MODRA – Obyvatelia i návštevníci mesta sa konečne dočkali. V sobotu 30. apríla 2022 sa po dlhých desaťročiach symbolicky otvorila dlho očakávaná železničná stanica Modra – hlavná stanica. Túto netradičnú akciu na Dolnej ulici v smere k Zbernému dvoru zorganizovalo združenie Modranská železnica, ktoré chce aj takouto formou prispieť k prezentácií železničnej histórie a rozvoju kultúrnych podujatí v meste.
Pri vstupe do areálu podujatia vítali návštevníkov šarmantné dámy v železničiarskej rovnošate, ktoré dobovými cvakačkami každému z nich cvakli originálny kartónový pamätný cestovný lístok. A kto chcel, mohol ich podporiť aj dobrovoľným príspevkom.
O sprievodné slovo sa počas celého podujatia staral „prednosta stanice“ Petter Bittner, ktorý prítomným návštevníkom postupne priblížil historické súvislosti ohľadom železnice v Modre. Slova sa ujal aj starší pán v oranžovej helme, ktorý 43 rokov pracoval na železnici a pôsobil aj na hradle Malé Tŕnie. „Hradlo slúžilo na to, aby sa mohlo dať na vedomie, že vlak už prešiel a môže ísť ďalší. Voľakedy keď nebola elektrika, sa nosili petrolejové lampy na výhybky a návestidlá, aby sa videlo ako je postavené návestidlo. Odvtedy sa tomu hovorí lampáreň.“
Vďaka nadšencom sa podarilo do areálu priniesť nielen historický nákladný vozeň z roku 1892, ale aj dva metre koľajníc, ktoré zabezpečil Peter Petrakovič zo železníc Slovenskej republiky.
Okrem toho tu bolo možné vzhliadnuť malú výstavu starých železničiarskych lampášov, staničný amplión, dopravné značky Pozor vlak!, ako aj artefakty zo stanice Malé Tŕnie v podobe originálnej lampy a zachovanej staničnej tabule, ktorá sa bude musieť dôkladne zreštaurovať.
Organizátori ukázali aj „mazanice“, spaciu deku i rôzne železničiarske nápisy a prípadný záujemcovia si mohli ohmatať utierky ČSD a Železničnej spoločnosti Slovensko. Kto by to bol povedal, že o ne bude taký veľký záujem. 😉
Prítomným návštevníkom sa prihovorila aj správkyňa Malokarpatskej nadácie Dada Pinková, ktorá združeniu venovala zarámovaný obraz s parným vlakom na trati Bratislava – Trnava.
Na modranskú železnicu si zaspomínali aj miestni obyvatelia v staršom veku. „Pán Farkaš, ktorý vymyslel Vineu, mal plán na postavenie ozubnicovej železnice z Modry na Zochovu Chatu. Jeho myšlienka sa však nestretla s pochopením a tak sa tento zámer nepodarilo zrealizovať.“
„Áno mali sme vo Vrbovem stanicu. Aj tam končil vlak. Raz keď som bol mladý, sem si v Prahe kupoval lístek a normálne sem kúpil do Vrbového, aj mi tam vytlačil Vrbové, aj keď tam už nechodzil. Ale keď som bol malinký, si pamätám ten vlak. Ale u nás bola konečná, lebo tiež to zabrzdzili, lebo sceli, aby to išlo na Brezovú. Lebo na Brezovú ide z druhej strany,“ zaspomínal si Braňo Jobus zo skupiny Vrbovskí víťazi.
„Niekedy v roku 1946 sa dostavala tehelňa v Modre a železničná prípojka mala ísť do tejto tehelne. No keď sa začalo na výstavbe prípojky a Pezinok začal ťahať automatickú prevádzku, povedalo sa, že v Modre je vápenná hlina a nové tehly nie sú kvalitné. Tak sa to v roku 1956 zrušilo aj táto prípojka, na ktorú už boli navozené pražce v Šenkviciach a iné technológie na výstavbu železnice,“ priblížil pán Macháček, ďalší z pamätníkov.
Pre tých, ktorí si chceli domov priniesť originálny suvenír, bola v ponuke limitovaná edícia magnetiek s nápisom Modra – hlavná stanica od Márie Malinovej, no nechýbala ani modranská keramika zo Slovenskej ľudovej majoliky. Okrem toho boli v ponuke aj vína z Vinárstva Rychel, dobroty z Bistra Kinečko, káva z pražiarne Ebenica a tvorivé dielne obchodíku s kreatívnymi potrebami Folly. Hlavne, že bolo čo zajesť a vypiť, lebo hlad a smäd v kombinácii so slnečnými lúčmi a rezkou muzikou nám už poriadne vylúhoval žalúdky. Šak hej, z keramického hrnčeka sa neopiješ, keď je prázdny. 😀
Pre detských návštevníkov bola pripravená pravá modrá zmrzlina, na ktorú sa čakalo dobrých pár minút v rade. Nebojte sa, pri troche šťastia sa táto sladká pochúťka ušla aj niektorým dospelým. „Pán hlavný, jednu modrú si prosím. A zelenú náhodou nemáte? Nie? Tak potom aj tá oranžová bude dobrá.“ 😀
Pod lampárňou sa nachádzali perá, ceruzky a papiere, na ktoré bolo možné napísať vtipné odkazy, priania i sťažnosti a následne ich vhodiť do pripravenej krabice. Najzaujímavejšie odkazy boli odmenené Vínom do vlaku – vypiť bez meškania.
O dobrú náladu sa postarali bratia Jobusovci z Vrbového – kapela Vrbovskí víťazi so svojim nefalšovaným priemyselným folklórom. Čo skladba, to iný originálny hudobný nástroj. A nie hocijaký.
Na podujatí sa zúčastnil aj primátor mesta Juraj Petrakovič, ktorý slávnostným prípitkom a odhalením tabule Modra – hlavná stanica oficiálne otvoril túto improvizovanú železničnú stanicu. Nuž tak teda na zdravie a na novú železnicu. 🙂
Vďaka zanieteným pracovníkom modranského archívu bola predstavená historická listina z 11. apríla 1837, ktorá hovorí o nevhodnosti terénu na vedenie železnice cez Modru.
Vyvrcholením akcie bolo predstavenie virtuálnej železnice z Modry do Vrbového, vystúpenie Swingovej kapely Funny Fellows a nočná prehliadka železničného vozňa.
Hoci skutočná železnica by podľa plánov Bratislavského samosprávneho kraja mala do roku 2040 spojiť Modru s Pezinkom a Smolenicami, malé železničné múzeum slúžiace na organizovanie rôznych kultúrnych podujatí je už oficiálne sprístupnené verejnosti. Aktuálne informácie o pripravovaných akciách nájdete na facebookovej stránke Modranská železnica. Máte doma nejaký zaujímavý železničný artefakt, ktorý by ste chceli venovať tomuto združeniu a prispieť tak k rozširovaniu zbierkového fondu? Neváhajte a napíšte na vyššie uvedenú facebookovú stránku. Prednosta stanice vás následne určite bude kontaktovať.
V závere článku nájdete aj video z tejto akcie. Za prípadnú zníženú kvalitu obrazu sa ospravedlňujeme.
Autor: Jaroslav Filo
Tématike modranskej železnice sa istý čas venoval aj pán Gulík, ktorého dotaz na úzkokoľajky v Šenkviciach a okolí ma vyprovokoval k tvorbe seriálu Panská sláva, poľná tráva na tejto stránke. Seriál bude mať ešte pokračovanie. Gilbert