Návraty: Premierové jazdy Kométy sa tešili veľkému záujmu cestujúcich

OLYMPUS DIGITAL CAMERAVysoké Tatry – V nedeľu 11.08.2013 sa po niekoľko mesačnom odsúvaní konečne pre verejnosť predstavila zrekonštruovaná historická električka “Kométa”.

 

 

 

 

Príchod do Tatier

Keďže odchod Kométy bol už o 8:45 z Popradu, čo značne znevýhodňovalo obyvateľov západného Slovenska museli sme sa do Popradu dostaviť ešte nočným vlakom R615, ktorý mal do Popradu prísť o 04:01. Keďže by sme sa za to takmer 5-hodinové čakanie na stanici v Poprade unudili na smrť, rozhodli sme sa, že sa pred samotnou jazdou v Kométe ešte trocha odvezieme po “Tatradráhe” na prevádzkovaných vozidlách. Keďže sme chceli využiť aj zubačku Štrba-Štrbské Pleso, šli sme osobným vlakom 7800 o 05:16 z Popradu-Tatier. Onedlho sme vystúpili na stanici Štrba ozdobenej  historickými plagátmi so železničnou a tatranskou tématikou.

stanica Štrba
 
 

Po poobdivovaní tejto stanice, v ktorej sa nachádza aj historická zbierka rôznych zaujímavých predmetov zo železnice ale aj Tatradráhy sme sa presunuli ozubnicovým vlakom na Štrbské Pleso o 6:05.

Zubačka v krytej stanici Štrba
 

Na Štrbskom Plese (mimochodom najvyššej položenej stanici na Slovensku) sme mali minútu na prestup na “Tatranskú električku” na trati 183 späť do Popradu cez Starý Smokovec o 6:21. Nasledoval dlhý spánok a ani sme sa nezobudili a vystupovali sme na konečnej stanici Poprad-Tatry. Tak čo už nó? Snáď takto neprespíme celú jazdu Kométy. Museli sme sa “poistiť” a tak sme si hneď po príchode dali v automate najsilnešiu kávu akú ponúkali a toto poistenie výnimočne neklamalo. Keďže sme mali ešte dosť času do odchodu “zelenej súpravy” išli sme sa pozrieť ako sú na tom bývalé vozne pozemnej lanovky na Hrebienok.

Pôvodné pozemné lanovky na Hrebienok
 

Stále rovnako stoja “obalené” plachtou, ochránené plotom pred bývalou hasičskou zbrojnicou, ktorú si prenajíma a rekonštruuje pre ďalšie účely VKŽ Poprad. Hneď za cestou sa nachádza depo Poprad, z ktorého už vytŕčala historická súprava “Tatranskej elektrickej vicinálnej dráhy”. Po krátkej “fotičke” nasledoval opäť presun na popradskú stanicu na nástupište TEŽ, ktoré sa nachádza na estakáde.

 

Zelená súprava prichádza

Pripravili sme si foťáky a kamery a čakali na Hviezdu (vlastne Kométu) dnešného dňa. O chvíľu na to sme začuli uši trýzniaci zvuk Kométkynej píšťale, ktorá musela zobudiť celé mesto. O chvíľu na to prešla hvízdajúca “Zelená súprava” popod staničnou estakádou a začalo sa fotografovanie, natáčanie a k hvízdu Kométy sa pridali aj radostne deti, ktoré sa nemohli dočkať odvezenia sa v historickej električke, ktorú už niekoľko dní netrpezlivo pozorovali pri skúšobných jazdách.

Kométa vychádza z depa na stanicu Poprad-Tatry
 

Príchod Kométy oslavoval aj spievajúci harmonikár pred električkou na stanici. Električka, vlastne jej prívesné vozne sa čoskoro zaplnili. Kométa prišla na nástupište tesne pred pravidelnou električkou na tú istú koľaj ako ona a tak bola na prvý pohľad označená ako pravidelný osobný vlak smer Štrbské Pleso. (Na stanicu TEŽ  Poprad-Tatry sa totiž dostanete len z jedného smeru, keďže je kolmo na železničnú stanicu. Pravidelný odchod si hneď zmýlili desiatky zmätených cestujúcich, ktorí čoskoro pochopili, že aj keď majú platný lístok na pravidelnú električku, kúpia si radšej lístok na Kométu iba za symbolické 1 Euro, aby sa mohli aj oni previesť touto Tatranskou legendou. Našli sa však aj takí, ktorí boli Kométou doslova unesení ale doplatiť za lístok u nich neprichádzalo do úvahy a tak išli pravidelnou električkou pár minút pred “Zelenou súpravou T.E.V.D. Aspoň, že neišli platiť gastro lístkami :-D.

 

Z Popradu na Štrbské Pleso za takmer dve hodiny

Kométa, z ktorej boli deti doslova unesené sa vydala na svoju spanilú jazdu Tatrami o 8:45 .

Po uvoľnení brzdy zahučal trojitý hvizd. Električka sa rozbehla, mala však rýchlostné stupne také silné, že pri každom aktivovanom rýchlejšom stupni celá súprava poriadne trhla a cestujúci mali niekedy dosť čo robiť, aby sa udržali a nepopadali na zem. Toto bola asi najobľúbenejšia “atrakcia” detí. Zastavovali sme aj na niektorých nácestných zastávkach, napr. Veľký Slavkov, keďže tam čakajúci cestujúci motorvodičovi ukázali dohodnuté znamenie. Kývanie alebo iné nedohodnutné znamenie nemalo zmysel. Električka zastavila iba na zastávkach, kde cestujúci dali predurčené znamenie ako keby stopovali autá (mávanie s rukou v päsť s vystrčeným palcom).

Kométa na stanici Tatranská Polianka
 

Na nácestných zastávkach, hlavne na druhom úseku Starý Smokovec – Štrbské Pleso pristupovalo mnoho cestujúcich a tak bola súprava o chvíľu preplnená. Na Štrbské Pleso sme prišli s meškaním takmer 10 minút, ale plne naložená električka s plne naloženými vagónmi si počínala statočne. Síce len s minimálnou rýchlosťou, keďže nástupe nových električiek radu 425 (Baróniek) muselo byť zmenšené napätie z pôdovodných 1200V na 900V. Aby sme neblokovali pravidelnú električku na jednokoľajnej obojsmernej trati zo Štrbského Plesa, nestáli sme ani na Vyšných Hágoch a ani pri “Kamennom srdci” o ktorom si povieme na ceste späť.

Na železničnom prejazde pri Popradskom Plese ako pri každom priecestí električka hlasno dlho hvízdala. Z Kométinho hvizdu Vám niekedy až zalahne v ušiach. Pri tomto hvizde však nejakým spôsobom aktivovala niekoľko bezpečnostných alarmov na autách odstavených na parkovisku. To bolo smiechu 😀

Bez zastavenia prechádzame cez zastávku Popradské Pleso

 

Prestávka na Štrbskom Plese a hľadanie pôvodnej stanice Tatradráhy Štrbské pleso

Po príchode na konečnú stanicu Štrbské Pleso sa začalo masové fotografovanie. O chvíľu začalo prepájanie súpravy, takže masové fotografovanie sa zmenilo na masové nahrávanie videí (presne tak isto to bolo aj s nami 😀 ) Začalo sa aj predávanie suvenírov (perníky v tvare kamenného srdca s namaľovanou električkou Kométa, magnetky a pohľadnice, medzi deťmi veľmi úspešné výpravné paličky a nechýbali ani magnetky z Oravskej lesnej železničky. Nesmieme zabudnúť ani na v súčasnosti jednu z najlepších kníh o histórií električiek “Električka do Tatranského nebíčka” (o tejto knihe sa dozviete inokedy) ).

Predaj suvenírov
 
 

Keďže bolo všade veľa ľudí a masové fotografovanie po zaplnení nástupištami ľuďmi už nebolo masové ale skôr prekážkové a mali sme vyše hodiny čas, vybrali sme sa teda tam, kde nás Kométa neodviezla, hoci to nebolo vždy tak.

Kométa sa slní na najvyššie položenej železničnej stanici na Slovensku – Štrbské Pleso
 
 

Nemusíte byť ani veľký pamätníci na to, aby ste si pamätali pôvodnú stanicu Štrbské Pleso, ktorá bola umiestnená hneď za romantickou traťou v tesnej blízkosti tohto plesa. Prešli sme si turistickú cestičku (časť bývalej Tatradráhy) a prišli sme k tejto skvostnej historickej budove. Málokto by povedal, že je to bývala stanica. Nič tomu nenasvedčovalo. Budova je spojená s tesne blízkym hotelom Solisko a pravdepodobne slúži ako sklad.

Pôvodná stanica Štrbské Pleso (budova vľavo) (budova roku 1998) je dnes spojená s Hotelom Solisko (budova vpravo)

 

Stanica bola zrušená v súvislosti s blížiacimi sa Majstrovstvami sveta v klasickom lyžovaní FIS 1970. Bola malá a nepostačovala. Úzky priestor medzi staničnou budovou a koľajnicami si ťažko niekto vedel predstaviť ako reprezentantívnú súčasť hlavného strediska lyžovania, kde budú vystupovať takmer masa ľudí, ktorá sa bude chcieť na lyžovanie pozrieť…. Nová stanica Štrbské pleso bola vybudovaná spoločne po rokoch obnovenou  zubačkou. Pôvodná trať sa za mostom v kilometri 28,6) ponad potok otočila v pravo do malého zárezu, ktorý dodnes ľahko nájdete (nachádza sa tesne pred estakádou. Potom viedla dnešným turistickým chodníkom až priamo pred pleso na Štrbskom plese. Po tomto chodníku sme prišli aj my.

Štrbské Pleso – Starý Smokovec a projekt Nemáme kamenné srdcia

Keď sme sa vrátili zistili sme, že letný vozeň je rezervovaný a keďže sme si nechceli nechať újsť zastávku pri Kamennom srdci zostali sme v Kométe, dúfajúc nad fotozastávkou, ktorá sa žiaľ nekonala. Aj tretí úsekový lístok sme si kúpili priamo v električke.

Stanica Vyšné Hágy
 
 

Pri míňaní stĺpu č. 112 medzi Popradským Plesom a Vyšnými Hágmi motorvodič Jasoslav Vančo zastavil vlak. A porozprával nám príbeh kamenného srdca, hneď vedľa tohto kamenného exponátu umiestneného v tesnej blízkosti Tatier. VKŽ Poprad totiž organizuje akciu Nemáme kamenné srdcia, ktorá sa venuje deťom so závažnou chorobou tráviacím posledné chvíle života na onkológií. VKŽ totiž vyhlásilo na školách súťaž o najkrajšie príbehy.  Súťaž vyhodnotí počas Dňa študentov 17.11.2013 a najkrajšie príbehy vytlačí do pripravovanej bezplatnej knihy pre nemocnice.

Lanovka na Hrebienok

V Starom Smokovci sme mali nie celú hodinu prestoj a tak sme aj do našich CP s touto akciou uviedli, že je tam možnosť pozrieť si výstavu fotografií od počiatku pozemnej lanovky na Hrebienok v Grandhotely Starý Smokovec. Od čiernobielych zo začiatku prevádzky po farebné ku koncu prevádzky lanovky GANZ a k začiatku ale aj koncu premávky lanovky Carretti-Tanfani .

Výstava fotografií pôvodných pozemných lanoviek v Grandhotely Starý Smokovec
 
 

O novej tam bola iba zmienka v budúcom čase a tak sme sa na ňu išli pozrieť, hoci nemá nič spoločné s veteránmi. Prišli sme tam akurát vhod, keďže o 4 min. mala mať odchod. Pri pohľade na cenník nám ani nebolo ľúto, že sa z časových dôvodov nestíhame s lanovkou povoziť a opäť stihnúť Kométu.

 

Kométa na trase 184

Keď sme sa vrátili na stanicu nastúpili sme do najstaršieho vozňa Tatranskej železnice a vlastne najstaršieho električkovému vozňa na Slovensku. Malým letniakom od firmy Ganz Budapest, ktorý začínal prevádzku na trati pomenovanej vtedy THÉVV.

Jazda v letnom vozni mala neopakovateľné čaro. Tento vozeň začínal prevádzku tatranskej električky

Cesta do Tatranskej Lomnice bola síce krátka, no o to dlhší bol čas na odchod.

Obiehanie vozňov v Tatranskej Lomnici

Po trištrvrte hodine čakania sme sa opäť v letniaku  odviezli do Starého Smokovca, kde sme si pochutnali na dobrom langoši a kolovom nápoju Kontra.

Prestávka v Starom Smokovci

Ďalej sme sa ešte raz odviezli električkou (tentoraz zatvoreným vozňom GANZ #16) na trati 184 do Lomnice a späť.

 
Stetnutie generácií na stanici Tatranská Lomnica

Zaujímavosťou bolo, že VKŽ nečakal až takú veľkú účasť cestujúcich a tak mu čoskoro došlo 500ks na túto akciu špeciálne vyrobených cestovných lístkov.

Na túto akciu špeciálne vyrobený cestovný lístok

“Koméťáci” sú však vynaliezavý a tak namiesto lístkov začali predávať pohľadnice s Kométou, na ktorú nám zo zadnej strany napísali precestovaný úsek a jednotnú cenu lístka.

(1€ pre cestujúcich od 7 rokov)

 

Ide sa do depa

V Starom Smokovci električka opäť vykonala potrebný obrat a presunula sa na 4. tzv. popradskú koľaj, hneď sa zaradila za pravidelnú elelktričku a chvíľu po odchode pravidelnej električky odišla o 17:08 aj “Zelená súprava”. Táto jazda bola asi najpohodlnejšia, keďže bola poloprázdna a asi každý si mohol sadnúť. Vo výhybni Veľký Slavkov bola asi 10 min. fotozastávka, kedže sa čakalo na električku z Popradu.

Čakanie na električku z opačného smeru na stanici Veľký Slavkov

Po príchode električkovej súpravy do Popradu sme sa rozlúčili a poďakovali za skvelý deň.

 
Kométa prechádza cez podjazd stanicou Poprad-Tatry umiestnenú na estakáde a smeruje po celodenných jazdách do depa
 

Kométa a jej vagóny v tento deň previezli okolo 650 cestujúcich nad 7 rokov, ktorý si kúpili cestovný lístok plus nespočetné množstvo detí do 6 rokov.

Dovidenia Zelená súprava

Po vystúpení sme si nafotili posledný krát Kométu a šup na nástupište číslo 2 z ktorého nám mal o 20 min. ísť IC vlak do Bratislavy.

Po stopách pôvodnej električkovej trate a depe v Poprade

Staničný rozhlas zrazu hlásil 15 min. zdržanie nášho vlaku. Väčšinou na to cestujúci hromžia, mi sme však vtedy sme nemohli počuť nič lepšie, lebo sme mali čas na preskúmanie pôvodného depa električiek, bývalú elektráreň, z ktorej je dnes tatranská galéria.

Z bývalej elektrárne pre tatranskú električku je dnes Tatranská galéria
 

Ale aj bývalú prepychovú a honosnú a dnes chátrajúcu budovu bývalého riaditeľstva Legiobanky, prevádzkovateľa T.E.V.D – Tatradráhy (ako zvykla táto spoločnosť nazývať trať tatranskej električky a vtedy aj pozemnej lanovky na Hrebienok.)

Bývalý úzky vjazd do depa a schátraná budova Legiobanky, bývala pýcha mesta Poprad

Bolo smutné porovnávať si fotku z času jeho majestatného rozmachu a súčasnosť chátrajúcu budovu s porozbíjanými oknami o akú ako sa hovorí by som si ani bicykel neoprel. Žiaľ časy sa menia ale dúfajme, že túto budovu, vtedajšiu pýchu celého Popradu raz niekto opraví. Vstup do bývalého depa električiek sa nachádzal hneď vedľa budovy Legiobanky. Dokonca na niektorých miestach sa ešte objavujú koľajnice pre električky. Legiobanka sa asi najviac zaslúžila o úžastnú prevádzku Tatradráhy a porovnávať ju v niektorých veciach môžeme porovnávať dnes napr. so súkromným železničným dopravcom RegioJet.

Úplne prvá trasa električky videla po tejto trase cez popod Košicko-Bohumínsku železnicu (podjazd sa nachádza v ďialke ako sú ľudia) ďalej zabočila o 180 stupňov a šla do Veľkej

Išli sme nafotiť aj bývalí podjazd THEVV popod Košicko-Bohumínsku železnicu. Kedže trasa električiek z Popradu do Tatier sa viac krát menila. Opýtali sme sa naň jedného okoloidúceho. Dozvedeli sme sa, že tento dnes malý podchod pre peších električkám nikdy neslúžil a keďže sme nemali čas hľadať ten vraj električkový, keďže takmer všetken čas sme minuli na hladanie depa a Legiobanky, išli sme už priamo na stanicu. Až teraz pri písaní tohto článku a prepozrení pár fotografí z knihy Električka do Tatranského nebíčka sme zistili, že ten pochod pre peších kedysi skutočne fungoval ako podjazd pre električky zo začiatku prevádzky. Žiaľ fotku sme z neho neurobili a tak Vás prosíme keby ste nejakú mali prosím pošlite nám ju na e-mail redakcia@veterany.eu Ďakujeme

Tento týždeň by malo byť doplnené aj video dokumentujúce celý tento výlet

Poslednou vetou by som sa ešte na záver chcel veľmi pekne poďakovať za úžasnú a kvalitne naplánovú akciu a popriať veľa ďalších šťasných kilometrov.

TEXT a VIDEO: Martin Žarnovický

FOTO a VIDOZÁZNAM: Martin Žarnovický a Jaroslav Filo + www.najvtatrach.sk a www.tatranskakometa.sk




2 Comments

  1. Krásny reportáž s bohatou fotodokumentáciou.
    Mohol by som uverejniť foto s uvedením autora fotografie ?

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.