BRATISLAVA – Bratislava sa lúči s Karosami, Karosy sa lúčia s Bratislavou. Aj takto by sa dala charakterizovať rozlúčka s ikonickými hranatými Karosami, ktoré dovedna 40 rokov brázdili ulicami hlavného mesta.
Prvú aprílovú sobotu bolo v metropole Slovenska pomerne rušno. Postaral sa o to Dopravný podnik Bratislava, a. s., ktorý na tento deň pripravil dôstojnú rozlúčku s týmito legendárnymi autobusmi. Celá akcia sa neoficiálne začala už cca o 09:15 ráno, keď na letisko Milana Rastislava Štefánika postupne začali prichádzať kĺbové vozidlá B 741 #2636, #2637, #2646, #2650 a #2653 a krátke B 731 #2999 „Kabrio“ a B 732 #1710 a #8002 vo verzii autoškola. Na príjazdových cestách ich už netrpezlivo očakávalo množstvo fotografov, ktorí tam prišli individuálnou, alebo mestskou hromadnou dopravou. A hoci z počiatku išlo najmä o dopravných nadšencov, neskôr k ním pribudli aj rodiny s deťmi a teenageri. Počasie k nám bolo našťastie prívetivé, takže o pekné zábery nebola núdza.
Zúčastnené vozidlá sa postupne zoradili na odstavné plochy pre autobusy, kde hrdo pózovali pred objektívmi fotoaparátov. Účastníci akcie sa rozpŕchli medzi vozidlami a fotili si ich do najmenších detailov. No keďže ich nikto z organizátorov nekoordinoval, pomerne často niekto niekomu vbehol do záberu. Raz darmo, ľudia sú skrátka nepoučiteľní a za každú cenu si musia spraviť záber ako prví.
Ani sme sa nenazdali a prišiel čas na odchod z letiska. Na pokyn dispečerov sme nastúpili do prvých troch autobusov a po trase linky 61 sa ako expresný spoj presunuli na hlavnú stanicu. Cestujúcich veľa nebolo a s výberom vhodného miesta na sedenie nebol žiadny problém. Ľudia na uliciach neveriacky pozerali na konvoj vozidiel a snažili sa ho zachytiť aspoň na mobilné telefóny. Ak to nestihli, mali smolu.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že o túto akciu príliš veľký záujem nebude. No opak bol pravdou. Najväčší nápor verejnosti bol totiž až po príchode na hlavnú stanicu, kde nás už netrpezlivo čakali ďalší Bratislavčania a nadšenci z rôznych kútov Slovenska, Česka, Maďarska a dokonca aj z Ázie. Ešte sme ani poriadne nevystúpili z autobusu a niektorí ľudia sa už nedočkavo hrnuli dnu. Hoci ešte mali pol hodinu času, nekompromisne obsadzovali voľné miesta na sedenie.
My ostatní sme medzitým dokumentovali pristavené vozy a čakali čo sa bude diať. Tri kĺbové Karosy totiž ani pri maximálnej miere fantázie nedokázali pojať všetkých cestujúcich, a tak museli byť z letiska postupne povolané aj zvyšné dva autobusy. No ani toto opatrenie veľmi nepomohlo a ľudia vo vozidlách vyzerali ako sardinky v konzerve. Ako posilový spoj, či pojazdná záloha bol preto vypravený aj jeden z novučičkých Otokarov, ktorý ale účastníkov príliš nezaujal.
Prítomní novinári spravili zopár záberov, dispečeri dali vodičom posledné inštrukcie a s päťminútovým oneskorením sme sa pomaly pohli zo stanice. Natlačení ako študenti v legendárnej „tridsaťdevine“ sme sa vydali na zdanlivo poslednú jazdu Bratislavou. Uf, len aby to tie vozidlá vydržali.
Po príchode k Cintorínu Slávičie sme vystúpili z autobusu, rozpŕchli sa na všetky svetové strany a fotili, čo nám sily stačili. Celé sa to zbehlo tak rýchlo, že sme si od organizátorov takmer nestihli vziať ani letáčiky s mapkou okružnej jazdy a stručnou históriou týchto vozidiel. Nuž my šotouši sme už raz takí. 😀
Ďalšia príležitosť na fotenie sa nám naskytla už na zastávkach Hrad a Zámocká, kde sme sa museli trochu popasovať aj s motoristami. Času na fotenie veľa nebolo, no pekné fotky s hradom sa určite podarili viacerým z nás.
Z dôvodu menšej technickej poruchy vzduchového systému cestujúci zo žltozelenej Karosy #2637 museli pod hradom prestúpiť do Otokaru. Našťastie to ale nebolo nič vážne a autobus sa rýchlo napojil na svoju trasu. My ostatní sme medzitým cez Most SNP plynulo pokračovali v jazde do Petržalky. Keďže na sobotných cestách veľa áut nebolo, staručké vozidlá sa mohli predviesť v plnej paráde. „Ako to s nami, ako to jazdíš ty ty ty jeden cvok? Keď sa vám neľúbi, tak počas jazdy si môžem dať aj ruky v bok,“ spieva legendárna skupina LOJZO v jednom zo svojich nestarnúcich hitov. Áno, je pravda, že dvere autobusu by sa pod náporom cestujúcich mohli otvoriť aj samovoľne bez vedomia šoféra a niektorí mládežníci sa „pre istotu“ z recesie modlili Otče náš a Zdravas Mária, no skúsení vodiči dopravného podniku nás bezpečne dopravili na konečnú zastávku na Antolskej ulici. Po zhruba 20-minútovej jazde sme sa mohli opätovne nadýchať čerstvého vzduchu a nafotiť si jednotlivé autobusy. V ponuke bolo aj spoločné fotografovanie a kto sa ocitol v správnom čase na správnom mieste, dostal sa k šiltovke s motívom týchto legendárnych vozidiel. Tí ostatní sa museli uspokojiť aspoň s pamätným cestovným lístkom, ktorý si následne mohli označiť v označovači.
Opätovne sme nastúpili do jedného z autobusov a cez Ovsište, Most Apolo, Prístavnú a Slovnaftskú ulicu uháňali do Vlčieho hrdla. Aby sme sa počas rozlúčkovej jazdy odviezli všetkými Karosami, na jednotlivých zastávkach sme ako správni nadšenci prestupovali medzi vozidlami. No našli sa aj takí, ktorí si miesto na sedenie krvopotne obsadili už na hlavnej stanici a po celý čas nevystrčili ani nos z voza. Sedeli tam ako osa na bonbóne a nadšenie pobehujúcich fotografov mali úplne na saláme. 😀 Nie všetci ale boli ochotní tlačiť sa v natrieskaných autobusoch. S fotoaparátom, mobilom, či kamerou v ruke nás čakali na vopred vytipovaných stanovištiach a snažili sa zachytiť jedinečnú atmosféru tejto akcie. Niektorí z nich následne nasadli do svojich áut a rýchlosťou blesku sa presunuli na iné miesto. Ak náhodou niekomu došiel benzín, mal jednoducho smolu. 😀
Posledná fotozastávka bola v obratisku Čiližská na Dolných Honoch, kde sme si museli dávať pozor na odchádzajúce trolejbusy. Keďže času na fotenie veľa nebolo, mnohí cestujúci s fototechnikou v ruke behali medzi vozmi a neraz pri tom niekomu vbehli do záberu. Organizátori to ale neskôr trochu skoordinovali, a tak o pekné zábery nakoniec nebola núdza.
Rozlúčková jazda sa pomaly ale isto blížila do finále. Dispečeri ešte prehodili pár slov s vodičmi a hor sa na záverečný úsek našej 3-hodinovej cesty. Aby to nabralo poriadne grády, vo Vrakuni sme sa párkrát otočili na kruhovom objazde. Vodiči osobných áut i náhodní okoloidúci pri tom len neveriacky krútili hlavou, čo za bláznov to sedí za volantom týchto autobusov. 😀 Pokračovali sme v jazde do Ružinova a po odbočení na Rožňavskú cestu si to ako linka 96 šinuli na letisko. Tesne pred cieľovou rovinkou sme sa ešte dvakrát otočili na kruhovom objazde a o pár metrov ďalej zastavili na odstavnej ploche pre autobusy. „Ešte raz, ešte raz,“ volali na vodiča nadšení cestujúci. Vystúpili sme z autobusov a rozpŕchli sa po parkovisku. Niektorí ľudia sa snažili nafotiť vozy do najmenších detailov, iní sa fotili pred vystavenými exponátmi i v kabíne vodiča. Každá jedna fotka bude totiž časom vzácna.
Najväčšou atrakciou bola autoškolská #8002, ktorá je zaujímavá svojim atypickým interiérom. Mestské vozidlo s koženkovo-textilnými sedadlami v usporiadaní 2 + 2, sieťkami na odkladanie batožiny nad sedadlami a záclonkami na oknách totiž pripomínalo skôr prímestskú verziu tohto autobusu. Keďže schody pri zadných výsuvných dvojkrídlových dverách s elektropneumatickým ovládaním boli prekryté zvýšenou podlahou, išlo prakticky o dvojdverové vozidlo bez nutnosti zásahu do jeho rámu.
Veľký záujem verejnosti bol aj o autobus #1710, ktorý rozšíri zbierku historických vozidiel. Na podujatí sa predstavil novučičkým žltozeleným náterom charakteristickým pre vozidlá s CNG pohonom.
Pri stánku dopravného podniku sa medzitým tlačilo veľké množstvo ľudí, ktorí sa snažili dopátrať k ponuke upomienkových predmetov. Okrem tričiek a mikín s motívom Karosy, ktoré sa rozdali rýchlejšie ako teplé rožky, bola v ponuke už len dezinfekcia, farbičky pre deti a minerálna voda. Na odznaky, magnetky, či pohľadnice sa akosi pozabudlo. Kto sa ale k tomuto stánku nepresunul hneď ako vystúpil z autobusu, riskoval, že odíde s dlhým nosom. Záujem verejnosti o túto akciu totiž prevyšoval celkový počet nachystaných suvenírov.
O dobrú náladu sa po celý čas staral „moderátor“ a náš spolupracovník Martin Žarnovický. Prítomným návštevníkom sa postupne prihovorila námestníčka Bratislavy Tatiana Kratochvílová, predseda predstavenstva dopravného podniku Martin Rybanský a vedúci technicko-prevádzkového úseku Milan Donoval. Na podujatí sa prezentoval aj historický automobil Škoda 105 S s posádkou v dobových policajných uniformách a Karosa C 954E, ktorá pôvodne patrila dopravcovi Slovak Lines.
Program rozlúčky sa blížil k svojmu záveru a po spoločnom fotografovaní začalo návštevníkov postupne ubúdať. O 14:30 vystavené vozidlá „poslednýkrát“ naštartovali svoje motory a vrátili sa späť do vozovne. Tí čo ostali na tejto akcii až do samého konca sa následne presunuli na autobusovú zastávku a pravidelnými (v prípade linky 61 aj vloženými) spojmi sa vydali na cestu domov, či za inými aktivitami. Okrem príjemných spomienok a množstva fotografii si pri troche šťastia odniesli aj nejaký suvenír.
Mohlo by sa zdať, že rozlúčková jazda bola poslednou možnosťou na zvezenie sa legendárnymi Karosami. No opak bol pravdou. Vozidlá #2650 a #2653 sa totiž po niekoľkomesačnej prestávke ešte symbolicky vrátili do pravidelnej premávky. Dopravný podnik ich vo večerných hodinách vypravil na nočné poradia trolejbusovej linky 44, kde sa s nimi aj napriek sneženiu a chladnému počasiu prišlo odviezť viacero ultra dopravných nadšencov. Definitívne poslednú jazdu s cestujúcimi vykonal voz #2653 v nedeľu 3. apríla na linke N44 s odchodom o 00:16 z Koliby na Hodžovo námestie. Karosy B 741 tak po rekordnej 31-ročnej službe definitívne odchádzajú z ulíc Bratislavy a na všetkých autobusových linkách sú nasadené už iba nové nízkopodlažné vozidlá.
Táto akcia mala aj zopár drobných nedostatkov. Okrem nedostatočnej ponuky suvenírov, ktoré sa mohli predávať za symbolickú cenu, môžeme spomenúť aj nedôslednú propagáciu, chýbajúce usmerňovanie fotografov, väčší záujem verejnosti ako ponúkaná kapacita autobusov, či nevystavenie prímestskej Karosy C 734. No aj napriek tomu ju môžeme hodnotiť pozitívne. Dopravnému podniku Bratislava ďakujeme za dôstojnú rozlúčku s Karosami a už teraz sa tešíme na ďalšie akcie s historickými vozidlami.
Bratislavský dopravca mal vo vozom parku viacero verzií týchto autobusov – mestskú B 731, 732 a 741, prímestskú C 734 a 744 a linkovú LC 735 a 736 v celkovom počte 708 kusov. Vozidlá C 744 a LC 735 a 736 sa žiaľ tejto rozlúčky nedožili. Časť zostávajúcich autobusov bude zaradená do zbierky historických vozidiel, ostatné budú ponúknuté na predaj prípadným záujemcom.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Marek Regula
Video: Peter Vodička, Jaroslav Filo a Dopravný podnik Bratislava
Pridajte prvý komentár