SLOVENSKO – Tento rok sa s veteránskymi akciami poriadne roztrhlo vrece. V niektorých prípadoch je ich dokonca až toľko, že aj my máme problém si vybrať. No hoci sa pre vás snažíme mapovať aj viacero nových podujatí, na tradičných zrazoch jednoducho nemôžeme chýbať.
Jedným z nich bolo aj 500 kilometrov slovenských, ktoré v tomto roku štartovalo v metropole východného Slovenska. Za pomyselný začiatok podujatia však môžeme právom považovať mesto Bratislava, odkiaľ bol v pondelok ráno vypravený špeciálny autovlak s automobilovými veteránmi, ktorý severnou trasou odviezol účastníkov až do samotných Košíc. Aj keď by sme vám na tomto mieste radi ponúkli zopár záberov z nakládky historických vozidiel, budete si žiaľ musieť vystačiť s vlastnou fantáziou. Účastníci akcie totiž ako na potvoru nakladali svoje autá do jednotlivých vozňov už v nedeľu večer, a tak sme boli o tento zážitok ukrátení.
No aj napriek tomuto handicapu sme sa v pondelok zavčas ráno vybrali na hlavnú stanicu a mapovali čo sa dalo. Okolo ôsmej hodiny sa jednotliví účastníci postupne zhlukovali pred staničnou budovou a po krátkej komunikácii s organizátormi sa pomaly presunuli na prvé nástupište. Pracovníci železníc sa medzitým naplno zhostili svojej úlohy a vozne autovlaku, odstavené na koľajisku vedúcom do priestorov múzea dopravy, postupne zaradili do súpravy a prepusunovali ich až na prvé nástupište, kde ich pripojili za pristavené osobné vozne.
Zatiaľ čo poverený zamestnanec pomocou vozíka priviezol k vlaku niekoľko balíkov minerálnej vody, účastníci podujatia živo besedovali na nástupišti. My ostatní sme medzitým s fototechnikou v ruke pobehovali z jedného konca na druhý a snažili sa spraviť aspoň zopár ilustračných záberov. Ostré slnko však ako na potvoru hralo proti nám, a tak sme sa museli spoľahnúť na rokmi overenú metódu pokus – omyl.
Medzi obdivovateľmi historickej techniky pri tom neboli len dopravní nadšenci, ale aj bežní cestujúci, ktorí si takýmto spôsobom spestreli čakanie na odjazd svojho vlaku. Pri troche nepozornosti by sa im však mohlo stať, že pravidelný spoj odíde aj bez nich a oni si budú musieť počkať na ďalší. Uf, uf. Vyzeralo to všelijako, ale nakoniec to aj tí študenti na druhom nástupišti stihli včas. 🙂
Pár minút pred odchodom mimoriadneho vlaku na čele s elektrickým rušňom ES 499.0001 už boli všetci na svojich miestach – veteránisti vo vlaku a my ostatní na 6. nástupišti. Výpravca zapískal, mimoriadny vlak sa pohol zo stanice a nám neostávalo nič iné ako rýchlosťou blesku dokumentovať, kým sa netradičná súprava nestratí v diaľke. Niekto robil fotky, iný zase videá. Každý podľa svojho vkusu.
Nakoľko ale zatiaľ nemáme žiadneho veterána a neboli sme ani oficiálnymi partnermi podujatia, niektoré momenty ostali našou redakciou nezmapované. Prvá príležitosť na dokumentáciu historickej techniky sa naskytla až v piatok 1. júla v Bojniciach, kde sa náš externý spolupracovník Marián Stanko pokúšal nafotiť vystavenú techniku. No keďže organizátori mali v usmerňovaní účastníkov celkom slušný hokej, neostávalo mu nič iné, ako pobehovať medzi jednotlivými stanovišťami a dokumentovať všetko čo mu v danej chvíli prišlo do cesty. No keďže niektoré posádky predčasne ukončili svoju púť už na Donovaloch a iné sa v Bojniciach zdržali len pár minút, nie všetko sa mu podarilo zmapovať tak, ako bolo pôvodne v pláne.
Ďalšia fotozastávka sa uskutočnila pri Malom Kaštieli v Oponiciach z prelomu 16. a 17. storočia, kde nám z dokumentáciou historickej techniky pomohol Oldtimer History Club Oponice. ĎAKUJEME!
No zatiaľ čo sa jednotlivé posádky s kvapkami potu na čelách pomaly presúvali do Bratislavy, rodiny s deťmi využili „sviatočné“ popoludnie a vychutnali si štýlovú jazdu v populárnom kabrio buse od Červeného mosta cez Železnú studienku do Lesoparku a späť.
A potom už prišla tá dlho očakávaná chvíľa, na ktorú väčšina z nás dobrých pár dní čakala. Hoci bolo vonku ešte stále poriadne teplo, v podvečerných hodinách sme už stáli na Hviezdoslavovom námestí a netrpezlivo čakali na príjazd prvých veteránov. Moderátor podujatia sťa by vejár mával vo vzduchu nejakými papiermi a postupne nám predstavoval jednotlivé posádky.
V pohotovosti boli aj šarmantné asistentky v svetlých modrých šatách, ktoré každému účastníkovi po prejazde cieľom dali lahodné pivo. Veď ak to vyzeralo ako pivo, chutilo to ako pivo, tak to asi bolo pivo. 😛 Honza s Toníčkem by si dali radšej burčiak, ale na ten si ešte budú musieť hodnú chvíľu počkať. 😀
Niektorí z nás by už veľmi radi preskočili zábranu a ako lev na svoju korisť sa vrhli medzi veterány, no bdelí organizátori pevne stáli na svojich miestach a do „depa“, ako výstavnú plochu nazývali, nepustili ani myšku. Zábrany otvorili až vtedy, keď cieľovou rovinkou prefrčal posledný účastník.
Ani sekundu sme neváhali a rýchlo sa roztrúsili medzi vozidlami. No keďže niektorí návštevníci chceli mať vlastnú fotku z vybranými exponátmi, na pekný záber sme si občas museli počkať. V niektorých prípadoch to bolo len pár minút, v iných až do nasledujúceho dňa. O ôsmej večer sa totiž výstavný areál pre verejnosť uzatvoril a jednotlivé vozidlá sa dali fotiť len z poza plota. Aspoň, že bol dobre strážený, inak by ho ľudia tmavšej pleti určite potajomky premiestnili na iné miesto. 😀
Posledný deň podujatia sa niesol v znamení jazdy pravidelnosti na Pezinskej Babe spojenej s výstavou vozidiel pri Pútnickom mlyne v Marianke. Návrat jednotlivých posádok späť na Hviezdoslavovo námestie spríjemnila populárna skupina Funny Fellows, ktorá svojim vystúpením rozprúdila krv v žilách nejednému divákovi.
Tak ako v predošlý deň, aj tento raz si bolo možné pozrieť celú plejádu historickej techniky, ktorá zvládla náročnú cestu z Košíc do Bratislavy. Jednotlivé posádky tvorili Slováci, Česi a veteranisti zo vzdialenejších častí Európy.
S úderom 16-tej hodiny sme však pozornosť upriamili na deti zo staromestských materských škôl, ktoré si už po tretí krát zmerali sily v jazde na šliapacích autíčkach. Aj keď bola prvá hodina poňatá ako tréning, detskí pretekári ho brali načisto s plnou vážnosťou.
No bezpochyby najväčší adrenalín nastal počas ostrého štartu, keď malí pretekári a pretekárky šliapali do pedálov, čo im sily stačili. My ostatní sme už boli roztrúsení popri trati a hrdo povzbudzovali jednotlivých účastníkov, ktorí sa ako víchor presúvali z Hlavného na Hviezdoslavovo námestie. A hoci to na prvý pohľad vyzeralo veľmi jednoducho, bez niekoľkotýždňového tréningu by to veru nešlo.
Na štartové pole sa postupne postavili štyri mužstva, z ktorých sa do finále mohli prebojovať len prví traja najrýchlejší. Ešte posledné inštrukcie od rodičov, vychovávateľov i učiteľov a základné jazdy i finálový pretek sa môžu začať. Miestami to bolo až tak napínavé, že nejednému divákovi pri tom miestami tuhla krv v žilách a poriadne sa zvýšil tlak i tep srdca.
Aj keď išlo v prvom rade o zábavu a vzbudenie detského záujmu o techniku, víťazom bol každý jeden z účastníkov. Na slávnostnom vyhlasovaní výsledkov dostal nie len pamätný diplom a medailu, ale aj hračkársku Tatru 148 oranžovej farby. Naprázdno však neobišli ani rodičia najrýchlejšieho pretekára, ktorí dostali automobil Škoda Enyaq na celý víkend zdarma. Škôlka malého víťaza zase dostala jedno zo šľapacích autíčok.
Počas celej akcie bola pre návštevníkov pripravená cukrová vata a Popcorn. Jednotliví účastníci si zase mohli vybrať zo širokej ponuky zmrzliny od zmrzlinárne LUMI, ktorá na trhu úspešne pôsobí od roku 2009. Ako by nie. Veď ak vám túto osviežujúcu pochúťku ponúkajú krásne zmrzlinárky, nemôžete jednoducho odolať. A to dokonca ani vtedy, ak ste 100% abstinenti, škóti i ateisti. 😀 Aby však ani kúsok zmrzliny neostal nazmar, pred západom slnka si na nej mohli bezplatne pochutiť okoloidúce deti a mládež. Mňaaaam.
Sobotné ráno sa už nieslo v naproste komornom duchu. Jednotliví účastníci totiž v rámci podujatia posledný krát naštartovali svoje vozidlá a postupne sa vydali svojou cestou. Už teraz si však môžete poznačiť do svojich kalendárov termín 28. – 31. mája 2024, kedy sa uskutoční ďalší ročník tejto zaujímavej motoristickej akcie.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo, Marián Stanko a OZ Oldtimer History Club Oponice
Video: Ľubomír Nádaždy a Jaroslav Filo
Výsledková listina: 500 km slovenských
Bratislava – odjazd špeciálneho autovlaku
Bojnice
Oponice
Bratislava – cieľ podujatia
Bratislava – výstava vozidiel
100 metrov bratislavských
Be the first to comment