Návraty: Retro Vianoce s Tatranskými elektrickými železnicami sa tešili veľkému záujmu verejnosti

VYSOKÉ TATRY – Jazdy Kométy s Trojčaťom na tratiach Tatranských elektrických železníc, návšteva Ľadového dómu a vyhliadky Monte Múry na Štrbskom Plese, či individuálna turistika. Retro Vianoce s historickými električkami domácim i zahraničným návštevníkom Tatier po roku opäť priniesol Veterán klub železníc Poprad a naša redakcia bola pri tom.

Príjemné slnečné počasie prilákalo do Vysokých Tatier veľké množstvo domácich i zahraničných turistov, ktorí sa rozhodli stráviť vianočné sviatky v malebnom prostredí slovenských veľhôr. Niektorí  z nich sem zavítali na viacdňovú dovolenku, iní zase dali prednosť jednodňovému výletu. Veď v tomto regióne je rozhodne čo vidieť.

Kam na výlet z Hrebienku

Veľkým magnetom pre návštevníkov Tatier sú aj príležitostné jazdy historických električiek, ktoré v minulosti brázdili trate Tatranských elektrických železníc. Veterán klub železníc Poprad preto aj počas uplynulých Vianoc zorganizoval retro jazdy s historickými električkami EMU 26.0001 „Kométa“ a EMU 89.0009 „Trojča“, aby sa tak cestujúca verejnosť mohla vrátiť v čase o niekoľko desaťročí späť.

Prečo sa všetci hrnú do tej električky?

Najstaršia historická električka „Kométa“ má nepochybne svoje čaro. Ja som sa ale rozhodol pre staré dobré Trojča, ktoré sa na jeseň 2018 po niekoľkých rokoch opäť vrátilo na koľaje. Vďaka dobre nastavenému cestovnému poriadku bolo možné pricestovať do Tatier aj ranným rýchlikom z Bratislavy. Ja som si nakoniec vybral nočnú cestu cez Zvolen a Vrútky. Po príchode do Popradu však nastalo menšie sklamanie. Nad mestom sa vznášala hustá hmla a turistická verejnosť s malou iskričkou v duši verila, že počas dňa sa situácia zlepší. No aj napriek tomuto handicapu sa historická električka začala poriadne zapĺňať cestujúcimi. Miesta na sedenie sa rýchlo minuli a kto dobehol na nástupište na poslednú chvíľu, mohol sa uspokojiť už len s miestom na státie.

Cestovné lístky prosím…

S úderom 9-tej hodiny sme sa pomaly pohli zo stanice. Čím bližšie sme sa blížili k majestátnym končiarom, tým krajším počasím nás príroda obdarila. Hmla sa pominula a po príchode do Starého Smokovca nás čakala krásna modrá obloha. Skrátka idylka ako z rozprávky. Plastové červené sedadlá, panoramatické okná i prvé veľkokapacitné vozidlá v červeno-krémovom nátere, ktoré vozili ľudí aj na odborové rekreácie. Takto si staršia generácia spomínala na legendárne Trojča počas prázdninovej retrojazdy.

Pohľad do interiéru električky s panoramatickými oknami a laminátovými sedadlami

Po vystúpení z električky si návštevníci Tatier mohli spraviť individuálny program. Okrem prehliadky Starého Smokovca a občerstvenia v niektorom z gastronomických zariadení, bolo možné pokračovať pravidelnými električkami do Tatranskej Lomnice a na Štrbské Pleso.

Legendárne Trojča prestávkuje v Starom Smokovci

Najviac ľudí však nepochybne smerovalo na Hrebienok, ktorý je východiskovým bodom pri ceste k Vodopádom Studeného potoka a vysokohorským chatám. Na pozemnú lanovku sa v prípade veľkého záujmu návštevníkov čaká aj viac ako hodinu. Kto je však teplo oblečený a má vhodnú obuv, môže sa vybrať na Hrebienok aj po zelenej turisticky značenej trase.

Pohľad na Zamkovského chatu s celoročnou prevádzkou (leto 2017).

Pri ceste za zážitkami však netreba z Hrebienka chodiť ďaleko. Aj tento rok tam totiž môžete navštíviť impozantný Ľadový dom, na ktorom sa okrem hlavného staviteľa Adama Bakoša podieľalo aj 18 sochárov z Litvy, Nemecka, Poľska, Česka a Slovenska. Na stavbu domu, umiestneného v kopule o priemere 25 metrov s najvyšším bodom stavby 11,5 metra, sa použilo neuveriteľných 1 880 blokov ľadu, ktoré dokopy vážia viac ako 225 ton.

Pozvánka do Tatranského ľadového domu.

Tohtoročnou témou krásneho a veľkolepého ľadového chrámu je Katedrála Notre-Dame, známa aj ako Chrám Matky Božej v Paríži, ktorá je zaradená medzi svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. V Tatranskom ľadovom dóme nájdete kópiu nádhernej západnej fasády, kde sa nachádzajú tri hlavné vchody. Nad prostredným dominuje vitrážové okno rozetového tvaru a nad hlavnými vchodmi sa týčia dve predné hlavné veže slúžiace ako zvonice.

Tatranský ľadový dom na Hrebienku rozhodne stojí za návštevu

Zatiaľ čo si väčšina návštevníkov vychutnávala slnečný deň v Tatrách, historická električka sa pomaly vracala späť do Popradu. V stanici Veľký Slavkov sme ešte križovali pravidelný spoj na Štrbské Pleso a po niekoľkých minútach sme už na popradskej stanici čakali na ďalších cestujúcich. Väčšina z nich s osobitným cestovným nemala problém. No občas sa našli aj takí, ktorí si radšej počkali na pravidelný spoj, ako by mali zaplatiť viac.

Čakanie na pravidelný spoj vo výhybni Veľký Slavkov

Dve minúty po jedenástej sa ponorený do hmly opätovne vydávame v ústrety majestátnej tatranskej prírode. Na nácestných zastávkach zastavujeme len na znamenie, alebo z dôvodu križovania s pravidelnými spojmi. Rovnako ako na prvom odchode, ani tento krát nie je o cestujúcich núdza. Niektorí z nich sa bavili o vianočných a novoročných sviatkoch, iní spomínali na doterajšie zážitky z Tatier. No našli sa aj takí, ktorí sa objektívom fotoaparátu snažili zachytiť okolitú krajinu i samotnú električku.

Čakanie na druhý odchod z Popradu

V Starom Smokovci k nám pristúpili ďalší cestujúci a o pár minút neskôr už uháňame ďalej až do koncovej stanice Štrbské Pleso, ktorá je najvyššie položenou stanicou v sieti ŽSR. Míňame výhybne Tatranská Polianka a Vyšné Hágy a kocháme sa pohľadom na zimnú prírodu. Popri trati stretávame viacero dopravných nadšencov, ktorí sa snažia o čo najlepší záber našej električky.

Pohľad na malebnú trať na Štrbské Pleso

Aby nám počas jazdy nebola zima, môžeme sa za dobrovoľný príspevok zahriať horúcim čajom s rumom, ktorý sa nie len pre detských cestujúcich podáva aj vo verzii bez rumu.

Ten čaj je fakt skvelý…

Po príjazde na Štrbské Pleso sa niektorí cestujúci vydali v ústrety zimným športom, či prechádzke po okolí. Nakoľko už bol čas obeda, mnohí z nich sa najprv občerstvili v niektorom z reštauračných zariadení. Kto sa chcel pokochať výhľadom na okolitú prírodu, spravil si prechádzku k vyhliadke Monte Móry nachádzajúcej sa len 5 minút od stanice električky. Panoramatický výhľad na majestátne štíty však prekrýva vysoký žeriav z neďalekého staveniska.

Pohľad na tatranské štíty z vyhliadky Monte Móry

Ak sa neponáhľate na električku, či zubačku, môžete si v kaviarni dopriať malé občerstvenie a zakúpiť si na pamiatku nejaké suveníry. Tie sa však dajú zakúpiť aj priamo v staničnej budove, či v miestnom infocentre.

Pohľad na stanicu Štrbské Pleso z vyhliadky Monte Móry

Keď pred návratom do Starého Smokovca robíme zopár záberov s električkou, pridajú sa k nám aj cestujúci, ktorý na Štrbské Pleso práve dorazili pravidelným spojom z Popradu. Niet sa čomu čudovať. Veď historická električka sa vo Vysokých Tatrách neobjaví každý deň.

EMU 89.0009 čaká na odchod zo Štrbského Plesa do Starého Smokovca a Tatranskej Lomnice

Aj na spiatočnej ceste sme míňali jednotlivé stanice a zastávky na trati a obdivovali okolitú prírodu. Zatiaľ čo na vyššie položených miestach bolo pekné slnečné počasie, doliny pokrývala hustá hmla. Radosť z jazdy mali aj detskí cestujúci. “Veľmi pekná akcia, ale príďte sa pozrieť aj k nám do Čermeľa na Detskú železnicu. Máme tam parné i motorové mašinky.”

Prechádzame cez zastávku Nová Polianka

Cca 30-minútovú prestávku v Starom Smokovci bolo možné využiť nie len na fotenie električky, ale aj na občerstvenie či nákup suvenírov. Kto mal záujem, mohol si spraviť výlet k Ľadovému domu, alebo s nami pokračovať v jazde do Tatranskej Lomnice. Tí, čo sa už ponáhľali na vlak, mohli prestúpiť na pravidelný spoj do Popradu.

Čakáme na odchod do Tatranskej Lomnice

Následná jazda do Tatranskej Lomnice sa niesla v pokojnom duchu. Cestujúcich bolo už o čosi menej, no na príjemnú atmosféru to vplyv nemalo. Ako už pri nostalgických akciách býva zvykom, počas jazdy si bolo možné zakúpiť aj magnetky s motívom historických električiek.

Vianočná výzdoba v Trojčati

Aj v Tatranskej Lomnici si bolo možné dopriať chutné občerstvenie, alebo si vybrať zo širokej ponuky suvenírov. Kto sa rozhodol ostať o niečo dlhšie, mohol si pozrieť mesto s prekrásnym parkom, či chátrajúcu budovu údolnej stanice kabínkovej lanovky na Skalnaté pleso.

Pohľad na opustenú budovu kabínkovej lanovky na Skalnaté pleso (leto 2017)

V ponuke bola aj prehliadka Múzea Tatranského národného parku v ktorom si môžete pozrieť zástupcov hmyzu, motýľov, plazov, rýb, vtákov, drobných a veľkých cicavcov, ako aj zbierku drevín a rastlín, skalnú stenu s rastlinkami a zvieratami žijúcimi v skalných štrbinách či geologickú expozíciu. Pre detských návštevníkov je v ponuke premietanie pútavých prírodovedných filmov.

EMU 89.0009 v Tatranskej Lomnici

Galéria ÚĽUV si zase pre návštevníkov pripravila výstavu približujúcu históriu betlehemov prostredníctvom vybraných diel zo zbierkového fondu Múzea ľudovej umeleckej výroby ÚĽUV vyrobených z dreva, keramiky či drôtu.

Pozvánka výstavu Betlehemov v Galérii a predajni ÚĽUV

Cestujúci nachádzajúci sa v blízkosti stanice si mohli spraviť spoločné foto starej a novej električky.

Spoločné foto EMU 89.0009 a 425.962-8

Deň sa pomaly chýlil ku koncu a prišiel čas na spiatočnú jazdu do Popradu. Cca 40-minútovú prestávku v Starom Smokovci bolo možné využiť rôzne. V zrubovej stavbe Vila Alica bolo možné navštíviť Múzeum tatranskej kinematografie a fotografie a Vila Flora ponúkala prehliadku Tatranskej športovej siene slávy. Na železničnej stanici sa medzitým zbiehala početná skupina cestujúcich vracajúcich sa z celodenných výletov. Niektorí si počkali na pravidelný spoj, iní využili príležitosť a cestovali do Popradu v retroštýle.

Čakáme na odchod do Popradu

Aj tento krát bol v ponuke okrem úsekového cestovného aj celodenný lístok, ktorý bol výhodný pre cestujúcich, ktorí sa rozhodli absolvovať s Trojčaťom viacero jázd počas dňa.

Pamätný cestovný lístok zaisto poteší nejedného návštevníka Vysokých Tatier.

Ako som však v úvode tohto článku spomenul, počas vianočných prázdnin sa bolo možné odviezť aj historickou električku EMU 26.0001 (GANZ #22) „Kométa“ z Popradu do Starého Smokovca, odkiaľ počas dňa vykonala 3 jazdy do Tatranskej Lomnice a následne sa vrátila späť do Popradu. A hoci je to už staršia dáma, po koľajniciach si to šinie ako za mlada.

Počas vianočných prázdnin do Vysokých Tatier zavítala aj legendárna Kométa

Pri ceste na Kométu bolo potrebné cestovať z Bratislavy nočným rýchlikom „Zemplín“, alebo zvoliť kombináciu IC vlaku a pravidelného spoja TEŽ s prestupom na historickú električku v Starom Smokovci. O niečo jednoduchšie to mali cestujúci od Trenčína, ktorí mohli využiť ranný regionálny rýchlik „Cassovia“.

Vianočné retro jazdy s historickými vozidlami sú úspešne za nami. Ak ste sa však s nimi nestihli odviezť, nemusíte byť sklamaní. Najbližšie jazdy Kométy s Trojčaťom sa uskutočnia už počas jarných prázdnin. O podrobnostiach Vás budeme samozrejme v čas informovať.

Plagátik Volajú ma električka Trojča

Veterán klubu železníc Poprad ďakujeme za perfektnú akciu a prajeme mu veľa úspechov pri záchrane a prevádzke historických vozidiel tatranskej dopravy.

Text: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo, Peter Králik, Patrik Kohari a Maroš Lesňák

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.