Návraty: Na Prvý parný deň sa s Albatrosom odviezlo viac ako 600 návštevníkov

BRATISLAVA – Nad Bratisavou vyšli prvé jarné lúče, teplota vzduchu sa dostala k 17. stupňom a to je neklamný znak toho že jar a tohtoročná veteranistická sezóna už klopú na dvere. Nuž a ako inak by sme ju mohli odštartovať ak nie tradičným Prvým parným dňom s ktorým sa otvára sezóna v železničnom múzeu na Rendezi? Uplynulá sobota tak v meste patrila železničnej nostalgii so všetkým čo k tomu patrí.

Rodiny s deťmi, starší ľudia i železniční nadšenci sa ráno postupne schádzali na Hlavnej stanici, kde na nich čakala súprava mimoriadneho parného vlaku zložená z parného rušňa 498.104 “Albatros”, historických osobných vozňov a parného rušňa 555.3008 “Mazutka”. Ľudí na stanici postupne pribúdalo a náš mimoriadny vlak sa rýchlo zapĺňal. Ale ako sa hovorí – dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Avšak v tomto prípade to žiaľ neplatilo a už na Hlavnej stanici zostalo niekoľko cestujúcich.

O 10:55 sme sa plní ako sardinky v oleji pohli zo stanice. Zo slnečných lúčov sme sa však dlho netešili, lebo o niekoľko minút sme sa ocitli v tmavom tuneli. Pripadali sme si ako ľudia pred 150 rokmi v londýnskom metre. Ten však nebol nekonečný a tak sme opäť uvideli denné svetlo. Míňali sme Červený most i Železnú studnienku blížili sme sa k železničnej stanici Bratislava – Lamač, kde sme mali zastávku. Na tejto stanici zopár ľudí vystúpilo ale zasa k nám pristúpilo ešte zopár odvážnych cestujúcich, ktorý sa ako tak pomestili a vlak sa pohol ďalej. Žiaľ už na tejto stanici zostalo asi 50 cestujúcich, ktorí sa nezmestili. Ani sme sa nenazdali a boli sme v Devínskej Novej Vsi, kde sme mali dostatok času na fotenie vlakovej súpravy či zakúpenie kávy z automatu. Počas pobytu vlaku v tejto stanici zopár ľudí vystúpilo, o to viac zasa pristúpilo, takže obsadenosť vlaku bola ešte väčšia avšak tu sa nezmestilo už asi 50-100 cestujúcich.

Pohli sme sa zo stanice, z počiatku sme išli po 2. koľaji, aby sme nebrzdili EC vlak uháňajúci na Hlavnú stanicu. Ten nás potom svižne predbehol. No po prejazde lamačskou stanicou nás preradili na správnu koľaj a my sme pokračovali v jazde až na Hlavnú stanicu, kde opäť niektorí cestujúci vystúpili a opäť ďalší pristúpili ale tých bolo naozaj iba málo, keďže do vlaku by mal problém nastúpiť hocikto. Hoci našim cieľom bolo železničné múzeum Bratislava-Východ, staničná tabuľa posielala náš vlak až do Leopoldova. Či to bol omyl, žart, alebo pokazená tabuľa nevedno. Isté je, že rušňovodiči išli tým správnym smerom. Pohli sme sa zo stanice, minuli sme depo i stanicu Vinohrady a pred Račou sme odbočili na Vajnory. Prešli sme poza areál železničného múzea až k novému depu na Východnom, odkiaľ sme po prehodení výhybky pokračovali v jazde až do areálu múzea.

V priestoroch múzea už na nás čakalo niekoľko návštevníkov, ktorí tam prišli osobným autom, autobusom alebo “pešobusom”. Po vystúpení z vlaku už na nás čakali jazdy na motorovej drezínke i na stanovišti parných rušňov Albatros a Mazutka o ktoré bol zo strany návštevníkov veľký záujem. O 13:00, 14:30 a 16:00 sa konala prehliadka múzea so sprievodcom ktorá prilákala viacero zvedavých návštevníkov. Tí sa tak mali možnosť oboznámiť nie len s históriou depa, ale aj s históriou prác na železnici, o múzealných exponátoch, či o vodárenskej technike, ktorá bola v období parných rušňov neodmysliteľnou súčasťou každej železničnej stanice. Rozdiel bol iba v tom, že zatiaľ čo väčšie stanice boli vybavené vodárňou, menšie si museli vystačiť iba so studňou.

Počas dňa si však prišli na svoje aj fanúšikovia modulovej železnici, či ľudia zaujímajúci sa o filmy so železnou tematikou. Pre nich totiž bolo pripravené premietanie filmov v budove Trubkárne, ktoré začalo o druhej popoludní. Kto bol hladný, alebo smädný, mohol zavítať do reštauračného vozňa v ktorom si mohol napríklad pochutnať aj na párkoch s horčicou a iných dobrotách. Spestrením výstavy bola výstava automobilových veteránov značky Fiat. Organizátori však nezabudli ani na najmenších návštevníkov pre ktorých boli pripravené omaľovánky a zaujímavé výtvarné aktivity.Nechýbal však ani predaj suvenírov v podobe pohárov, šálok a podložiek pod myš  s logom KPHŽD, tričiek i omaľovánok.

Ako sme už vyššie spomínali do múzea ste sa mohli dostať mimoriadnym parným vlakom, no keďže tento vlak bol plný ako nakladané uhorky (vraj sa v ňom viezlo približne až neuveriteľných 600 ľudí) a návštevníci prichádzali do múzea počas celého dňa, organizátori vypravili aj 3 mimoriadne motorové vlaky v zložení motorový vozeň M262.007 + prívešák, ktoré zabezpečovali prepravu cestujúcich medzi múzeom a Hlavnou stanicou v 90 – 120 minútových intervaloch. Na posledný odchod z Rendezu sa do súpravy motorového vlaku zapojil aj Albatros v nečinnom stave a motorový rušeň Bardotka, ktorý bol na čele tohto netradičného vlaku.

Pokiaľ ste sa ale do železničné múzea na Renedzi nedostali, nemusíte byť sklamaní. Najbližšia akcia v ňom bude 18. mája v rámci Noci múzeí a galérií a 15. a 16. júna kedy sa uskutoční tradičný celoslovenský zraz historických železničných vozidiel.

Text: Jaroslav Filo (a Martin Žarnovický)
Foto: Jaroslav Filo a Martin Žarnovický





návštevníkov si pozrelo článok

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.