BRATISLAVA – Vďaka postupnému uvoľňovaniu protiepidemických opatrení sú múzeá a galérie po niekoľkých mesiacoch opäť dostupné pre každého. Viaceré z nich sa preto rozhodli pripraviť pre návštevníkov rôzne zaujímavé výstavy, či sprievodné podujatia. Výnimkou nie je ani bratislavské Múzeum dopravy, ktoré vás pozýva na novú výstavu Tretie storočie bicykla.
Toto zaujímavé múzeum nachádzajúce sa v blízkosti hlavnej železnice stanice určite nemusíme bližšie predstavovať. Stačí totiž iba vojsť dnu a razom sa ocitnete o niekoľko desaťročí späť, v oáze pokoja a nablýskanej elegancie. Okrem stálej expozície cestných a koľajových vozidiel tu pravidelne nájdete rôzne tematické výstavy súvisiace s dopravou a históriou rokov minulých. Jednou z nich je aj výstava Tretie storočie bicykla, ktorá vznikla v spolupráci so študentmi Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
História bicykla siaha už do začiatku 19. storočia, keď v roku 1817 nemecký barón Karl von Drais vyrobil a v nasledujúcom roku si nechal patentovať dopravný prostriedok tzv. drezinu, ktorá mala dve za sebou stojace kolesá spojené dreveným rámom, na ktorom sedel jazdec. Ten sa na drezine pohyboval pomocou odrážania nôh. Vylepšenie dreziny priniesol kováč Kirkpatrich MacMillan, ktorý jej v roku 1839 pridal pedálový mechanizmus, aby mohol jazdec zdvihnúť nohy od zeme. Tento mechanizmus bol veľmi jednoduchý a nesmierne sťažoval samotnú jazdu. Jedno otočenie pedálmi totiž znamenalo jedno otočenie kolesom. V roku 1861 vymyslel Francúz Pierre Michaux tzv. velociped, bicykel s veľkým predným a zadným malým kovovým kolesom s gumovými pneumatikami. Nemal žiadnu reťaz iba pedále, ktoré otáčali zadné koleso spojovacími tyčami napojenými na kľuky. Cyklista sedel na vrchole veľkého kolesa, ktoré sa v praxi ukázalo ako prospešné. Čím väčšie totiž bolo, tým dlhší úsek velocipéd prešiel na jedno otočenie pedálov. Jazda na tomto bicykli však bola pomerne náročná a nebezpečná na ovládanie. Obrovský skok vo vývoji bicyklov prišiel v 70. a 80. rokoch 19. storočia, keď Angličan Harry John Lawson predstavil dovtedy najbezpečnejšiu verziu bicykla. Ten bol vybavený pevnou kovovou reťazou a dvoma pedálmi, ktoré poháňali zadné koleso. Nohy boli bezpečne umiestnené na pedáloch a pomerne blízko k vozovke, takže nebolo problémom kedykoľvek zosadnúť z bicykla. Na Lawsonov relatívne drahý model nadviazal John Kemp Starley, ktorý predstavil prvú komerčne úspešnú verziu bicykla v podobe, ktorá sa v hrubých rysoch prakticky dodnes nezmenila. Vyšperkovali ju ešte vzduchom plnené pneumatiky Johna Dunlopa a „diamantový“ rám Isaaca Johnsona.
Vráťme sa ale späť do múzea, kde nás už na prvý pohľad upúta 100-ročný drevený bicykel. Ten ako dopravný prostriedok na cestu do práce v roku 1921 vlastnoručne vyrobil Matúš Povala z oravskej obce Pucov. S výrobou ozubeného prevodového kolesa a článkovej reťaze mu ochotne pomohol miestny kováč. Tamojším novinárom neuniklo, že o rok neskôr na unikátnom bicykli pricestoval až do ďalekej Prahy. Aby zarobil peniaze pre svoju rodinu, nechal na ňom za poplatok povoziť Pražanov, čím vyzbieral na tú dobu úctyhodných 100,- Kčs. Peniaze chcel poslať domov na Oravu, no keďže s poštovými službami nemal skúsenosti a peniaze poslal cez skúseného podvodníka, rodine sa nakoniec dostala len desatina tohto zárobku. Aj keď v mladosti prekonal chorobu pri ktorej stratil sluch a ostal na invalidnom dôchodku, na drevenom bicykli, ktorý mu slúžil ešte dlhé roky bez nehody, či ujmy na zdraví, najazdil ešte tisícky kilometrov, pričom prešiel mnohými českými a slovenskými mestami.
Nemenej zaujímavým exponátom je aj historický velocipéd značky Singer s veľkým predným kolesom, oceľovým rámom a obložením kolies z plnej gumy pochádzajúci z konca 19. storočia, ktorý si vďaka svojim jazdným vlastnostiam, vyslúžil prezývku „kostistras“. Predné koleso má priemer 1 360 mm, zadné 580 mm. Pohon je prenášaný z pedálov na predné koleso pomocou špeciálneho pákového mechanizmu, ktorý sa však veľmi neosvedčil a neskôr sa od jeho používania upustilo.
Najstaršie vyrábané nízke bicykle s krížovým rámom a pohonom zadného kolesa zase prezentuje nemecká značka Brennabor z 80. rokov 19. storočia. Tieto bicykle boli omnoho ľahšie a praktickejšie nie len na športové a voľnočasové aktivity, ale aj na každodenné dochádzanie do zamestnania.
Rakúska továreň na strelné zbrane od roku 1895 vyrábala luxusné panské bicykle značky Waffenrad vybavené karbidovou (acetylénovou) lampou, ktoré boli licenčnou verziou anglickej značky Swift.
Z československej produkcie môžeme spomenúť bicykel ES-KA z prvej polovice 20. storočia so starším typom zvončeka poháňaného rotáciou predného kolesa, ako aj novšiu verziu ESKA zo 40. – 50. minulého storočia, keď bola ESKA v roku 1948 organizačne začlenená do podniku Česká zbrojovka so sídlom v Strakoniciach, ale v roku 1950 sa opäť osamostatnila a bol do nej začlenený závod Premier.
K ďalším vystavovaným značkám patria Achilles (20. roky, 20. storočia), Ogar (2. polovica 20. storočia) a Velamos. Nesmieme zabudnúť ani na biely bicykel, ktorý je predstaviteľom prvého pokusu o zavedenie zdieľaných bicyklov v Bratislave.
V tesnej blízkosti vystavovaných bicyklov vás zaujme aj dobová autodielňa z obdobia prvej republiky s automobilom Praga Lady (1938, automobilka Auto-Praga, Československá Kolben Daněk, Praha, typové označenie „La“), Trojkolka pre vojnových veteránov Meyra 28 vyrobená v roku 1938 v Nemecku, či Trojkolka pre osoby so zdravotným znevýhodnením zo 60. rokov 20. storočia.
V železničnej časti haly A si zase prídu na svoje priaznivci leteckej histórie, ktorí si môžu pozrieť pútavú výstavu Pád lietadla na Zlatých pieskoch.
Písal sa 28. júl 1976, keď turbovrtuľové lietadlo v 16-ročnej prevádzke Iľjušin Il-18B s označením OK-NAB „Košice“ o 08:52 stredoeurópskeho času (SEČ) odštartovalo z Prahy na pravidelnej linke do Bratislavy. Jeho kapitánom bol skúsený pilot Svatoslav Rosa z Ostravy. O 09:29 dostalo lietadlo povolenie na pristátie v Bratislave a inštrukcie pre priblíženie prišli o 6 minút neskôr. Oproti predpokladom dispečera však bolo lietadlo o 300 metrov vyššie. Posádka začala prudko klesať, rýchlejšie než bolo povolené. Namiesto pätnástich metrov za sekundu stroj zostupoval o sedem metrov väčšou rýchlosťou, čím dosiahol rýchlosť 435 kilometrov za hodinu (limit bol 270 km/hod.).„Pri týchto brzdných manévroch systém lietadla automaticky vyradil jeden z motorov, konkrétne motor číslo 3. Posádka mala tlačidlom potvrdiť vypnutie motora, no omylom stlačila vedľajšie tlačidlo motora číslo 4, čím ho tiež vypla,“ približuje David Púchovský, autor publikácie Let 001 a jeden z kurátorov výstavy. Lietadlo s dvoma nefunkčnými motormi na jednom krídle sa nachádzalo v 30-metrovej výške nad prahom pristávacej dráhy. „Je to ešte stále pomerne vysoko, ale pilot by mal v takej situácii lietadlo jednoducho „položiť“ na zem. Možno by sa niekomu niečo stalo, ale všetci by to boli prežili. Nasledovalo však ďalšie chybné rozhodnutie, keď sa pilot rozhodol zopakovať okruh a pristáť znovu. V okamihu, keď ešte lietadlo nemalo dostatočnú výšku ani rýchlosť, sa palubný mechanik z nepochopiteľných dôvodov rozhodol nasadiť vypnutý štvrtý motor. Listy vrtule vyvolali odpor vzduchu a lietadlo spadlo,“ doplnil Púchovský. Iľjušin sa o 9. hodine, 37. minúte a 30. sekunde zrútil do jazera Zlaté piesky. Od trupu, ktorý sa rozlomil napoly, sa oddelili krídla a k vraku okamžite vyrazili záchranári. Podľa očitých svedkov mnohí ľudia nezahynuli následkom samotného pádu, ale utopením a otravou leteckým palivom. Do vody totiž uniklo asi 6 500 kilogramov leteckého benzínu a na Zlaté Piesky nemala verejnosť prístup ešte ani v nasledujúcom roku 1977. Pri nehode, ktorej sa zhodou okolností vyhol hudobník Pavol Hammel, zahynulo 76 zo 79 ľudí na palube. Vtedajšie bezpečnostné zložky strávili na jazere niekoľko dní, počas ktorých vytiahli väčšinu trosiek lietadla, ktoré boli po skončení vyšetrovania postupne zničené. Hustá vegetácia na dne jazera našťastie ukryla niekoľko cenných kusov nešťastnej udalosti, ktoré sa vďaka partií potápačov a leteckých nadšencov postupne dostali na svetlo sveta.
Na tejto skromnej výstave, ktorá je dôstojnou spomienkou na najväčšiu leteckú tragédiu v bývalom Československu, sú prezentované nájdené trosky, veľké i menšie časti lietadla IL-18. Vzhliadnuť tu môžete vzletové klapky, súčasti kokpitu a kuchynky, toaletu, rádiolokátor, záchrannú vestu či neporušené okno. Medzi vystavenými predmetmi je aj minca, ktorú mal pri sebe jeden z troch preživších, Jaromír Kratochvíl. Z trojice mužov, ktorí sa narodili po druhýkrát, žije už iba francúzsky občan, Gérard Menárd.
Na plazmovej obrazovke si okrem spomienok pamätníkov môžete pozrieť aj dobové zábery z prvého výlovu trosiek lietadla v roku 1976. Z informačných panelov zase získate základné informácie o lietaní v Československu, o samotnom lietadle a dni tragédie a oboznámite sa s osobnými príbehmi tých, ktorí zahynuli. Taktiež sa dozviete aj o príčine nehody lietadla a o vyvrátených konšpiračných teóriách, ktoré sa šíria desaťročia.
Nemenej zaujímavá výstava sa ale nachádza aj v hale B, v ktorej sú deponované historické auto-moto veterány z druhej polovice 20. storočia. Výroba a najmä vývoj nových osobných a úžitkových vozidiel v Bratislave v období od 50. do 90. rokov 20. storočia sa s odstupom času stáva čoraz viac zabudnutou kapitolou technických dejín Slovenska. Asi najväčšie množstvo projektov zameraných na vývoj nových osobných i úžitkových vozidiel, ako aj mnohých funkčných celkov a komponentov určených pre iné výrobné závody v Československu sa v Bratislave realizovalo pod hlavičkou Bratislavských automobilových závodov (BAZ), ktoré boli založené 1. júla 1971. Spomenúť možno vývoj osobného automobilu Škoda Garde, ako aj jeho modernizovaných modifikácií, niekoľko generácií malých úžitkových vozidiel s rôznou nosnosťou či stredný nákladný automobil známy pod menom Devín.
Bratislavské múzeum dopravy preto pri príležitosti 50. výročia založenia tohto podniku pripravilo tematickú výstavu spojenú s reinštaláciou trvalej expozície automobilov vyvinutých a zhotovených v Bratislave „Bratislavské automobilové závody – 50. výročie založenia podniku (1971 – 2021)“, ktorá návštevníkom približuje najvýznamnejšie projekty riešené v tejto automobilke a jej predchodcoch.
Medzi vystavenými vozidlami nájdeme zaujímavé mikrobusy Tatra 603 MB, či BAZ MNA 900, prvý v BAZ sériovo vyrobený kus automobilu Škoda 743 Garde, ktorý je zároveň aj prvým sériovo vyrobeným automobilom na Slovensku v období po 2. svetovej vojne a niekoľko ďalších unikátov (napr. zachovaný prototyp automobilu Škoda 762 B bez motora a prevodovky), ktoré v iných múzeách nenájdete.
Okrem funkčných vzoriek a prototypov vozidiel zo zbierok múzea vás určite zaujmú aj originálne makety, resp. modely pochádzajúce z procesu vývoja nových automobilov.
Bohatú históriu tejto zaniknutej automobilky približuje aj mnoho ďalších dokumentov a predmetov ako sú odznaky, osobitná štátna poznávacia značka pre skúšobné jazdy vozidiel používaných v podniku BAZ, tabuľka vložená za čelným sklom počas skúšobných jázd prototypov nových automobilov, motoristické časopisy, návrhy sci-fi modifikácií automobilov Škoda pod hlavičkou BAZ a ďalšie.
Z informačných panelov zavesených na strope sa dozviete zaujímavé informácie o vývoji a výrobe automobilov. Zatiaľ čo pri mnohých vozidlách ako napríklad Tatra 603x, či Škoda 762 B boli vyrobené len ako prototypy, resp. funkčné vzorky, osobný automobil Škoda 1 100 GT Štandart so sklolaminátovou karosériou a motorom vyššieho výkonu umiestneným vzadu ostal v dôsledku zmeny organizácie podniku (založenie BAZ) v roku 1971 a súvisiacej zmeny plánovanej výroby iba na papieri.
Nevýhodou tejto malej, no nepochybne veľmi zaujímavej výstavy, je nedostatok priestoru. Z tohto dôvodu sú žiaľ vystavované exponáty natlačené na sebe, čo znemožňuje ich plnohodnotné fotografovanie.
Okrem vyššie spomenutých výstav ale v múzeu dopravy nájdete aj skromnú výstavu približujúcu históriu výroby autobusov Karosa rady 700. Okrem signalizácie zatvárania dverí z Karosy B 732 vás určite zaujme aj starý dierovací označovač cestovných lístkov, linkové tabule, cestovný poriadok pravidelných autobusových liniek prechádzajúcich bratislavským, trnavským, nitrianskym a trenčianskym samosprávnym krajom pre obdobie 1999 – 2000, zastávkový označník, čísla sedadiel z autobusu Karosa C 734, zadné svetlo, poistka zatvárania dverí, tlačidlo signalizácie vodičovi pre cestujúcich, lišta umakartového obloženia stien interiéru, kladivko pre núdzové rozbitie okna, ako aj modely autobusov medzi ktorými nenájdeme len Karosy rady 700, ale aj Karosy rady Šx a Ikarusy 280.
Prezentáciu historickej hasičskej techniky zastúpenú hasičským vozidlom ŽUK A 13 (r. v. 1974, Poľsko), požiarnym vozidlom AVIA DVS 12 A 30 (r. v. 1978, národný podnik Avia Praha), osobným automobilom Volkswagen Passat variant CL (B3) z roku 1993 a automobilovým prívesom s motorovou hasičskou striekačkou PPS 8 (r. v. 1953, Továreň na hasiace zariadenia vo Vysokom Mýte) dopĺňajú vytríny s modelmi hasičských vozidiel od tých najstarších až po tie najmodernejšie.
Na koľajisku múzea k žiadnym zmenám nedošlo. Železničná história je prezentovaná motorovými rušňami 751.132-2 „Bardotka“ (r. v. 1968) a 771.001-5 „Čmeliak“ (r. v. 1968), elektrickými rušňami 240.040-6 “Laminátka” (r. v. 1968) a 210.012-1 “Žehlička“ (r. v. 1973), podbíjačkou ASP 400 (r. v. 1983), krytým nákladným vozňom na prepravu soli 31 56 08 11 110 – 2 Taes, služobným vozňom 60 56 93 – 04 101 – 0 Daa – k (r. v. 1955 – 1957), či uzavretým vozňom Ganz Gk #102 (r. v. 1913).
V pokladni múzea si môžete zakúpiť nie len magnetky a pohľadnice s vybranými exponátmi, ale aj knižné publikácie Let 001, Múzeum letectva v Košiciach, Čaro bakelitu a ďalšie. V prípade, že sa do múzea vyberiete v neskorších popoludňajších hodinách, prípadný nákup suvenírov realizujte už pri zakúpení vstupenky.
Aj napriek viacerým nedostatkom v podobe priestorových možností, stagnácie železničnej expozície, chýbajúcej expozície o histórii mestskej hromadnej dopravy, či slabého využitia moderných informačných technológii, toto múzeum rozhodne stojí za vašu návštevu. Okrem komornej atmosféry a fundovaných zamestnancov, ktorí ochotne odpovedia na vaše otázky, v ňom totiž nájdete aj množstvo historicky cenných exponátov. Veríme, že toto nepochybne zaujímavé múzeum v srdci Bratislavy neostane bokom v záujme kompetentných a dočká sa svojho zaslúženého rozvoja.
Múzeum dopravy môžete navštíviť denne okrem pondelka od 10:00 do 17:00 hodiny. Posledný vstup je o 16:30 (odporúčame prísť aspoň 2 hodiny vopred) a každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup zdarma.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Marián Stanko
TRETIE STOROČIE BICYKLA
PÁD LIETADLA NA ZLATÝCH PIESKOCH
50. VÝROČIE ZALOŽENIA BAZ
AUTOBUSY KAROSA RADY 700
HASIČSKÁ TECHNIKA
ŽELEZNIČNÁ EXPOZÍCIA NA PERÓNE
OSTATNÁ STÁLA EXPOZÍCIA MÚZEA
Pridajte prvý komentár