BRATISLAVA – Zatiaľ čo v posledných dvoch rokoch sme si reportážnou formou pripomenuli posledné ročníky tohto obľúbeného podujatia, v tomto roku je situácia našťastie úplne iná. A hoci prvého mája 2022 bolo vonku premenlivé počasie, majitelia a sympatizanti historických vozidiel si rozhodne prišli na svoje.
V nedeľu 1. mája sa na Slovensku konalo množstvo zaujímavých podujatí. Niekde sa prezentovali historické automobily, bicykle a motocykle, inde zase jazdili nostalgické vlaky, či historické vozidlá mestskej hromadnej dopravy. V hlavnom meste sa konal v poradí XIX. ročník tradičnej prvomájovej Veterán Tatra Rely. Na rozdiel od predošlých ročníkov však nešlo o rallye v pravom slova zmysle. Keďže začiatkom apríla nás žiaľ náhle opustil zakladateľ veterán klubu Tatra 141 i tohto podujatia Peter Baliga, tohtoročná akcia bola poňatá ako spomienková jazda na jeho počesť. Nemožno sa preto diviť, že sa jej zúčastnilo veľké množstvo majiteľov a sympatizantov historických vozidiel.
Ako už pri tejto akcii býva zvykom, jej začiatok sa každoročne odohráva na Hviezdoslavovom námestí v centre mesta a ani tentokrát tomu nebolo inak. Už po ôsmej hodine sa toto námestie postupne začalo zapĺňať najrôznejšími vozidlami rokov minulých bez ohľadu na značku a rok výroby. Neboli to však len osobné automobily, tak ako tomu býva pri väčšine zrazov, ale aj nákladné, úžitkové, vojenské a špeciálne vozidlá vrátane motocyklov. Skrátka hotová pastva pre oči. Celkový počet účastníkov bol tak veľký, že niektoré veterány museli byť odstavené aj na Mostovej ulici a Námestí Ľudovíta Štúra. A to už je čo povedať. S popisom zúčastnených vozidiel vás tentoraz nebudeme zaťažovať. Nájdete ho totiž v prílohe na konci tohto článku.
Zatiaľ čo členovia jednotlivých posádok robili posledné prípravy na štart, alebo sa zapojili do priateľskej debaty s ostatnými účastníkmi, dopravní nadšenci, rodiny s deťmi, teenageri i tí skôr narodení chodili medzi vozidlami a obdivovali precíznu prácu našich predkov. Tí čo mali poruke fotoaparáty, mobily, či kamery sa snažili zdokumentovať jednotlivé exponáty do najmenších detailov, takpovediac až do posledného šróbika. No keďže niektoré vozidlá sa nachádzali v tieni pod korunami stromov, nie všetky zábery boli úplne ideálne. Ale veď nereptajme.
S blížiacim sa časom odchodu začala atmosféra prirodzene gradovať. Organizátori dolaďovali posledné detaily a moderátor podujatia informoval prítomných návštevníkov o náročnosti renovácie takýchto exponátov. Keďže neexistuje žiadna firma, ktorá by sa špecializovala na rekonštrukcie historických vozidiel, ich majitelia ich vo väčšine prípadov renovujú vo vlastnej réžii. Študujú originálne nákresy, zháňajú náhradné diely a pokiaľ nejakú súčiastku nevedia zohnať. musia si ju vyrobiť samy, alebo nechať vyrobiť na zákazku. A aby to nebolo až také jednoduché, toto všetko robia vo svojom voľnom čase z vlastných finančných prostriedkov. Ich manželky musia mať pre túto záľubu pochopenie, alebo aspoň nervy zo železa. Nie, nebojte sa. Mnohí z nich pri tom stíhajú pracovať aj na svojich budúcich nasledovníkoch. 😀 Ale o tom až niekedy nabudúce.
Príhovor pána Jozefa Váryho
„Na scéne“ sa totiž objavili pôvabné mažoretky, ktoré sa za svoje prednosti ukryté v prekrásnych rovnošatách rozhodne nemusia hanbiť. 😉 Prítomných návštevníkov zaujali nie len svojou krásou sťaby ľaliový kvet, ale aj nádhernou tanečnou choreografiou, za ktorú by si určite vyslúžili pochvalu aj od Jána Ďurovčíka.
Prítomným návštevníkom sa následne prihovorila starostka Starého Mesta Ing. Arch. Zuzana Aufrichtová, ktorá po svojom príhovore ocenila najkrajšie vozidlá – Tatru 52 (r. v. 1931) a Jaguár XX 150 (r. v. 1956). Áno, všetky veterány sú pekné a vybrať najlepšie z najlepších môže byť veľký problém. No pani starostka si s touto náročnou úlohou poradila veľmi dobre.
Posledným momentom pred zahájením prvomájovej jazdy bola tichá spomienka na Petra Baligu, ktorú neskôr doprevádzala pesnička Od Tatier k Dunaju od legendárnej skupiny Elán.
S úderom 10-tej hodiny to celé vypuklo. Jednotlivé posádky už sedeli v naštartovaných vozidlách, návštevníci s fototechnikou v ruke netrpezlivo čakali na svojich miestach v okolí štartu, dopravný dispečing bol pripravený na prípadné zdržanie, či odklon električkovej dopravy na Jesenského ulici a všetci čakali na to najdôležitejšie – aby starostka odmávala štart prvých vozidiel. Pripraviť sa! Pozor! Odjazd!
Tí čo čakali na komentovaný štart rallye tak, ako to bývalo zvykom v predošlých ročníkoch, boli zaiste sklamaní a mnohí z nich sa domnievali, že organizátori tento štart podcenili. No keďže sa jednalo o spomienkovú jazdu na pamiatku Petra Baligu, tohtoročný štart bol o niečo komornejší. Jednotlivé posádky vyrážali po skupinkách tak, aby neobmedzili plynulosť električkovej dopravy. Električkári im za to na oplátku zacinkali na pozdrav a s maximálnou opatrnosťou prechádzali popri návštevníkoch. Áno, je pravda, že bez električiek by to bolo o niečo komfortnejšie, no všetko nakoniec prebiehalo pomerne hladko. Malí i veľkí návštevníci rýchlosťou blesku zanietene dokumentovali jednotlivé veterány, pričom jedným okom stále dávali pozor na svoju bezpečnosť. Cvak, cvak, cvak, cvak, cvak. Ale nie, že zase niekomu vbehnete do záberu!
Záver podujatia na Hviezdoslavom námestí patril opätovnému vystúpeniu mažoretiek, ktoré si za svoj výkon zaslúžia veľké uznanie.
O niekoľko desiatok minút neskôr už účastníci rallye postupne odstavovali svoje vozidlá na Námestí rodiny v Záhorskej Bystrici, kde si ich prišli pozrieť ďalší návštevníci. Neboli to však len miestni obyvatelia, ale aj pravoverní nadšenci, ktorí sa sem z centra mesta presunuli pravidelným spojom linky 37. Hoci výstavná plocha oproti Hviezdoslavovmu námestiu na nás pôsobila o niečo menšie, podmienky na fotenie boli oveľa lepšie. Aj preto je každý jeden záber taký vzácny. Pre úplnosť ešte doplníme, že najkrajším vozidlom z pohľadu starostu mestskej časti Ing. Jozefa Krúpu bol osobný automobil Lalicorne z roku 1929.
Určite nám dáte za pravdu, že s prázdnym žalúdkom a vyschnutým hrdlom sa šoférovať nedá. Vedia to aj organizátori tohto podujatia, ktorí v Stupave pre všetkých účastníkov zabezpečili obed v podobe slepačej polievky, kuracieho stehna s ryžou a kompótom. Na pitie sa podávala voda s kúskom pomaranča. No kto si priplatil, mohol si dopriať aj niečo fajnovšieho, samozrejme nealkoholického. Ešte jednu rundu do druhej nohy si prosím. 😀
A zatiaľ čo účastníci rallye oddychovali pri dobrom obede a besedovali so svojimi kamarátmi a známymi, návštevníci priľahlého parku obdivovali nablýskané veterány a pri troche šťastia sa aspoň na chvíľku porozprávali s ich majiteľmi. Nie, nie. Ani jeden exponát v súčasnosti nie je na predaj. 😉
Záverečná časť podujatia je už tradične na Kolibe, pri bufetoch v blízkosti televíznej veže Kamzík a ani tento rok nebol výnimkou. No ako to už býva zvykom – človek mieni, ale príroda mení. Mnoho návštevníkov muselo pri čakaní na tieto skvosty strpieť nepriaznivé počasie v podobe silného dažďa spojeného s krúpami, nie však tými do polievky. 😀 Nakoniec, ale všetko dobre dopadlo a účastníci akcie prišli do cieľovej rovinky už za lepších poveternostných podmienok. No ako sa hovorí, trochu dažďa nikoho nezabije. Kto je malý, vyrastie, a kto veľký, neschudne.
Aj napriek z počiatku sychravému počasiu prišlo do cieľa rallye veľké množstvo obyvateľov i návštevníkov mesta. Nie pre všetkých však boli hlavným dôvodom návštevy práve veterány. Ale keď už tam boli, prečo by si ich nepozreli a v rámci svojich technických možností aj nezdokumentovali. No kto si s prechádzkou na Kamzík dával načas riskoval, že veľa vozidiel už neuvidí.
Kto mal už všetko nafotené, mohol sa za odmenu občerstviť v niektorom z bufetov, alebo sa so svojimi ratolesťami vyblázniť na priľahlých preliezkach a zacvičiť si na nato určených zariadeniach. A komu ešte sily stačili, mohol následne pokračovať v ceste k údolnej stanici lanovky, po náučnom chodníku na Železnú studienku, alebo sa iba vrátiť lesom k obratisku trolejbusov.
Deň sa už chýlil k svojmu záveru a účastníci akcie i široká verejnosť sa pomaly vracala domov do svojich príbytkov. Každý z nich si pri tom so sebou odniesol nie len množstvo fotografií, ale aj prekrásne spomienky na veterány a stretnutie so svojimi priateľmi a známymi. Nám už preto neostáva nič iné ako poďakovať organizátorom za nádherné prvomájové podujatie a zaželať im veľa úspechov pri ďalších aktivitách svojho klubu. Naše poďakovanie patrí aj všetkým účastníkom a partnerom podujatia, bez ktorých by táto akcia nebola možná, ako aj širokej verejnosti, ktorá prišla na túto akciu v hojnom počte.
Naša redakcia sa následne zúčastnila aj na ďalších nemenej zaujímavých veteránskych akciách. Sledujte tieto stránky pravidelne a nič podstatné zo sveta veteranizmu vám neunikne.
Príloha: ZOZNAM ÚČASTNÍKOV
Autor: Jaroslav Filo
HVIEZDOSLAVOVO NÁMESTIE – VÝSTAVA:
HVIEZDOSLAVOVO NÁMESTIE – ŠTART:
ZÁHORSKÁ BYSTRICA:
STUPAVA:
KOLIBA – KAMZÍK:
Pridajte prvý komentár