Návraty: Nedeľa v znamení nostalgie

ŽILINA, RAJEC, NITRA – Uplynulý víkend sa na Slovensku konalo viacero zaujímavých akcií s dopravnou nostalgiou. Naša redakcia sa preto v nedeľu rozhodla niektoré z nich zmapovať. Našou prvou zastávkou bola jazda s historickým motorovým vlakom M131.1443 “Hurvínek” na 113-ročnej trati č. 126 Žilina – Rajec, ktorú každoročnej organizuje Spolok Považskej dráhy Žilina.

Po pol desiatej ráno už bolo na žilinskej stanici viacero železničných nadšencov, ktorí sa rozhodli odviesť tatrováckym motorákom po malebnej regionálnej trati. Staničný rozhlas každú chvíľu oznamoval odchod mimoriadneho nostalgického vlaku s pravidelným odchodom a ľudia na stanici si s nadšením fotili staručký motorák.

O desiatej hodine sme sa pomaly pohli zo stanice. Naša trasa viedla cez obce Bytčica, Lietavská Lúčka, Porúbka, Poluvsie Rajecké Teplice, Konská, Zbyňov a Kľače. V Žiline sme zastavili aj na zastávkach Žilina-Záriečie a Žilina-Solinky. Do nášho vlaku takmer na každej stanici a zastávke pristúpili nejakí cestujúci. Počas jazdy panovala vo vlaku vynikajúca atmosféra. Cestu vlakom mohli cestujúci využiť aj čítaním kníh Železnice na Starých pohľadniciach, či História mestskej dopravy v Žiline, ktoré si mohli zakúpiť priamo vo vlaku. No aj okolitá krajina mala ľuďom čo ponúknuť. Jesenná príroda hrala pestrými farbami a preto niet divu, že si cestujúci robili zábery z tejto malebnej trate.

Pohľad na pestrofarebnú Rajeckú dolinu

Po príchode do Rajca a vystúpení všetkých cestujúcich nasledoval obeh motoráku okolo prívesného vozňa. Na stanici bolo na nedeľné predpoludnie neobyčajne rušno. Do odchodu vlaku bolo dostatok času a tak sa mnohí výletníci vybrali na krátku prehliadku obce, či putovanie až na koniec trate.

M131.1443 + Blm v stanici Rajec

Pomaly sa blížil čas nášho odchodu a náš mimoriadny nostalgický vlak sa začal zapĺňať cestujúcimi. Bolo ich viac ako pri ceste zo Žiliny. No ale dobrých ľudí sa všade veľa zmestí a pri takýchto akciách to platí dvojnásobne. A tak sme sa mohli smelo vydať na cestu. Romantická jazda jesennou krajinou postupne naberala na obrátkach a spolu s cestujúcimi si ju vychutnávali aj členovia vlakového personálu.

Hurvínek sa zapĺňa cestujúcimi

Po návrate do Žiliny sme urýchlene vystúpili z vlaku. Nie preto, že by nám v ňom hrozilo nejaké nebezpečenstvo. ale preto že pred stanicou nás už čakal autobus Citelis ≠10, ktorý nás odviezol na Budatínsky hrad. Boli sme v ňom síce natlačení ako sardinky v konzerve, ale peši by nám to zobralo oveľa viac času. A toho sme veru veľa nemali.

Na hrad sme prišli práve včas, lebo pár minút po našom príchode sa odohrala rekonštrukcia bojov z roku 1945 kedy proti sebe bojovala nemecká a sovietska armáda. Túto vojenskú akciu zorganizovali Považské múzeum v Žiline a Klub vojenskej histórie Slovensko. Nemecká armáda nakoniec v boji prehrala a nám ostal čas na krátku prechádzku po hradnom parku. Keby sme mali do odchodu autobusu viacej času, mladí ľudia by si tu určite dopriali trochu jesennej romantiky. Ale autobus musel prísť do Žiliny včas. Inak by totiž nebol zabezpečený prípoj k druhej nostalgickej jazde do Rajca. Na malú pusu, pohladenie, či pár fotozáberov sa však predsa len našiel čas. 🙂

Členovia Klubu vojenskej histórie Slovensko

Z histórie trate Žilina – Rajec:

História rajeckej trate sa začala písať 10. októbra 1899. Snahy o postavenie železnice vedúcej na juh zo Žiliny do Rajca a odtiaľ ďalej siahajú do 80. rokov 19. storočia. Prekážkou uskutočnenia tohoto projektu však nebol iba nedostatok financií, ale aj neujasnenosť vedenia trasy. Kým smer na Rajec bol bez problémov, lebo úzka dolina nedávala iné možnosti vedenia železnice, od Rajca sa núkali dve alternatívy. Jedna smerovala cez Čičmany, rázovitú obec na juhu Žilinského okresu, kde by trať končila, druhá uvažovala a vedení trate z Fačkova ďalej na juh do Prievidze. Tento projekt bol však finančne náročný, pretože predpokladal prekonanie horských masívov Strážovských vrchov a Malej Fatry tunelmi. Podnikatelia sa preto orientovali na stavbu úzkorozchodnej železnice Žilina – Rajec – Čičmany. Zámer o stavbu úzkorozchodnej železnice však neskôr ustúpil snahám o stavbu normálnorozchodnej trate, ktorá by viedla z Rajca do Nitrianskeho Pravna a Prievidze. O koncesiu na tento projekt sa prihlásili viacerí záujemcovia, ktorí však neboli schopní ho financovať a zdá sa, že skôr špekulovali s predajom práv na stavbu železnice.

V decembri 1895 dostal povolenie na prípravné práce pre stavbu trate Žilina – Rajec – Nitrianske Pravno – Prievidza Pavol Ördödy, obyvateľ obce Bohatá (dnes súčasť Hurbanova), platné jeden rok. V júli 1896 dostal povolenie na prípravné prácu pre železnicu Žilina – Rajec Leopold Herber, veľkostatkár a titulárny konzul belgického kráľovstva z Rohova pri Senici. Bolo jasné, že železnica bude mat normálny rozchod. Z finančných dôvodov sa však stále uvažovalo iba o prvej časti trate do Rajca v dĺžke asi 20 km.

V roku 1897 sa sa utvorila účastinná spoločnosť miestnej železnice Žilina – Rajec. Na stavbu trate prispeli všetky mestá a obce ležiace v Rajeckej doline. Samotné mesto Žilina kúpilo účastiny za 5000 zlatých a Rajec za 3000.

Povolenie na stavbu trate bolo vydané 10. novembra 1898 a ukončenie sa predpokladalo roku 1900. Celú stavbu realizovala firma Alvin Arnoldi z Viedne. Pretože na trase neboli žiadne prekážky, stavba pokračovala veľmi rýchlo. Slávnostné otvorenie tejto železnice sa uskutočnilo 10. októbra 1899. Celá trať merala 21,285 km a boli na nej štyri mosty cez Rajčianku.

Výstavba železnice podmienila stavbu priemyselných podnikov v Rajeckej doline i v Rajci. V Lietavskej Lúčke sa postavila cementáreň, v Rajci zase súkenná továreň. Zvýšila sa ťažba dreva v okolitých lesoch i zamestnanosť obyvateľov v Rajeckej doline.

Počas existencie trate sa niekoľkokrát uvažovalo o jej predĺžení. Podľa plánov z roku 1911 sa mala postavať úzkorozchodná trať do Fačkova s možným predĺžením. V 40. rokoch minulého storočia sa zase uvažovalo o predĺžení trate do Nitrianskeho Pravna. Táto stavba predpokladala prekonanie rozvodia medzi Rajčiankou a Nitrou buď zárezom s dlhšími rampami a väčším stúpaním, alebo tunelom, ktorý mal kratšiu trasu, ale väčšie stavebné náklady.

V súčasnosti  je trať využívaná najmä na nákladnú dopravu. Osobnú dopravu vytláča rozrastajúca sa, no neekologická automobilová doprava.

M131.1443 odchádza po druhý krát do Rajca

Zatiaľ čo staručký motorák už po druhý krát uháňal po rajeckej trati, naša redakcia sa už pomaly presúvala do Nitrianskeho kraja – presnejšie do prekrásneho mesta Nitra, kde v tento deň vrcholila výstava historických automobilov v obchodnom centre Mlyny. A keďže sme fanúšikovia železníc, k presunu medzi oboma mestami sme využili železničnú dopravu. Vďaka tomu sme sa mohli presvedčiť o tom, že spojenie Leopoldova s Nitrou využíva množstvo cestujúcich a vyhotoviť zaujímavý audiozáznam.

Renaut NC v OC Mlyny

Obchodné centrum Mlyny bolo plné návštevníkov. Viacero z nich doň zavítali práve kvôli unikátnej výstave historických automobilov. V čase našej návštevy tam už síce veľa automobilov nebolo, ale naša návšteva nebola zbytočná. V nákupnom centre totiž na nás čakal 109–ročný drevený Renault, NC z roku 1903, ktorý patrí medzi jeden z piatich, ktoré sa na svete zachovali. Vzhliadnuť sme však mohli aj Opel Rekord 1500 z roku 1957, ktorý bol prvým vozidlom tohto typu oficiálne exportovaným do USA i automobil Alfa Romeo Montreál.

Nedeľné putovanie Slovenskom je za nami. Koniec roka je však ešte ďaleko a tak sa môžete tešiť aj na ďalšie zaujímavé reportáže, ktoré Vám na tomto webe prinesieme.

Na stiahnutie:

Boje na Budatíne

Leopoldov – Ntra

 

Text: Jaroslav Filo
Historické fakty:
Railnet.sk
Foto:
Jaroslav Filo (01 – 38) a Patrik Špačinský (39)
Multimédiá: Jaroslav Filo (audio) a Patrik Špačinský (video)


 

 

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.