DOJČ – Ilegálny prechod cez hranice, ukážky zásahu príslušníkov Verejnej bezpečnosti, prejavy osobností a výstava historických vozidiel. Aj taký bol uplynulý ročník retro oslavy 17. novembra, ktorý si aj napriek nepriaznivému počasiu prišli pozrieť 100-vky návštevníkov.
V pondelok 17. novembra 2014 sa obyvatelia i návštevníci záhorskej obce Dojč pripomenuli udalosti novembra 89. Program sa začal krátko po 12-tej hodine ukážkou práce colníkov na našich hraniciach, ktorí kontrolovali každé jedno vozidlo – aj to ľudové značky Trabant. Narušitelia hraníc – obyvatelia NDR sa po dôkladnej kontrole ich vozidla následne pokúsili o ilegálny prechod cez hranice, kde ich na druhej strane rieky čakal ich strýko. No zbor pohraničnej stráže bol rýchlejší a niektorých ľudí aj napriek nesúhlasu ich rodinných príslušníkov z druhej strany hraníc ešte stihol zadržať.
Program ďalej pokračoval vystúpením Záhoráckeho divadla zo Senice s novodobým príbehom Čenkovej deti, ktorý poukazoval na praktiky súčasného sociálneho systému v kontexte známeho príbehu o Čenkovej rodine.
Nasledovali príhovory Stanislava Skálu, hlavného organizátora o zmenách na Slovensku za posledných 25 rokov a Pána Jašeka z ústavu pamäti národa, ktorý priblížil psychologický charakter prekročenia našich hraníc v časoch socializmu. „Ľudia, ktorí sa rozhodli prekročiť železnú oponu to robili s pocitom že sa už nikdy nevrátia. A to čo tu nechali nebol iba majetok, to je to najmenej, nechávali tu celé rodiny priateľov. Dneska je taká situácia, že ľudia chodia do zahraničia, no môžu sa vrátiť späť. Pred rokom 89 toto nebolo možné a ten pohľad z druhej strany Moravy späť na Slovensko bol pre mnohých takým rubikonom, ktorý museli prekročiť.“ Slova sa ujal aj Doc. Páleník zo Slovenskej akadémie vied, ktorý prítomným priblížil ako sa na Slovensku žije 25 rokov po páde železnej opony. „V ekonomickom výskume môžeme naozaj povedať že sa máme lepšie, v priemere. Ale čo Vy sa z priemeru nenajete, keď jeden má celé korča na obed, druhý suchú ryžu. Dohromady má každý pol kurčaťa a ryžu šak to je dobrý obed.“
Najväčším lákadlom však bola ukážka zásahu Zboru národnej bezpečnosti proti demonštrantom tak ako sa odohrala v novembrových dňoch 1989. Občania v uliciach pokojným spôsobom žiadali odstúpenie strany a zmenu režimu. Štrngali kľúčmi a spievali Modlitbu pre Martu. Kričali heslá ako „poďte s nami“, „odstúpiť“, „Dubček na hrad“ a podobne. Vládnucej strane sa to však nepáčilo a Verejná bezpečnosť preto musela zasiahnuť. Pokojnú demonštráciu vyhodnotila ako neprijateľnú a na demonštrantov poslala ťažkú techniku – nechválne známy Zelený Anton, Aviu 21, do ktorého zatýkala vzbúrencov i hasičskú techniku pomocou ktorej mala na demonštrantov použiť vodné delá. Verejná bezpečnosť v prvých dňoch vyhrala, no ľud nakoniec predsa len zvíťazil.
Po skončení programu sa organizátori presunuli do tamojšieho kultúrneho domu, kde bolo pre nich pripravené malé občerstvenie. Verejnosť medzitým mohla obdivovať historické automobily VB Škoda 120, Žiguli, Avia 21, či hasičskú Tatra 148 o ktoré sa vzorne starajú ich veteránski nadšenci.
Z dôvodu nepriaznivého počasia sa väčšina ľudí pobrala do svojich domovov. No aj napriek tou môžeme konštatovať že táto akcia sa vydarila. Niektorí ľudia z obce však nie sú s touto akciou stotožnení. Ostáva preto veriť, že sa ju o rok opäť podarí zorganizovať.
Text: Jaroslav Filo
Foto: Pán Čižmár a Jaroslav Filo
Audio: Jaroslav Filo
Pridajte prvý komentár