Návraty: Pancierový vlak Štefánik opäť na Slovensku

BRATISLAVA – V piatok 6. septembra 2013 sa na Slovensko po niekoľkých mesiacoch vrátil pancierový vlak Štefánik, ktorý sa prezentoval v holandskom Utrechte na z jednej z najväčších výstav v Európe o histórii železníc „Vlaky vo vojne“, ktorá sa konala od 30. marca do 1. septembra pri príležitosti 300. výročia podpísania Utrechtskej mierovej zmluvy. Na tejto výstave ste mohli vzhliadnuť šestnásť vlakových súprav z celého sveta. Okrem ozbrojeného Štefánika sa v Utrechte objavili aj iné vlaky, vojnové nemocničné či potravinové.

„Všetky ostatné vlakové súpravy, ktoré tam boli privezené zo Srbska, Nemecka, Veľkej Británie či Holandska, mali jednotvárnejší vizuál. Boli tmavosivé, zelené alebo čierne. Štefánik natretý trojfarebnou kamuflážou tak hneď od začiatku zožal úspech,“ podotkol Lesník s tým, že za približne pol roka v krajine videlo Štefánika viac ako 140-tisíc ľudí“, povedal Dalibor Lesník z Múzea SNP v Banskej Bystrici.

Návrat na Slovensko:

Celá akcia začala o 10:00 v bratislavskom nákladnom prístave kde za pomoci žeriavov za účasti novinárov začal tento vlak prekladať z plošinových automobilov späť na koľajnice.

Ako nám povedal jeden z pracovníkov ŽOS Zvolen, ktorý na tomto vlaku vykonával generálnu opravu, zo začiatku sa viedli dohady či ide naozaj o pôvodné vozne, alebo len o ich repliku. No generálna oprava ukázala, že replikami sú len dva vozne vážiace od 10 do 22 ton.

Tankový vozeň v bratislavskom prístave

Potom čo sa Štefánik po takmer trojhodinovej prekládke opäť vrátil na koľaje sa následne presunul do bratislavského Múzea dopravy kde na neho čakalo viacero zvedavých návštevníkov. Jediný pojazdný pancierový vlak na svete môže tak vidieť v tomto útulnom múzeu denne okrem pondelka od 10:00 do 17:00. Výstava realizovaná v spolupráci s Múzeom SNP v Banskej Bystrici a nadšencami z Klubu historickej techniky zo Zvolena bude verejnosti sprístupnená od 4. októbra 2013 do 30. júna 2014.

Súprava IPV-I Štefánik pozostáva zo štyroch vozňov v poradí predsunutý tykadlový vozeň, delový vozeň, tankový vozeň a guľometný vozeň. Súčasťou súpravy je ďalej expozičná časť pozostávajúca z troch dobových vozňov v poradí expozičný vozeň s výstavou o SNP a pancierových vlakoch, expozičný vozeň s veľkoplošnou obrazovkou a videodokumentáciou a nakoniec vozeň s výstavou o stavbe a rekonštrukcii IPV.

Pancierorý vlak v bratislavskom Múzeu dopravy

O pancierových vlakoch:

V roku 1944 použili jednotky povstalcov počas Slovenského národného povstania 3 pancierové vlaky schopné ísť rýchlosťou 50 km/h vyrobené v železničných dielňach vo Zvolene, pracovníkmi, ktorí boli evakuovaní z železničných dielní vo Vrútkach. V krátkom čase sa im podarilo vyrobiť vlaky ktoré nazvali Štefánik, Hurban a Masaryk. Na ich stavbu boli použité kotlové plechy z Podbrezovských železiarní. Základ ich konštrukcie tvorili bežne dostupné železničné vagóny a vozne Vd a lokomotíva radu R 320. Skladali sa z bojovej a zabezpečovacej súpravy.

Bojovú súpravu tvoril zvyčajne predsunutý (alebo tiež tykadlový) delový a súčasne veliteľský vozeň, tankové vozne, guľometný vozeň a opancierovaná lokomotíva umiestnená zväčša medzi tankovými vozňami. Zabezpečovaciu (ubytovaciu) súpravu tvorili bežne používané železničné vozne a lokomotívy bez úprav. Na rozvetvenej železničnej sieti, ktorú poskytovalo povstalecké územie s množstvom tunelov, ktoré slúžili ako pasívne kryty pred leteckými náletmi, nebolo nasadenie pancierových vlakov príliš nebezpečné a celkovo sa osvedčilo.

A čo o tomto vlaku prezradil historik z banskobystrického Múzea SNP Marián Uhrín? „Je to zbraň podobná tanku, vyráža do útoku, alebo kryje ústup. Nasadenia boli veľmi úspešné, aj keď v niektorých prípadoch sa podarilo nemeckým jednotkám vlaky poškodiť. Znova ich opraviť však bolo možné vždy.

Neskôr vlaky ukoristili Nemci a po vojne sa z množstva vagónov troch súprav nakoniec zachovali len dva originálne vozne – tankový a guľometný. Prvý je zo Štefánika, guľometný však zrejme z vlaku Hurban. To sa však nedá dokázať, dokumenty sa totiž nezachovali.“

Text a foto: Jaroslav Filo
Zdroj: SME.sk, PLUSKA.sk a Wikipédia

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.