Návraty: Populárna Rušňoparáda už 15-tý krát nesklamala

PICT0006KOŠICE– Veru, bolo sa na čo dívať. Nakoľko nešlo len o už 15. ročník, ale aj o ďalšie malé-veľké jubileum na  KDHŽ – 60 rokov od otvorenia železnice v Čermeľskom údolí – v rámci tohtoročnej Rušňoparády, alebo po starom Prebúdzania Katky (hoci tá už má v tomto období veľmi ľahký spánok, nakoľko v posledných rokoch nedočkavých návštevníkov vozí po depe už od rána) bolo pripravených hneď niekoľko prekvapení. V tomto roku sa Rušňoparáda niesla, žiaľ, aj v znamení rozlúčky s populárnym „Malým býčkom“, parným rušňom 422.0108 zo Zvolena, ktorý v tomto roku zažíva svoju derniéru, nakoľko po tejto sezóne už bude nečinne stáť vo Zvolene. Na točni sa však okrem neho (a rozhodne nie naposledy) predstavili nielen stálice ako parné krásavice Papagáj (477.013) z Popradu, ktorý v minulom roku prešiel veľkou opravou (preto sa na minulej Rušňoparáde neobjavil) a motoráky „Hurvínky“, čiže Magda (M131.1125), Ľubka (M131.1538) z Košíc a ich kamarát zo Zvolena (M131.1053) ale aj niektoré novinky. Len jedno zo sľúbených veľkých lákadiel – zrekonštruovaný legionársky vozeň z 1. svetovej vojny som nikde nenašiel. Poďme však pekne podľa cestovného poriadku.

PICT0008
Parná krásavica Katka vozila nedočkavcov už od rána

Na začiatok musím povedať, že na Rušňoparádu som sa tohto roku veľmi nechystal – jednak som mal byť v tom čase mimo Košíc (kolegovia z redakcie vedia, prečo 😉 ), aj som mal iné dôvody, ktoré  tu však nebudem ani nechcem rozpitvátvať. Ale nakoľko program mimo Košíc padol (a aj ma kolegovia, najmä Jaris  urputne prehovárali), nakoniec som tam išiel.

Hneď pri točni čakalo prvé prekvapenie – a to nezvyčajná rušňoparádová čokoláda , ktorú rozdávali deťom. Nakoľko som taký „čokoholik“, neodolal som, aby som ju neochutnal… ale to je už na inú tému. Tie ďalšie prekvapenia sa skrývali v rotunde. Predovšetkým unikátny parný rušeň, Zubačka z Tisovca, ktorý jazdí na tamojšej obnovenej trati z Tisovca do Zbojskej – lepšie povedané, obnovenej ozubnici, nakoľko samotnú trať nezrušili – a ktorý bol vďaka dvom pánom z Nemecka a Rakúska odkúpený a dovezený z Rumunska. A hoci v rušňoparádom R-Žurnáli píšu, že železnica z Tisovca do Pohronskej Polhory je jediná normálnorozchodná ozubnicová železnica v Európe, nezdá sa mi, že by to bolo pravdivé. Žeby už českú zubačku z Tanvaldu do Kořenova zrušili?

PICT0016
Zubačka a Malý býček v rotunde

Veľmi zaujímavá bola aj mazutka z Maďarska, ktorá upútala pozornosť najmä tým, že nejde o „mazutku“, ako ju poznáme u nás (napr. z Rendezu), teda prerobenú Kriegslokomotive, „Nemku“ radu 555.0 a ktorá slúžila najmä na nákladných vlakoch, ale o tzv. prúdnicovú, resp. aerodynamickú parnú lokomotívu, určenú najmä pre rýchliky a expresy. V podstate ide o starú dobrú tendrovú rýchlikovú parnú mašinu, ktorá je však ukrytá pod aerodynamickým plášťom. Takéto lokomotívy jazdili najmä v Anglicku a Nemecku, no zahanbiť sa nedali ani inde, každá vyspelejšia krajina mala aspoň jednu prúdnicovú paru. Najväčšie jazdili v Rusku, lepšie povedané vo vtedajšom Sovietskom zväze, kde to umožňoval širší rozchod ich železníc. Výnimkou nebolo ani vtedajšie Československo, ktoré svoju jedinú aerodynamickú paru – 386.001 – nasadzovalo najmä na rýchlik z Prahy do Spišskej Novej Vsi. Síce sa nedochovala, ale vidieť ju môžete v tomto filme. Vráťme sa však k maďarskej Mazutke, o ktorej napíšem jednu zaujímavosť – táto mašinka je najrýchlejšou parou v Maďarsku, kde pri skúškach, keď ju skúšali ako novú, dosiahla rýchlosť 161 km/h. Musím sa priznať, že je to prvá prúdnicová parná lokomotíva, ktorú som videl naživo. Naopak, jedna zo stálic Rušňoparády – a tou je ďalší parný rekordman, akurát domáci – rušeň Albatros (498.104), žiaľ chýbal, takže bratislavský Albatros klub bol v tomto roku zastúpený len „Cecaňou“, resp. „Bardotkou“ T478.1201. Zrejme má nejakú vážnu poruchu, nakoľko sa nekonala ani tradičná akcia spojená s Rušňoparádou, S Albatrosom za Katkou. Prajeme mu teda skoré uzdravenie .

PICT0160
Veľké prekvapenie z Maďarska – prúdnicová “Mazutka” radu 242

Okrem spomenutých rušňov partiu v rotunde dopĺňali tradične dve „Krabice“ radov 810 a 812, v prvom dni ešte s kamoškou z Humenného, „Stakčínskou strelou“, čiže ďalšou 810.004, ktorá už niesla na sebe staré číslo M152.0004, čo dáva jasne najavo, že táto „Krabica“ je už historická a aj ostatné motoráky tohto radu pomaly odchádzajú do histórie. Veľkou zaujímavosťou bolo určite „auto na koľajniciach“, drezína Škoda 1202 STW (dnes by bola označená skôr RTWS, nakoľko sa akýsi kutil rozhodol spojiť televízor a rádio dokopy :D), ktorej základ tvorí rovnomenný automobil, mimochodom dnes krásny veterán. Spolu s nimi tam boli aj ďalšie motory: „Singrovka“ (M 240.0039) z Tisovca, „Karkulka“, resp. „Hydraulika“ (T444.1) taktiež z Tisovca, ktorá len pred pár rokmi pôsobila v KHKV, „Kocúr“ 740 spoločnosti CRW Slovakia a nechýbal ani popradský „Pilštik (Pielstick)“ T466.0254, ktorý je jedným z dvoch zachovaných „Pielstickov“ na Slovensku – ostatné prešli rekonštrukciou na rady 734 a 714, pri ktorej im bol vymenený motor, podľa ktorého získali svoju prezývku. Železničná spoločnosť Slovensko okrem svojej 812 ukázala v rotunde aj motorový rušeň radu 757, čo nie je nič iné, ako rozsiahle rekonštruovaný „Okuliarník“ radu 750, alebo 754 a na točni sa predstavili aj tri moder(nizova)né motorové jednotky: „Bageta“ 813+913 (dve spojené „Krabice“), „Delfín“ alebo „Vrana“ radu 840 a najnovšia „Vrútocká pomsta“ radu 860. Za horným pódiom si návštevníci mohli prezrieť aj „Ešus“, teda trojdielnu elektrickú jednotku radu 471, ktorá už jazdí na väčšine spojov, na ktorých donedávna kráľovali „Pantografy“ radu 460, ktoré sa v poslednom čase objavujú najmä na trati do Čiernej nad Tisou a v tomto roku už zrejme spievajú svoju labutiu pieseň.

Po programe v rotunde sa v prvý deň v priestore dole pod rotundou a vodnou vežou konala rekonštrukcia bitky z 2. svetovej vojny pri príležitosti 70. výročia jej skončenia. Ako tradične proti sebe stáli nemecký Wermacht a sovietska Červená armáda. V roli prepadnutého vlaku sa tentoraz predstavila Zubačka, ktorá bola plná po zuby ozbrojených Nemcov. Viac vám nepoviem, čo sa tam dialo, si môžete pozrieť v priloženom videu. Po bitke nasledovala „Anglická pošta“, v ktorej si to rozdali Zubačka a Malý býček. V minulom roku Býček súperil s drezinou, no tá napriek svojej obratnosti zvíťaziť nedokázala, nakoľko jej posádka v jednej disciplíne dostala penalizáciu za nepovolený nástroj (šrubováky) a tá rozhodla. Ako spieva skupina Modus, načo veľa, načo veľa slov, (zoznámte sa s našou kapelou,) keď je k dispozícii archívne video z minulého ročníka. To si môžete pozrieť tu.

Na svoje si prišli aj priaznivci nočného “železničného paparazzovania” ( 😀 ) ,pre ktorých bola už po druhý raz pripravená Nočná rušňoparáda, počas ktorej si nadšenci mohli zvečniť svoju obľúbenú mašinku v netradičnom nasvietení.

V druhý deň na tom istom mieste pod rotundou ste si mohli vypočuť koncert hráča na alpský roh (bohužiaľ, som ho nestihol) a hneď po ňom nasledovala ukážka zásahu špeciálnej policajnej jednotky, kukláčov.

A kto namiesto rekonštrukcie vojny mal radšej Petra Stašáka, mohol si ho v prvý deň vychutnať na pódiu pri točni. Len dúfam, že ho nepustili na plné pecky ako pred dvoma rokmi, keď ostatných vystupujúcich na pódiu dali len tak „hlasno“, že ich ledva bolo počuť!!!

PICT0036
Z výstavy vo vodnej veži

Prekvapenia sa však konali aj mimo rotundy. Návštevníkov zaujala najmä vodná veža, ktorá bola sprístupnená už minulý rok a v ktorej bola umiestnená výstava „Veľký príbeh malej železnice“ pripravená pri príležitosti 60-tín KDHŽ aj zmenšenina výstavy „Katka 130“, ktorá sa v minulom roku konala v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach. V areáli aj mimo areálu depa na návštevníkov čakali veterány. Nechýbali ani retrobusy a to nie jeden, ale hneď tri – v prvom rade Karosa ŠD 11 , ktorá robila okružnú jazdu po celých Košiciach. Ďalší, Karosa ŠL 11, známa ako #5505, bola vystavená pri vstupe do depa medzi veteránmi. A tretí retrobus bol prekvapením – jazdil na bezplatnej linke z (rozbombardovaného) Námestia osloboditeľov do depa a späť a bola to Karosa B832 z DPMK, zvaná „Ukrajiňák“, jazdiaca pod číslom #6267. Na vysvetlenie pre znalcov: B832 preto, lebo je to kríženec Karosy radu 700 a 900 – karosériu má zo známej krátkej mestskej Karosy B732, ale spodok, teda nápravy, motor, prevodovku a ďalšie časti podvozka má z Karosy radu 900. Ako som sa dozvedel od jej vodiča, ktorý mimochodom, jazdí aj na #5505, vraj už je zaradená medzi historické vozidlá.  „Ukrajiňákmi“ sú nazývané preto, lebo pôvodne boli určené pre dopravné podniky v krajinách bývalého Sovietského zväzu, no nakoľko niektoré z nich svoje objednávky zrušili, dostali sa tieto autobusy aj do českých a slovenských dopravných podnikov, kam boli dodané ako generálkované autobusy (na papieroch autobusov, ktoré šli na „generálku“, no v skutočnosti zamierili na šrotovisko), keďže ako nové jazdiť nemohli. Neboli totiž schválené pre premávku na slovenských a českých cestách.

PICT0060
Medzi retrobusmi sa prekvapivo objavila aj Karosa B832 #6267, ktorá donedávna premávala na linkách košickej MHD

Vráťme sa ešte do depa, kde sa obzrieme ešte po ostatných atrakciách. Ako tradične v zadnej časti depa nechýbala výstava obrazov z prostredia železnice pána Emiliána Cvengroša a „modelov trochu inak“, teda vláčikov poskladaných zo všetkého možného i nemožného pána Jána Nováka. Nechýbali ani stánky s občerstvením i so suvenírmi, ani modelárske vagóny. V jednom zo stánkov ste si mohli dať tradičné dobroty naších starých mám – napr. taký Margecianský gruľovník, ktoré priamo pred vašimi očami pripravovali ženy v krojoch. Novinkou medzi atrakciami bolo 5D kino, teda klasické 3D kino, kde však sedíte na pohyblivom sedadle. Nakoľko nebolo zadarmo (vstup bol 3 eurá), nevyskúšal som ho. Nechýbali ani atrakcie pre deti. Okrem tradičného skákacieho hradu boli pripravené jazdy na stanovišti rušňovodiča (asistovali malý akumulátorový rušeň Samko a parná Zubačka), prichystané bolo aj premietanie rozprávok a nechýbala ani minizoo doplená farmársko-železničiarským šesťbojom. A do toho všetkého prispeli aj medzevskí dobrovoľní hasiči, ktorí, hoci nepriviezli svoj unikát unikátom, 137-ročnú ručnou hasičskú striekačku, potešili deti nekonečným množstvom peny, v ktorej sa deti mohli vyšantiť do sýtosti.

No dosť bolo slov – viac ako slová povedia fotky. A samozrejme aj videá (ktoré pre vás pripravujeme).

Text & foto: Tomáš “Sergej” Halža

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.