ORAVA – Letné prázdniny nám ponúkajú ideálnu príležitosť na výlety po rôznych lokalitách na Slovensku. Ak máte deti, alebo vnúčatá, ste nadšencom železníc, alebo chcete iba stráviť príjemný deň v lone prírody, potom je pre vás návšteva Oravskej lesnej železnice tým pravým orechovým. Naša redakcia sa rozhodla navštíviť túto železničku v auguste minulého roku. Náš cieľ bol pri tom pomerne jednoduchý. Pozrieť si expozíciu venovanú lesnej železnici, previezť sa vláčikom do Sedla Beskyd a vychutnať si pohľad z vyhliadkovej veže. Či sa nám to podarilo sa dozviete už v nasledujúcich riadkoch.
Aj tento krát sme náš výlet začali jazdou pravidelným vlakom, ktorý je najmä v ranných hodinách oveľa komfortnejší ako autobus, či iný druh dopravy. Počas jazdy si môžete prečítať peknú knižku, lúštiť krížovky, čítať dennú tlač až kým vás z novinových správ neporazí, alebo si dať niečo pod zub a dohnať včasné vstávanie príjemným odpočinkom. A možno budete pri troche šťastia sedieť pri sympatickej slečne, ktorá sa postará o hrejivý pocit pri srdci. Ale pozor! Ak aj náhodou cestujete do spoločnej destinácie, po vystúpení z vlaku sa zrazu vyparí ako voda a ostanú vám na ňu už iba príjemné spomienky. Ale späť k železnici. Na železničnej stanici v Ilave nás už čakal strýko s naštartovaným autom, aby nás odviezol do cieľa nášho výletu. Pokiaľ totiž máte v pláne stihnúť za deň čo najviac atrakcií, je to celkom ideálny spôsob dopravy. Nie len, že ste časovo flexibilní, ale viete sa pomerne rýchlo presunúť tam, kde potrebujete. Neznamená to však, že kombinácia vlak + autobus je vždy nepoužiteľná. Každý jeden výlet sa posudzuje individuálne.
Cesta nám rýchlo ubehla a do Tanečníka sme dorazili v dostatočnom predstihu pred odchodom vlaku. A to aj napriek tomu, že k stanici lesnej železnice vedie úzka cesta, na ktorej sa v prípade stretu s protiidúcim autom pomaly nedalo ani kde vyhnúť. Nuž ale to je už na iný príbeh.
Po príjazde na miesto určenia sme sa presunuli ku pokladni Oravskej lesnej železnice, zakúpili si cestovné lístky a o pár minút neskôr sme už absolvovali individuálnu prehliadku vnútornej časti expozície lesnej železnice. Už na prvý pohľad nás upútali modely lesných dopravných prostriedkov a predmetov z obdobia pred vznikom železnice medzi ktorými bolo možné vzhliadnuť priehradu, plte, drevené mosty, model horárne, či nástroje na prácu s drevom. Pomerne vzácnym exponátom bol aj model úvratí, ktoré zaisťujú lesnej železnici miesto v dejinách techniky.
K videniu boli aj rôzne návesti, informačná tabuľa z lesnej železnice, drevené makety na výrobu foriem, z ktorých sa odlievali súčiastky na koľajové vozidlá, či masívny štipák slúžiaci na manipuláciu s guľatinou. Súčasťou expozície sú aj dobové komunikačné prostriedky na lesnej železnici ako telefón, baterky, či lampáše. Históriu a súčasnosť Oravskej lesnej železnice zase približujú informačné panely, dobové fotografie i mapy.
Čas plynul ako voda a pred nami bola zážitková jazda malebnou oravskou krajinou. Rýchlo sme si zakúpili mapku lesnej železnice a o pár minút sme už sedeli v otvorenom vagóniku bez strechy s pozdĺžne usporiadanými drevenými ľavicami, ktorý bol pravdepodobne prestavaný z nákladného vozňa. Miesta na sedenie sa rýchlo míňali, a kto prišiel na nástupište na poslednú chvíľu, musel sa uspokojiť s druhým vagónikom s krytou strechou a priečnymi drevenými ľavicami. Nevadí, na romantickom zážitku z výletu to nič nemení. Ale len v prípade, že nenastúpil do tretieho vagónika, ktorý pre menší počet cestujúcich odpojili od nášho vlaku.
Ešte sme si ani poriadne nestihli pripraviť techniku na fotografovanie, a na peróne už stála sympatická výpravkyňa pripravená vypraviť náš vlak. Ešte posledné pokyny vlakovému personálu a než sme stihli napočítať do päť, areálom staničky sa ozval ten známy zvuk výpravcovskej píšťalky. Naštartované motory a zdvihnutá výpravka signalizovali posledné sekundy do odjazdu vlaku. „Počkajte nás, aj my chceme ísť s vami.“
Pohli sme sa zo stanice a historický vlak s motorovou lokomotívou DH 100 sa vydal v ústrety letným dobrodružstvám. Míňali sme rodinné domy a rozkvitnuté lúky a po niekoľkých minútach sme už vchádzali do tmavého lesa. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o celkom obyčajný lesný porast. No keď sa pred nami zjavil pavúk, princezná a žabí kráľ, či perníková chalúpka s ježibabou, rázom sme sa ocitli v inej dimenzii. Bol to asi rovnaký pocit, ako keď sme v detstve večer čo večer sadali pred televízne obrazovky a so zatajeným dychom čakali na deduška Večerníčka. 😉 Deti nadšene mávali rozprávkovým postavičkám a jastrabím okom dávali pozor, aby žiadna z nich neunikla ich pohľadu. My ostatní sme sa síce snažili aspoň niektorú z týchto bytostí zachytiť na svoje mobily, či fotoaparáty, no detskí cestujúci majú samozrejme prednosť. Navyše sa veľmi ľahko môže stať, že vám nejaká akčná mamička začne robiť niekoľkominútové školenie o tom, ako jej dieťa kvôli vám z tejto jazdy nič nemalo. Chceli ste len jednu fotku na pamiatku? Smola. Ale ak máte svoje deti, vnúčatá, či nebodaj pravnúčatá, to je už iná vec. Ak nie, tak určite viete, čo treba robiť. 😀
Les ustúpil a pred nami sa rozprestierali nádherné lúky na ktorých sa spokojne pásli kravy. Tie už boli na výletné vlaky zvyknuté asi tak ako my na večerné televízne spravodajstvo. 😀 Počasie k nám ale veľmi prívetivé nebolo. Obloha sa zatiahla, teploty klesli o pár stupňov a my sme začínali mať obavy z prípadného dažďu. No pri pohľade na rozžiarené detské tváre sme ich veľmi rýchlo hodili za hlavu. Don´t worry, We happy.
Ani sme sa nenazdali a po niekoľkých minútach sme už zastavili na piatej úvrati v Sedle Beskyd. Po ľavej stravne v smere jazdy sa k nám pripájala kysucká časť lesnej železnice, ktorá je žiaľ pre opravu poškodenej časti trate medzi prvou a druhou úvraťou mimo prevádzky a historické vlaky preto vozia výletníkov po skrátenej trase. Ale nepredbiehajme.
Najprv sme zdokumentovali vlakovú súpravu a potom sme sa už spolu s ostatnými cestujúcimi vybrali k 12 metrovej vyhliadkovej veži s tromi poschodiami, ktorá ponúka návštevníkom nádherný výhľad na Rozsutec, Západné Tatry, či vysielač na kopci Magurka nad Námestovom. Umiestnenie rozhľadne žiaľ nebolo zvolené najšťastnejšie. Na jednej strane menšia lúka, na druhej strane veľký lesný porast. No hoci by mohol niekto nadávať ako hrom, treba si uvedomiť, že išlo v prvom rade o detský zážitok. Ak boli naše ratolesti očarené pekným výhľadom, potom bol účel tejto vyhliadky splnený. A to aj napriek tomu, že naše očakávania mohli byť trochu iné.
Komu sa nechcelo absolvovať spiatočnú jazdu vlakom, mohol sa vydať po červenej značke späť do Tanečníka, alebo opačným smerom až do Vychylovky. Ale len v prípade, že na železničku neprišiel vlastným autom. V opačnom prípade by sa musel vrátiť z Vychylovky späť, čo by asi pre rodiny s malými deťmi nebolo to pravé orechové. Nevylučujem, že sa mýlim. 🙂 Na svoje si určite prišli aj cyklisti, ktorí svojho dvojkolesového tátoša môžu prepravovať aj po železničke.
Mohli by sme sa ešte dlho rozplývať čarokrásnou prírodou, no pomaly nastal čas nášho návratu. Ešte posledné hryzy do chleba s paštétou, či napolitánky, poriadnym dúškom sa napiť vody a hor sa na vynovené nástupište k motorovému vlaku. Nastupovať, vlak do stanice Tanečník je pripravený na odchod!
Rýchlo sme zaujali svoje miesta, pripravili si techniku na fotenie a čakali sme na odjazd. Zatiaľ čo my dospelí sme plánovali ako bude náš výlet pokračovať ďalej, deti už mali rozložené mapy lesnej železnice a odborným pohľadom skúmali trasu vláčika. „Tá koľaj vpravo by mala viesť do Vychylovky, ale tam asi nepôjdeme. A v lese nás cestou späť čaká sedem rozprávkových bytostí,“ hlásili rodičom. „Dávajte pozor, aby ste ich neminuli ako pri ceste sem. Minimálne tú ježibabu ste určite nevideli.“ Nuž čo dodať. Výletný vláčik motoráčik sa pomaly vydal na spiatočnú jazdu. Najzanietenejší železniční nadšenci síce do poslednej chvíle tajne dúfali, že predsa len odbočíme na kysuckú časť trate, no výhybka bola nastavená opačným smerom. Sakra, nevyšlo to. Pán rušňovodič, toto nám hádam neurobíte? Či sa nám to páčilo, alebo nie, bezpečnosť cestujúcich je na prvom mieste. A možno je aj dobre, že niektoré zákutia historickej železnice nateraz ostali zahalené rúškom tajomstva. Niečo si predsa treba nechať aj nabudúce. 😉
Hoci sa nám v hlave začali pomaly vynárať zvedavé otázky, ako asi ten celý úvraťový systém vyzerá, úzkorozchodná železnička nám nedala veľa času na rozvinutie našej fantázie. Blížili sme sa do čarovného lesa a tak sme sa museli sústrediť na jeho obyvateľov, ktorých dôverne poznáme aj z rozprávkových knižiek, či televíznych rozprávok. „Pomooc tu je trojhlavý drak. Vidím červenú čiapočku. A ja pinokia. A tu je tá perníková chalúpka s ježibabou.“ volali deti nadšene. „Videli sme všetko?“ pýtali sa deti a rýchlo kontrolovali rozložené mapy. „To nie je možné, ja som tú čiapočku tuším nevidel.“ „A ja zase nemám odfoteného Pinokia.“ Bedákali ustarostení rodičia. „Oco, prečo si nedával pozor?“ spýtali sa deti vyčítavo. Nuž milí rodičia, chytro do pokladne kúpiť ďalšie lístky na vlak. Iná možnosť tu nie je. Leda, že by ste svojim ratolestiam svätosväte sľúbili, že sa sem ešte niekedy vrátite. „Tak sľubujeme.“ 🙂
Po návrate do Tanečníka si mnohí z nás dopriali malé občerstvenie. Času bolo viac než dosť a tak sme sa s kľudom gentlemana pobrali na prehliadku areálu stanice. No ešte predtým sme urobili malý prieskum trhu v oblasti suvenírov. Pohľadnice, magnetky, knižky, turistické vizitky, či iné upomienkové predmety. Ponuka to lákavá, stačilo už len vytiahnuť bankovky či mince z peňaženky. „Haló slečna, platím.“
Zatiaľ čo na prvej koľaji bola pristavená súprava osobného vlaku do Sedla Beskyd, na tretej koľaji spokojne oddychovala zmiešaná súprava zložená s letného otvoreného vozňa, oplenového vozňa plného dreva a nákladného vozňa s informačnými panelmi o histórii a súčasnosti oravskej lesnej železnice. Stačilo vyjsť po schodíkoch do vagónika a začítať sa do stručnej i pútavej. dávnej i nedávnej histórie tejto železničky. Vedeli ste napríklad o tom, že trať Oravskej lesnej železnice pôvodne nebola napojená na trať lesnej železnice Chmúra – Oščadnica? Jej cieľovou stanicou bolo skladisko na brehu rieky Bielej Oravy v Lokci, odkiaľ bolo drevo ďalej prepravované vodnou cestou pomocou pltí. Aby sa lesná železnica napojila na veľkú železnicu, vedenie Oravského komposesorátu už v roku 1918 hľadalo možnosti výstavby takéhoto prepojenia. Spomedzi viacerých návrhov (predĺženie trate z Lokce do Krásnej Hôrky, Námestova, či Oravského Podzámku) sa v roku 1924 zrealizoval projekt prepojenia trate s kysuckou lesnou železnicou pomocou unikátneho úvraťového systému.
Za oploteným areálom depa sa nachádzajú ďalšie nemenej zaujímavé koľajové exponáty. Plošinový vozeň, motorová drezinka, či letný otvorený vozeň. A ako bonus sa v hale práve opravovala parná lokomotíva. No asi najväčším lákadlom bol riadiaci vozeň 911.901-7 “Jednotka”, ktorý až do roku 2008 jazdil na úzkorozchodnej trati Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice a následne bol za cenu šrotu odpredaný na Oravskú lesnú železnicu, kde dostal piecku na vykurovanie salónu pre cestujúcich a komín.
V areáli stanice sa nachádza bufet, preliezky pre deti a voliéry s pávmi i ovečkami. Oravské múzeum na Oravskej lesnej železnici počas roka organizuje rôzne tematické podujatia venované dospelým i detským návštevníkom. Spomenúť môžeme akcie Keď odfúkne lokomotíva, Country popoludnie, Vôňa a chute húb, Staň sa železničiarom, Lesnou železnicou za Mikulášom a mnohé iné. Počas vybraných podujatí sú výletné vlaky vedené parnou lokomotívou.
Pokiaľ sa neponáhľate za ďalšími atrakciami môžete si spraviť prechádzku náučným chodníkom Oravskej lesnej železnice, ktorý je situovaný v malebnej krajine Oravskej Lesnej a Zákamenného pozdĺž železničnej trate a slúži ako alternatívna trasa pre cykloturistov a peších turistov. Môžete tu získať cenné poznatky o histórii Oravskej lesnej železnice, o tunajšom osídlení a živote ľudí v minulosti a prírodnom bohatstve krajiny.
My sme sa však rozhodli prechádzku náučným chodníkom preložiť na náhradný termín a ušetrený čas využiť na presun na kysuckú časť historickej lesnej úvraťovej železnice. Našim druhým turistickým cieľom bola totiž návšteva Múzea Kysuckej dediny vo Vychylovke spojená s jazdou historickým vlakom. Ak ste zvedaví ako bolo, sledujte náš web a začítajte sa do ďalšej reportáže z Kysucko-Oravskej lesnej železnice.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Marián Stanko
Pridajte prvý komentár