modrej) Preto sa vždy teším, keď má možnosť odviezť sa starším busom. Ale ani ostatnými som neopvrhoval.

    Preto ak mám v rozprávke autobus, tak vždy tam obsadím nejaký starší, ak má ísť o nový, zväčša si ho vymyslím.

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.