Návraty: Muránska strela koncom mája opäť na jeden deň ožila

P1360855PLEŠIVEC, MURÁŇ – Posledný májový deň nebol pre lokálku Plešivec – Muráň len ďalším obyčajným dňom. Vďaka Klubu historických koľajových vozidiel pri RD Haniska pri Košiciach si mohli cestujúci aj miestni obyvatelia opäť pripomenúť nie až tak dávne časy, keď tu fungovala pravidelná osobná železničná doprava a odviezť sa po tejto gemerskej lokálke, ponúkajúcej  nádherné pohľady na okolitú krajinu, osobným vlakom.

Ako to už pri jazdách s týmto klubom býva tradíciou, historická vlaková súprava na svoju jazdu odchádzala z Košíc. My sme sa však napojili až v Plešivci, kam sme o 5:30 h. dorazili s vlakom R 810 „Poľana“.  Do príchodu nostalgického vlaku nám zostávali vyše 3 hodiny. Tie sme využili na spoznávanie pamätihodností obce, ako aj krátku turistickú prechádzku po Národnom parku Slovenský Kras.

Pohľad na Plešivec zo Slovenského krasu
Pohľad na Plešivec zo Slovenského Krasu

Istou zaujímavosťou železničnej stanice Plešivec, ktorá sa nachádza na hlavnom železničnom ťahu Zvolen – Košice, je to, že z osobných vlakov  tu zastavujú len spoje kategórie „R“. Postupnou redukciou a neskôr aj úplným zrušením osobných vlakov na priľahlých regionálnych tratiach totiž zákonite poklesol počet cestujúcich aj na tejto hlavnej trati. A tak sa v roku 2012 pristúpilo aj k zoškrtaniu zvyšných vlakov kategórie „Os“ v úseku Turňa nad Bodvou – Jesenské.

Po našom návrate na plešiveckú stanicu sme teda čakali na príchod motorákov. Súprava v zložení  M 131.1125 „Magda“ + CLm 5-2145 + M 131.1538 „Ľubka“ dofrčala do Plešivca krátko po 8:50 h. Po pristúpení cestujúcich už nič nebránilo tomu, aby sme sa vydali na 41 km dlhú lokálku do Muráňa.

V zaplnených vozňoch vládla dobrá nálada. Cestujúci si mohli zakúpiť rôzne suveníry so železničnou tematikou, no ochutnať mohli aj jedinečnú východoslovenskú špecialitu, ktorou bola Magdovica, teda palivo z Magdy.  Mnohí len so zvedavosťou pozerali, že čo to skúsený sprievodca, známy aj pod prezývkou „terčík“, zo starej lekárničky vybaľuje a pripravuje. Až sa z toho vykľul nápoj, ktorý sa bezplatne nalieval vysmädnutým pasažierom do malých pohárikov. Samozrejme, spĺňať museli vekovú hranicu.

Postupne sme míňali zastávky a stanice popri trati – Gemerskú Hôrku zastávku, Hucín, Gemerský Milhosť, Jelšavskú Teplicu, Jelšavu, Jelšavu zastávku. Na vyše štvrťhodinu sme sa zastavili v Lubeníku, aby sme mohli absolvovať prehliadku železničného múzea, situovaného v interiéri areálu železničnej stanice. Nachádzajú sa tu rôzne tabule, návesti, historické fotografie, mapy, odznaky, cestovné poriadky, štikačky a ďalšie predmety. Nachádza sa tu aj modelové koľajisko, dočítate sa tu o nedostavaných gemerských spojkách a nechýba ani pečiatka, ktorú si môžete na pamiatku oraziť na papier či do zošita.

Modelové koľajisko v Železničnom múzeu Lubeník
Modelové koľajisko v Železničnom múzeu Lubeník

Ešte zopár záberov na mašinky v Lubeníku a naša cesta viedla ďalej cez Revúcku Lehotu, Mokrú Lúku, Revúcu, Muránsku Dlhú Lúku až do Muráňa. Tu už čakali autobusy, ktoré nás odviezli do Národného parku Muránska planina, konkrétne do lokality Veľká lúka – Piesky.

Prebiehali tu Muránske hradné hry, ktoré pripravili a zorganizovali Obec Muráň, Lesy SR, š. p. Odštepný závod Revúca a správa NP Muránska Planina. Návštevníkov tu čakal bohatý sprievodný program. Okrem ukážok činnosti zložiek integrovaného záchranného systému a skupiny historického šermu Via Fortis sa predstavili aj sokoliari sv. Bavona. Pre deti boli pripravené rôzne hry a súťaže, zajazdiť si mohli na koni aj povoze.

Veľký úspech zaznamenala aj populárno-náučná aktivita s názvom Putovanie históriou Muránskeho hradu. Deti aj so svojimi rodičmi putovali z Veľkej lúky na hrad a cestou ich čakalo 9 zastavení, kde sa od dobrovoľníkov a pracovníkov národného parku a Lesov SR dozvedeli zaujímavosti z histórie hradu a jeho niekdajších majiteľoch, o drevinách a bylinkách, ktoré môžu po trase nájsť, vymyslieť a nakresliť si dokonca mohli svoj rodinný erb. Skúšaná bola aj pozornosť detí. Po slepiačky mali napríklad ohmatať kmeň stromu a určiť o akú drevinu sa jedná. Pozornosť ich očí bola zase vyskúšaná pri štipcoch, ktoré boli porozvešávané na jednom zo stanovíšť. Ich úlohou bolo nájsť ich čo najviac. Strieľaniu šípov z luku do stohu slamy však neodolali ani dospeláci. Po úspešnom absolvovaní celej trasy boli na hrade Muráň deti slávnostne pasované za rytierov a čakala ich aj sladká odmena.

Výhľad z hradu na Muráň
Výhľad z hradu na obec Muráň

Zrúcaniny hradu ponúkali nádherný výhľad na okolie. Kto chcel, mohol sa zapísať aj do návštevnej knihy tohto tretieho najvyššie položeného hradu na Slovensku. Po tom už bolo treba ísť pomaly aj dolu, aby sme stihli odchod autobusov späť k ŽST Muráň. Podaktorí sme ešte stihli navštíviť aj verejnosti voľne prístupnú Wesselényiho jaskyňu, či občerstviť sa v chate pod hradom. KHKV medzitým s hurvínkom zvaným Ľubka stihol pre miestnych obyvateľov vykonať aj kyvadlovú jazdu do Revúcej a späť.

O 15:25 sa muránska strela vydala späť do Košíc. To už ale bez nás. My sme cestou späť využili autobusový spoj SAD Lučenec do Popradu, odkiaľ sme IC vlakom ZSSK odcestovali späť do Bratislavy. Južnou trasou z Plešivca to už pre výrazne zredukovanú osobnú dopravu na trati nebolo v ten deň možné.

Nostalgický vlak pod Muránskou Planinou
Nostalgický vlak pod Muránskou Planinou

Zostáva len dúfať, že regionálna trať Plešivec – Muráň neupadne  – zo strany štátu, regionálnej a miestnej samosprávy ako i podnikateľských subjektov v cestovnom ruchu – do zabudnutia a že sa pre ňu nájde adekvátne využitie, pretože potenciál tu rozhodne je.

Text a foto: Peter Vodička

Buďte prví komentujúci

Pridať komentár

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.