NÁVRATY | Na anenskú púť v Lednických Rovniach aj napriek nepriaznivému počasiu zavítalo množstvo pútnikov

TRENČIANSKY KRAJ – Po ročnej prestávke spôsobnej pandémiou sa cez víkend 24. a 25. júla 2021 v Lednických Rovniach uskutočnila 12. diecézna púť k svätému Joachimovi a Anne, ktorú každoročne navštevujú veriaci z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. No hoci počasie nebolo veľmi priaznivé, pútnikov to vôbec neodradilo. Ale nepredbiehajme.

Nezisková organizácia Trenčianska elektrická železnica aj v tomto roku zrealizovala obľúbené letné víkendové jazdy úzkorozchodnou električkou do Trenčianskych Teplíc. Ich súčasťou bola aj tzv. floriánska električka, ktorá sa z dôvodu pandémie presunula z polovice mája až na letné prázdniny. Predposlednú júlovú sobotu si tak bolo možné vychutnať výstavu historickej i súčasnej hasičskej techniky, pozrieť si ukážku zásahu hasenia požiaru a občerstviť sa v električkovom depe. Najväčším lákadlom pre návštevníkov bola súbežná jazda hasičských vozidiel a električiek za sprievodu polície. K tomuto podujatiu sa neskôr vrátim podrobnejšie.

Konvoj hasičských vozidiel a električky za sprievodu polície na zastávke Trenčianska Teplá zastávka

Kým sa jedna akcia v podvečerných hodinách končila, iná pomaly začínala. V areáli barokovej kaplnky svätej Anny v Lednických Rovniach sa s úderom 18-tej hodiny začala 12. diecézna púť starých rodičov k svätému Joachimovi a Anne. Aby sa predišlo problémom s parkovaním, Spoločnosť Považskej dráhy Žilina pri tejto príležitosti vypravila historický motorový vlak z Trenčianskej Teplej. Koľko ľudí sa rozhodlo tento mimoriadny spoj využiť nevieme. Počet cestujúcich však v priamej úmere záleží od počasia a propagácie podujatia.

M 152.0160 + 010 po večernom príchode na Lednické Rovne

V nedeľu ráno sme sa zobudili do sychravého počasia. Bolo zamračené a popŕchalo. Ale nás to aj napriek tomu neodradilo. Po výdatných raňajkách, ktoré prišli po ešte výdatnejšej večeri, sme nasadli do auta a cez Homôlku a Dubnicu nad Váhom sa presunuli do Trenčianskej Teplej. Na železničnú stanicu sme dorazili v dostatočnom predstihu pred odchodom vlaku a tak sa nebolo kam ponáhľať. Keď na druhé nástupište pristavili historickú súpravu M 152.0160 + 010 + Blm + M 131.1443, zdalo sa, že počasie s nami začína spolupracovať. No opak bol pravdou. Spravili sme zopár fotiek a hor sa do jedného z vozňov obsadiť si miesto na sedenie.

Stretnutie motorových vozňov rôznych generácií

Staničné hodiny ukazujú 08:30. Vlakový personál je už na svojich miestach, motory pracujú na plných otáčkach, výpravca zapískal a pútnicky spoj sa pomaly vydáva na malebnú trať pod Vršatcom. Prechádzame popri rušňovom depe i cez most ponad rieku Váh a o päť minút neskôr vchádzame do Nemšovej, kde k nám pristúpili ďalší cestujúci. No mimoriadny vlak bol aj napriek tomu poloprázdny. Slabá propagácia a nepriaznivé počasie pravdepodobne urobili svoje.

Čakáme na odchod z Nemšovej

Od sprievodkyne sme si kúpili jednosmerný lístok a popri pohľade na okolitú krajinu diskutovali o dnešnom výlete. Iné skvosty sa žiaľ pozerať nedali. 🙁 Niekoľkominútový náskok oproti cestovnému poriadku nám umožňoval urobiť si fotku motorového vlaku nie len v dopravni Pruské, ale aj v ďalších obciach na tejto trati. Čo čert nechcel, ako na potvoru začalo poriadne pršať. Kvapky vody neustále dopadali na naše okná a nedávali veľkú nádej na zlepšenie. Správny fotograf je síce vždy v plnej zbroji, ale len do chvíle, kým mu voda nezarosí objektív fotoaparátu a iné patálie neskrížia jeho plány. 😛 Svoje o tom vie aj strýko, ktorý sa historický vlak rozhodol zdokumentovať na viacerých miestach na trati. Nie všetko však išlo tak, ako by malo. Nuž keď sa darí, tak sa darí.

Po príchode na nákladisko v Horovciach

V motorovom vozni bolo síce príjemne, no sedieť, alebo stáť hodinu a pol v daždi rozhodne nie je to pravé orechové. A tak sme sa nesmelo začali pohrávať s myšlienkou, že si namiesto pútnickej omše zvolíme alternatívny program. V najhoršom prípade to zabalíme a pôjdeme rovno na vlak do Bratislavy.

Do koncovej stanice v Lednických Rovniach sme dorazili za silného dažďa. Pršiplášte sme síce ako na potvoru nechali v aute, no dáždnik svoju misiu zvládol na jednotku. Spravili sme niekoľko fotiek a uvažovali čo ďalej. Vrátime sa domov, alebo to riskneme a svätú omšu si vypočujeme aspoň z okna auta? Ulicou Svätej Anny sa medzitým presúvali početné skupiny veriacich. Domáci išli pešo, cezpoľní, ktorí sem neprišli vlakom, sa doviezli autom.

Historický motorový vlak v upršanej stanici Lednické Rovne

Strýko s mamou sa nakoniec rozhodli preskúmať situáciu pri pútnickom areáli. My sme sa zase presunuli k železničnému priecestiu a čakali na prejazd mimoriadneho vlaku. Nie, nie. Z toho omšového sa mi vážne neušlo. Aj keď to tak na prvý pohľad asi nevyzerá, zatiaľ ešte viem, čo píšem. 😀 S úderom 10-tej hodiny sa totiž nezačínala len slávnostná svätá omša, ale aj mimoriadna jazda Hurvínka s prívesným vozňom do Nemšovej a späť. Hoci v samotnom vlaku bola iba hŕstka železničných nadšencov a niekoľko rodín s deťmi, fotografi popri trati si určite prišli na svoje. Ak to nevzdali doteraz, pár kvapiek navyše ich už z biedy nevytrhne.

M 131.1443 + Blm na výletnom vlaku do Nemšovej

Ešte zopár záberov na odstavenú súpravu vyrábanú v 70. a 80. rokoch minulého storočia a rýchlo na nedeľnú omšu.

M 152.0160 + 010 prestávkuje v Lednických Rovniach

Aj napriek upršanému a chladnému počasiu bol areál kaplnky svätej Anny takmer do posledného miesta zaplnený. Našli sme si vhodné miesto a započúvali sa do božieho slova. Zdá sa, že naše prosby boli vypočuté. Dáždniky a pršiplášte môžeme odložiť na horšie časy. 😎

Pútnická svätá omša v areáli barokovej Kaplnky svätej Anny

Slávnostnú svätú omšu celebroval žilinský biskup Monsiňor Stanislav Galis za sprievodu miestneho dychového súboru Medňanka. Jedinečnú atmosféru tohto podujatia hádam netreba podrobne opisovať. Stačí raz zažiť, ako 100x písať. Kto sa nemohol zúčastniť osobne, mohol si pozrieť priamy prenos na treťom kanály RTVS. Vy si to môžete pozrieť v archíve na webe televízie.

Pútnická svätá omša

Stánkov so suvenírmi bolo síce tohto roku pomenej, no aj napriek tomu sa dali zakúpiť rôzne predmety s duchovnou tematikou, kúpeľné oblátky, či hračky. Mraky postupne začali ustupovať, bolo vidno, že to najhoršie už máme za sebou. Náš výlet teda mohol pokračovať podľa plánu. Hrad Lednica navštívime pri inej príležitosti. Na spiatočnej ceste sme motorový vlak vymenili za automobil. Nie, že by sme na púti zleniveli, práve naopak. Iba sme chceli historické vozne zdokumentovať na viacerých miestach na trati.

Čakáme na odjazd z Lednických Rovní

Prvá príležitosť sa nám naskytla už v miestnej časti Lednických Rovní – v Súhradke, kde sme pri železničnom priecestí našli ideálny priestor na fotenie. Zaujali sme svoje miesta a o pár minút neskôr už obcou prenikal ten známy zvuk tatrováckeho motoráku, ktorý sa ozýval čoraz hlasnejšie a hlasnejšie. Túúúúút, túúút. Väčšinu osadenstva v ňom tvorili cestujúci, ktorí sa vracali z Anenskej púte. Alebo žeby z púšte? 😀 Ani sme sa nenazdali a štvorvozňová súprava prefrčala popri nás. Ešte ani poriadne nezmysla v diaľke a z koľajiska vyskočila staršia pani a blížila sa našim smerom. Namojveru ako Kelišová z legendárnej trilógie Slnko, seno. Velebnosti. Ať se propadnu do západního Nemecka, jestli jsem vám lhal. 😀

Historický motorový vlak uháňa z Lednických rovní do Horoviec

Nasadli sme rýchlo do auta a pokračovali v jazde. No ako by to bolo, keby sa nám uháňajúcu súpravu nepodarilo predbehnúť a zdokumentovať ju aj pod majestátnymi vršatskými bralami. „Aby ho ale neprešiel ten vlak.“ 😀

Na šírej trati za Sedmerovcom

Hoci sme mali v pláne viacero záberov, nie všetko nám vyšlo tak, ako by sme chceli. Na železničnú stanicu v Nemšovej sme ale dorazili včas. 😎 Cestujúci, ktorí z mimoriadneho vlaku vystúpili až v Trenčianskej, mohli pokračovať v jazde električkou do Trenčianskych Teplíc a spraviť si individuálny program v kúpeľnom meste.

Po príchode do Nemšovej

My sme ale mali namierené do Trenčianskej Závady, kde sa začína Náučný poľovnícky a lesnícky chodník Nemšová – Ľuborčianska dolina s 20-timi informačnými panelmi, ktoré si môžete pozrieť TU.

Informačný panel č. 4: Dravé vtáky – Kusá

No skôr ako sme začali skúmať prírodné zaujímavosti, zakotvili sme na Gazdovstve Uhliská. Okrem ubytovacích a stravovacích služieb tu nájdete aj minifarmu s kamerunskými kozičkami, ovečkami, sliepkami, kohútmi, gagotajúcimi húskami, čínskymi prasiatkami, rodinou somárikov a pávom s pávicou. V ponuke sú aj jazdecké preteky, jazdenie a vodenie na koňoch, jazdecká škola, či hipoterapia.

Obedňajšiu prestávku máme za sebou, nastal čas na opustenie základného tábora. Po cca 20-minútovej chôdzi a miernom stúpaní do kopca sme úspešne dorazili do cieľa. Pred nami sa objavila 24,6 m rozhľadňa Trenčianska Závada, ktorá bola postavená v roku 2015 na kopci Malý Jelenec (459 m. n. m.) ako pocta poštovej ceste Magna Via s 56. stanicami. Cesta, ktorú vybudoval cisár Ferdinand I., merala 1 500 km a viedla aj cez územie Slovenska (520 km).

Rozhľadňa Trenčianska Závada je postavená na kopci Malý Jelenec (459 m. n. m.)

Za pekného počasia je z rozhľadne vidieť Strážovské vrchy, Biele Karpaty, Vršatské bralá, Považský Inovec, časť Malej Fatry, okolité obce a oblasť Považia. Pri dobrej viditeľnosti možno uvidíte aj Martinské hole. Pre lepšiu orientáciu v okolí sú na najvyššom poschodí vyhliadky umiestnené prehľadné grafické tabuľky. No nehovorím? Výhľad ako z rozprávky.

Výhľad z 24,6 metrovej rozhľadne v Trenčianskej Závade

Keďže prejdenie 8,5 km náučného chodníka by nám malo trvať 2,5 – 3 hodiny, v prvej etape sme sa rozhodli zmapovať aspoň vybrané atrakcie. Po prejdení na druhú stranu kopca sa pred nami objavila scenéria ako na divokom západe. Prechádzali sme popri westernovom hotely, no po legendárnej dvojici Bud Spencer a Terence Hill nebolo ani stopy. Ale pozor, pravá ruka diabla sa môže objaviť kedykoľvek. 😀 Ranch 13 vám ponúka všetko po čom srdce túži. Každá izba má svoj vlastný príbeh, iný dizajn, inú atmosféru. Nájdete tu jazdeckú halu i reštauráciu. Ak sa vám náhodou nechce nič robiť, môžete celý deň leňošiť na lehátkach pri jazierku plnom rýb. Pre zamilovaných je zase priamo pod hviezdami pripravená romantická svadba. A ešte niečo, majú aj vlastnú hymnu. Hm, tak to znie naozaj lákavo. Možno to niekedy vyskúšame.

Ranch 13 ponúka zážitky ako na divokom západe

Konečne sme sa dočkali. Po niekoľkominútovej chôdzi sme sa dostali k pamätníku 14 km lesnej železnice, ktorá spájala Ľuborču a samotu Antonštál. Vybudovali ju v roku 1902 na zvážanie dreva z okolitých lesov. Kone, ktoré v roku 1925 vystriedala motorová lokomotíva, vytiahli prázdne vozíky „ponvágly“ obsluhované tromi brzdami – hamovkármi hore dolinou, kde ich naložili drevom a spúšťali späť do Ľuborče. Kone sa vracali späť naprázdno. V roku 1964 sa drevo začalo zvážať pomocou nákladných automobilov a lesná železnica bola zrušená. No aj napriek tomu sa do súčasnosti zachovali niektoré z jej objektov. Históriu železnice pripomína vybudovaný kúsok trate s vystavenou motorovou lokomotívou a vagónom naloženým drevom, ktorý je súčasťou náučného chodníka. Poponáhľajte sa. Nákladný vlak je už pripravený na odchod. 😉 Pre úplnosť ešte doplníme, že v tesnej blízkosti železnice sa nachádza aj Kaplnka svätého Huberta – Košáre.

Pamätník lesnej železnice v Ľuborčianskej doline

Deň sa pomaly chýlil k záveru a nastal čas návratu späť do Bratislavy. Presunuli sme sa teda späť ku gazdovstvu, naštartovali auto a odviezli sa na železničnú stanicu v Trenčianskej Teplej. Strýko ďalej pokračoval v jazde na chalupu a my ostatní sme čakali na pravidelný rýchlik do Bratislavy. Obloha sa medzitým zatiahla, začalo sa blýskať a poriadne pršať. Ešte šťastie, že vozne 4. triedy už vo vlakoch nie sú radené. 😀 Ale to už by bola úplne iná história.

Vráťme sa ešte k jazde mimoriadneho vlaku na Lednické Rovne. Hoci malebná trať pod Vršatcom ponúka viacero možností na voľnočasové aktivity, pre turistickú verejnosť bol tento spoj nepoužiteľný. A aby toho nebolo málo, preprava bicyklov nebola možná ani v obmedzenom množstve. Nuž niektorí ľudia sú skrátka nepoučiteľní. 🙁 V úvode reportáže som v krátkosti spomenul obľúbenú Floriánsku električku. K tejto akcii sa v najbližšej dobe vrátime a zhodnotíme si siedmu sezónu letnej víkendovej prevádzky na Trenčianskej elektrickej železnici.

Autor: Jaroslav Filo
Foto: Juraj Škvarka, Jaroslav Filo, Marián Stanko, Tomáš Orihel a Ľuboš Chmatil
Video: Marián Stanko
PDF: naucnechodniky.eu
Hymna: ranch13.sk

Pridajte prvý komentár

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.