BRATISLAVA – Mimoriadne jazdy parných a motorových vlakov po bratislavských spojkách, výstava historických železničných vozidiel, prehliadka múzea so sprievodcom, či spolujazdy na stanovišti parného rušňa a motorovej drezinke. Aj taký bol Prvý parný deň, ktorý sa uskutočnil v sobotu 11. apríla 2015 na Rendezi.
S Mazutkou po bratislavských spojkách
Prvý parný deň už tradične otvára novú sezónu v železničnom múzeu Bratislava-Východ a ani toho roku tomu nebolo inak. Na Hlavnej stanici sa ráno postupne začali schádzať malí i veľkí železniční nadšenci, ktorí sa prišli odviesť mimoriadnym parným vlakom na čele s rušňom 555.3008 „Mazutka“. Počasie tejto akcii prialo a tak o cestujúcich rozhodne nebola núdza. Práve naopak. Záujem ľudí vysoko prevyšoval kapacitné možnosti nostalgického vlaku. A tak sa veľa ľudí už do vlaku nedostalo. „Je mi ľúto, ale sme vypredaní, už nemáme žiadne voľné miesto. Ale skúste počkať, keď sa sem vrátime. Viacero ľudí tu bude vystupovať, takže potom sa do vlaku možno dostanete,“ povedal jeden zo sprievodcov. „Viem, že sa chceš odviesť parnou mašinkou, ale už sa do nej nezmestíme. Odvezieme sa nabudúce,“ odvetila mama synovi, ktorý do poslednej chvíle dúfal, že sa do vlaku predsa len dostane.
A hoci hodiny informačnej tabuli zobrazovali len 2 minúty po druhej hodine v noci, v skutočnosti bolo o 8 hodín viac a o pár minút neskôr sa náš preplnený vlak pomaly pohol zo stanice. Minuli sme záhlavie stanice a ponorili sme sa do tmy tmúcej, v ktorej nebolo vidno ani na vlastný nos. Nie nebojte sa, zatmenie Slnka to nebolo, len sme sa na pár minút ocitli v tuneli. Prešli sme po vynovenom Červenom moste, míňali sme rodinné domy a pomaly ale isto sme vchádzali do stanice Lamač, kde na nás čakali ďalší cestujúci.
Niekoľko minútový pobyt na stanici mnohí z nás využili na fotografovanie obehu Mazutky z jednej strany súpravy na druhú. Cestujúci, ktorí čakali na 1. nástupišti sa pokúšali pristúpiť do nášho vlaku. Ale šťastie veľmi nemali. „Do vlaku sa už nedostaneme, takže pôjdeme na Rendez autom,“ skonštatovala smutne jedna z rodín.
Pohli sme sa zo stanice, prefrčali sme cez zastávku Bratislava-Železná studnička a opäť sme išli v ústrety železničnému tunelu. Ani sme sa nenazdali a boli sme späť na Hlavnej stanici, kde nastala menšia výmena cestujúcich. Nasledovali ešte posledné pokyny výpravcu a naša jazda pokračovala ďalej. Míňali sme areál rušňového depa, i vinohrady, prechádzali sme cez most ponad električkovú trať a železničnú trať do stanice Filiálka a vošli sme do stanice Nové mesto.
Po krátkom pobyte na stanici sme v našej jazde pokračovali ďalej. Prešli sme cez most ponad Rožňavskú ulicu, míňali sme lokalitu Trnávka, Ružinov i Prievoz, prefrčali sme cez Ústrednú nákladnú stanicu a cez Prístavný most sme sa dostali až na druhý breh Dunaja – do železničnej stanice Petržalka.
Podobne ako v Lamači, aj v Petržalke bolo dostatok času na fotografovanie. Ešte sme počkali na posledných cestujúcich a s niekoľko minútovým meškaním sme uháňali v ústrety železničnému múzeu. Plánovaná zachádzka do Vajnor sa už nerealizovala a tak sme do múzea prišli včas.
Na prvom parnom dni nechýbal ani sprievodný program v múzeu
Už pred príchodom mimoriadneho parného vlaku bolo v železničnom múzeu množstvo návštevníkov, ktorý sa na akciu dopravili mestskou hromadnou dopravou alebo vlastným automobilom. Kto prišiel do areálu výstaviska skôr, nemusel čakať v rade na jazdu na motorovej drezinke, či na vstup do modulového koľajiska situovaného v hlavnej budove.
Päť minút pred 14-tou historický motorový vozeň M 262.004 „Fontána“ opustil priestory Múzejno-dokumentačného centra, aby všetkých návštevníkov previezol po vybraných železničných tratiach v rámci Bratislavy. Počas 90-minútovej jazdy vláčik motoráčik zavítal na známe i menej známe trate, prešiel cez Modrý most i odbočku Močiar po ktorej osobné vlaky bežne nejazdia.
V areáli múzea medzitým prebiehali spolujazdy na stanovišti parného rušňa 555.3008 „Mazutka“, ktorá v pravidelných intervaloch jazdila medzi Rendezom a Račou.
Kto sa chcel dozvedieť viac o železničnom múzeu ten si nenechal ujsť prehliadky areálu s Michalom Tunegom vrámci ktorých sa mohol oboznámiť nie len s históriou areálu, ale aj s jednotlivými exponátmi, so železničnou technikou v budove Trubkárne, i exponátmi Vodárenskej veže.
Kto bol hladný alebo smädný, mohol sa občerstviť v stánku s občerstvením a kto si chcel z Rendzu odniesť domov nejaký ten suvenír, mohol si vybrať z bohatej ponuky produktov pre malých i veľkých. Pre fanúšikov literatúry bol k dispozícii Antikvariát s najrôznejšou ponukou kníh.
Na svoje si prišli aj najmenší návštevníci, ktorý mohli navštíviť tvorivé dielne v jednom z historických vozňov, alebo sa spúšťať po šmýkľavke.
Do železničného múzea historickým motorákom
Kto nestihol dopoludňajšiu jazdu parným vlakom po bratislavských spojkách, mohol do areálu múzea cestovať historickým motorovým vlakom v zložení dieselmechanický rušeň T 211.0823 + prívesný vozeň 020.186-3 + 2 vozne Ci + motorový vozeň M 262.007, ktorý cestujúcich pohodlne dopravil až na Hlavnú stanicu.
V areáli Múzejno-dokumentačného centra bolo možné vidieť množstvo vysmiatych detských tvári. Ako inak, veď železnica má svojich priaznivcov v každej dobe a z nejedného malého železničiara raz vyrastie dospelý železničiar, ktorému železnica doslova a do písmena prirástla k srdcu.
Ak ste sa Prvého parného dňa na Rendezi náhodou nezúčastnili, nevadí. Múzeum môžete navštíviť každú v stredu a sobotu od 10-tej do 18-hodiny a najbližšia akcia sa v ňom uskutoční už 18. mája v rámci Noci múzeí a galérií.
Autor: Jaroslav Filo
Pridajte prvý komentár