NÁVRATY | Manipulačným vlakom po nepoužívanej vlečke do Jurajovho dvora

BRATISLAVA – Mimoriadna jazda manipulačným vlakom po vlečke do Vozovne Jurajov dvor, alebo príprava na rekonštrukciu historickej električky EMU 89.0003 “Trojča”. Vďaka unikátnej spolupráci Veterán klubu železníc Poprad s Dopravným podnikom Bratislava, a.s. si dopravní nadšenci v uplynulých dňoch rozhodne prišli na svoje. A naša redakcia bola samozrejme pri tom.

 

Bol toho plný internet. Dopravní nadšenci naprieč Slovenskom boli už od piatku na nohách a do slova a do písmena striehli na každú informáciu o preprave historickej električky EMU 89.0003 “Trojča” do Bratislavy. Mnohí z nich čakali na staniciach i šírej trati s cieľom spraviť čo najlepší záber z tejto nevšednej prepravy na železnici. Ale poďme pekne po poriadku. Nadšenci z Veterán klubu železníc Poprad už niekoľko desaťročí zachraňujú historické vozidlá z regiónu Vysokých Tatier a v závislosti od finančných a technických možností ich postupne rekonštruujú do prevádzkyschopného stavu. Už dnes sa tak vďaka obetavej práci partie dobrovoľníkov a sponzorov na tratiach Tatranských elektrických železníc môžete odviezť legendárnymi električkami GANZ #22 “Kométa” s prívesnými vozňami T.E.V.D. #12 a #16 a EMU 89.0009 “Trojča”.

Historická súprava T.E.V.D. #22 “Kométa” + T.E.V.D. #12 + T.E.V.D. #16 po príchode do Starého Smokovca

Veľkokapacitné trojčlánkové električky boli pre dopravu vo Vysokých Tatrách vyvinuté na konci 60. rokov minulého storočia ako najdlhšie električky vyrobené v Československu. Počas špičiek premávali spriahnuté v súpravách dlhých až 70 metrov, vďaka čomu dokázali prepraviť viac ako 600 cestujúcich. Po roku 2001 však boli postupne odstavované z premávky a nahrádzané novšími vozňami 425.95 “Barónka”. Posledné električky dojazdili v lete 2006 na trati zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice. Na pracovné účely (tlačenie snežnej frézy, námrazová služba) sa následne využívalo vozidlo 420.959. V rokoch 2002 – 2003 sa v areáli popradského depa zošrotovalo 14 vozidiel tohto typu. Zvyšné štyri boli síce ponechané ako prevádzková záloha, no v roku 2012 boli zošrotované ďalšie dve električky.

EMU 89.0 v Tatranskej Lomnici v rámci pravidelnej premávky (foto: Jaro Pietrik)

No zatiaľ čo električka s označením Deväť bola v roku 2018 obnovená do stavu z 80-tych rokov minulého storočia, jej o rok staršia sestra Trojka až doposiaľ čakala na svoje znovuzrodenie. Jej renovácia sa už síce začala v roku 2011, ale aj pre chýbajúce technické zázemie nemohla napredovať podľa plánov. Jej podvozky sa podarilo zrekonštruovať už v roku 2020 a vďaka unikátnej spolupráci s bratislavským dopravným podnikom sa teraz rekonštrukcie dočká aj samotná električka.

Detailný pohľad na predný článok električky EMU 89.0003 pred jeho rekonštrukciou

Presun električky do Bratislavy bol mimoriadne náročný logistický proces. Okrem samotného prevozu bolo totiž najprv potrebné preveriť možnosť prepravy po železnici až priamo do areálu Vozovne Jurajov dvor. Mnohí z Vás si určite pamätajú na rok 2009, keď sa do areálu Vozovne Jurajov dvor bolo možné odviezť mimoriadnym historickým vlakom Klubu priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava východ v rámci rekonštrukcie bojov v bunkri na Jurajovom dvore a Dňa otvorených dverí dopravného podniku, počas ktorého sa bolo možné odviezť aj na stanovišti parného rušňa 331.037 “Uhranka”. O päť rokov neskôr sa po tejto trati do areálu vozovne prevážali nové koľajové polia. Odvtedy vlečka do Jurajovho dvora chátra. Kým v minulosti sa po nej prepravovali aj električky K2S, nové Škodovky sa už prepravovali po ceste.

Nostalgický vlak KPHŽD v areáli Jurajovho dvora v rámci akcie oslobodenie Bratislavy, Boje na Jurajovom dvore

Spomínaná vlečka tak postupne chátra a upadá do zabudnutia. Dvakrát ročne síce po nej prejde manipulačný vlak do Paroplynu, no jej zašlá sláva je už nenávratne preč. Mnohé podniky, ktoré sa na túto vlečku napájali, sú už dávnou minulosťou a odovzdávkové koľajisko na Kórei má už tiež najlepšie roky svojej existencie dávno za sebou. Po preverení zjazdnosti trate bolo potrebné jej vyčistenie, aby sa vlaková súprava bezpečne dostala až do vozovne. Túto náročnú úlohu prevzali na seba členovia Veterán klubu železníc Poprad, ktorí ju očistili od náletových drevín zasahujúcich do telesa trate. “Bolo to pre nás veľké dobrodružstvo. Nikto z nás nevedel, v akom stave sa tá trať na poslednom úseku reálne nachádzala,” skonštatoval Peter Plunár, vedúci ústredných dielní Dopravného podniku Bratislava.

Zabudnutá vlečka do Paroplynu a Jurajovho dvora vo februári 2020

Pred samotným prevozom z Popradu bolo potrebné rozpojiť jednotlivé články, odmontovať zberače i prechodové mechy a za pomoci ťažkého žeriavu ich v sobotu naložiť na plošinové vozne bez bočníc na klanice a čelnice. Každý článok sa následne upevnil hrubými popruhmi a pomocné podvozky sa zaistili drevenou doskou tak, aby sa pri preprave zabránilo akémukoľvek poškodeniu historickej električky. Na druhý deň sa súprava mimoriadneho vlaku tvorená elektrickým rušňom 363.092-8 “Eso” s rušňovodičom Tomášom Chovancom a nákladnými vozňami RIV – SK ZSSKC Res 31 56 3946 184 – 9, 31 56 3946 230 – 0 a 31 56 3946 527 – 2 vydala na zdĺhavú cestu do hlavného mesta. Počas celej cesty ju sledovalo množstvo dopravných nadšencov, ktorí sa snažili o čo najlepší záber s týmto netradičným vlakom. Nám sa túto súpravu podarilo zachytiť už na železničnej stanici v Pezinku.

Mimoriadny vlak na čele s elektrickým rušňom 363.092-8 “Eso” prechádza cez železničnú stanicu v Pezinku

O pár minút neskôr už nevšedná vlaková súprava smerovala po spojke z Rače na Rendez, kde dorazila s cca 2-hodinovým meškaním. Niet sa čomu čudovať. Veď cez výhybky mohla ísť iba rýchlosťou 20 km/h a v starom úzkom tuneli v Strečne bola rýchlosť preventívne znížená na 30 km/h. Bezpečnosť prepravy je totiž vždy na prvom mieste.

Mimoriadny vlak s električkou EMU 89.0003 na spojovacej trati medzi Račou a Rendezom

Mimoriadny nákladný vlak síce najprv zastavil pri vchode do areálu Železničného múzea SR, no po chvíli sa pohol ďalej a zmizol v spleti koľajníc neďalekej zriaďovacej stanice.

Po príchode na zriaďovacie koľajisko na Rendezi

Vďaka zhode náhod sa nám ho však podarilo nájsť odstavený na bezpečnom mieste.

Nákladný vlak s Trojčaťom odpočíva na koľajisku zariaďovacej stanice Bratislava – Juh

V pondelok ráno sa už na čelo vlaku postavil motorový rušeň 742.363-5 “Kocúr” s rušňovodičom Dominikom Vrbom z Klubu železničnej nostalgie, ktorý dopravil mimoriadnu súpravu na železničnú stanicu Bratislava – Predmestie a odtiaľ ju zatiahol na odovzdávkové koľajisko Kórea. Zatiaľ čo v minulosti by ste tu našli veľa odstavených nákladných vozňov, ktoré okrem Istrochemu vozili produkty aj do okolitých podnikov, dnes toto koľajisko vyzerá ako na konci sveta. Funkčné sú už iba prvé dve traťové koľaje, ostatné sú už zarastené a od zhlavia železničnej stanice Bratislava – Predmestie dávno odpojené. Jediná možnosť ako sa na ne po ich prípadnom vyčistení dostať je iba od vlečky z Paroplynu. Návestidlá na zhlaví koľajiska sú taktiež dávno nefunkčné. Skrátka hotová Amerika. Ale to už je na iný článok. Odstavená súprava troch nákladných vozňov tak bola v týchto priestoroch veľkou vzácnosťou. Nečudujme sa preto, že sa pri nej objavilo zopár fotografov.

Plošinové vozne s Trojčaťom prestávkujú na odovzdávkovom koľajisku Kórea

Okolo 11-tej hodiny sa už za odstavené vozne zapojil motorový rušeň T 448.0535 Duslo, ktorý následne celú súpravu pomaly odtlačil po opustenej vlečke. Už na prvý pohľad bolo vidno, že po nej dlhšiu dobu žiadny vlak neprešiel. Znížená rýchlosť a s ňou súvisiaca pomalá jazda však priala fotografom, ktorí tak mali dostatok času na nafotenie mimoriadneho vlaku. Aby náhodou nedošlo k nejakej kolízii s motorovým vozidlom, veľká pozornosť sa kládla na prejazdy cez železničné priecestia.

Manipulačný vlak s netradičným nákladom po opustení Kórei

Čím bližšie sa netradičná súprava manipulačného vlaku s tatranskou električkou približovala k bránam dopravného podniku, tým viac fotografov začalo popri trati pribúdať. No pri prejazde cez areál Paroplynu nastali prvé komplikácie. “Ja vás nemôžem pustiť ďalej. Neprejdete.” Zvestoval vlakovej čate zamestnanec podniku. Naložené Trojča totiž bolo natoľko vysoké, že reálne hrozil náraz do potrubia umiestneného ponad vlečku. A čo teraz? Narazí manipulačný vlak kvôli svojej výške do potrubia a spôsobí výbuch? Alebo sa bude musieť preprava po vlečke predčasne ukončiť a budú sa hľadať iné možnosti ako dopraviť Trojča do dopravného podniku? A ako by na prípadnú nutnú zmenu prepravy reagovali jej realizátori? Výkonný riaditeľ Veterán Klubu železníc Ján Sabaka výšku súpravy dôkladne posúdil a po niekoľkých minútach našťastie s úľavou skonštatoval, že sa môže ďalej pokračovať v preprave. Nie všetci železničiari zo ZSSSK Cargo si však uvedomovali, čo za vzácny náklad prepravujú po takmer zabudnutej vlečke a čudovali sa, prečo je o túto prepravu tak veľký záujem.

Netradičný manipulačný vlak v areáli Paroplynu

Prejazd cez tepláreň a priľahlé železničné priecestie dokumentovalo množstvo nadšencov nielen z dopravného podniku, ale aj z radov verejnosti. Ďalšia príležitosť na takýto záber sa totiž len tak ľahko nenaskytne.

Po krátkej prestávke opúšťame areál Paroplynu

Nepochybne najsledovanejšou a najočakávanejšou časťou prepravy nákladných vozňov s historickou električkou bolo posunovanie na poslednom úseku trate od Paroplynu až do útrob Jurajovho dvora. Prešli sme cez posledné priecestie a postupne sme mizli v zákrute pred bránou dopravného podniku.

Pred posledným priecestím do Vozovne Jurajov dvor

Ešte posledné metre a mimoriadny vlak so vzácnym nákladom po niekoľkých rokoch opätovne zastavil v areáli vozovne. Zatiaľ čo sa organizátori prepravy legendárneho Trojčaťa do Bratislavy a fanúšikovia dopravy tešili z toho, že dobrá vec sa podarila, niektorí zamestnanci podniku s úžasom na tvári sledovali, čo za súpravu dorazilo na nevyužívané koľajisko. “Čo sa s tým pôjde robiť? Ostane tá električka u nás v Bratislave? A čím je výnimočná, keď je o ňu taký veľký záujem?”, pýtali sa zvedavo.

Do Vozovne Jurajov dvor po niekoľkých rokoch opäť dorazil vlak

Medzitým ako nadšenci dopravy dokumentovali príjazd mimoriadneho nákladného vlaku, technickí pracovníci z podniku a zamestnanci železníc už pomaly začali rozpájať pristavenú súpravu. Dávali sa dole popruhy a jednotlivé články sa postupne pripravovali na vykládku.

Historická električka sa pomaly pripravuje na vykládku

Len málokto si vtedy všimol, že nenápadná tmavomodrá lokomotíva T 448 (po novom rad 740) známa aj pod prezývkou Bangladéška sa pomaly vydáva na spiatočnú jazdu. Bdelé oko nášho fotografa však tento presun pre Vás zdokumentovalo.

Motorový rušeň T448.0535 na spiatočnej ceste z Vozovne Jurajov dvor

Vykládku tatranskej električky si zobrali na starosť dve staručké, no stále veľmi dobre výkonné Pragy V3S, ktoré majú už 37 rokov. “Ak sa o ne jej majiteľ stará s láskou, dokážu mu verne slúžiť aj po toľkých rokoch,” povedal nám jeden z pracovníkov.

Dvojica automobilov Praga V3S odhodlaná na vykládku historickej električky

Skôr ako sa pristúpilo k samotnej vykládke, museli sa jednotlivé články električky poriadne zabezpečiť. Pomocné podvozky sa upevnili popruhmi a hrubé gurtne ukotvili vozeň o rameno V3S-ky. Aby sa predišlo možnému vyšmyknutiu, prichytili sa medzi gurtne na streche električky koľajnice. No ani pri maximálnej snahe všetkých pracovníkov sa predný článok nepodarilo bezpečne dvihnúť nad nákladný vozeň. Predná časť električky, v ktorej je umiestnená aj elektroinštalácia, je totiž ťažšia a tak sa vozeň začal nakláňať. Tlak na rameno nákladného auta bol navyše taký veľký, že spôsobil ohnutie koľajnice upevnenej medzi gurtňami. Keďže za takýchto okolností by bola vykládka veľmi nebezpečná, hľadali sa možnosti ako ďalej. Prvým krokom bolo vyrovnanie a následné spevnenie koľajnice. Ale bude to stačiť? Viacerí pracovníci si tým neboli až tak istí. Aby sa náhodou nestala nejaká katastrofa či už s Pragou, alebo električkou, privolal sa na pomoc aj ťažký odťah s Ivecom Trucker. Pragovky sa posunuli bližšie k sebe tak, aby so svojimi ramenami spoločne uchopili prednú časť vozňa, zatiaľ čo Iveco si vezme na starosť jeho zadnú časť. Električka sa tak opäť musela bezpečne ukotviť.

Detailný pohľad na upevnenie električky

A je to tu. Predný článok električky je po niekoľkých hodinách pripravený na vykládku. Ešte posledná kontrola a vozeň sa pomaly začína dvíhať do vzduchu. Zdvižný vozík je už zapojený za nákladným vozňom a pomaly ho odťahuje smerom k bráne.

Vykládka predného článku historickej električky sa začala

Prvý článok električky medzitým opatrne spúšťajú na zem. Pracovníci si však musia dávať veľký pozor, aby presne dosadol na koľajnice.

Pri vykládke električky treba dávať veľký pozor, aby podovzok dosadol presne na koľajnice

Podarilo sa. Predná časť električky sa môže odstrojiť od gurtní i popruhov a za pomoci diaľkovo ovládaného posunovacieho akumulátorového koľajového vozidla pomaly odtiahnuť až k hale, v ktorej bude následne deponovaná.

Diaľkovo ovládané posunovacie akumulátorové koľajové vozidlo pripravené na odťah električky

Počas presunu musela prejsť nie len popri nabíjačke na elektrobusy, ale aj cez ľavotočivú zákrutu pri ktorej vedú koľajnice v tesnej blízkosti obrubníka.

Podarilo sa. Predný článok Trojčaťa sa pomaly presúva k hale

Medzitým sa zvyšné dva nákladné vozne posunuli bližšie k ťažkej technike a na vykládku sa pripravoval stredný článok električky. Ten bol našťastie ľahší a na rozdiel od ostatných článkov sa zaobišiel aj bez pomoci truckera.

Vykládka prostredného článku tatranskej električky

A kým sa usilovne pracovalo na vykládke, prázdny plošinový vozeň čakal zaistený pri bráne vozovne, kým si ho nepríde vyzdvihnúť nejaká lokomotíva. Ale nájde ho tam vôbec? Uvidíme.

Plošinový vozeň na klanice a čelnice čaká na prenocovanie v areáli vozovne

Okolo 19:30 sa aj zadný článok električky pomaly presúval po areáli vozovne smerom k hale. Dobrá vec sa teda vďaka vzájomnej spolupráci a koordinácii všetkých zúčastnených nakoniec úspešne podarila.

Zadný článok historickej električky EMU 89 počas presunu k hale

Tu preto treba poďakovať všetkým obetavým pracovníkom dopravného podniku, ktorí sa zaslúžili o úspešnú i keď náročnú vykládku Trojčaťa z nákladných vozňov na koľajnice.

Časť partie zamestnancov dopravného podniku zabezpečujúca vykládku historickej električky

No ešte skôr ako sa všetci pobrali domov do svojich príbytkov, jednotlivé články tatranskej električky sa zatiahli do haly, v ktorej bude počas nasledujúcich mesiacov prebiehať ich renovácia.

Zadný článok električky odstavený v dielni

A ako vníma spoluprácu s Veterán klubom železníc Poprad predseda predstavenstva Dopravného podniku Bratislava, a.s. Martin Rybanský? „Zapálenie dobrovoľníkov, ktorí sa snažia zachraňovať historické tatranské električky, je obdivuhodné. Keď nám v lete Ján Sabaka predstavil projekt opravy legendárnej Trojičky, ihneď sme v DPB začali hľadať možnosti, ako priložiť ruku k dielu a čo najviac im pomôcť. Poskytneme naše technické zázemie. K dispozícii budú mať halu pod strechou, v ktorej môžu pracovať aj za nepriaznivého počasia, špeciálne zariadenia, ako napríklad zdviháky, naše náradie a akýkoľvek technický problém môžu konzultovať aj s našimi skúsenými technikmi, ktorí majú s opravou električiek dlhoročné skúsenosti.”

Nasledujúci pracovný deň nebol ničím výnimočný. No zatiaľ čo sa väčšina z nás venovala svojim každodenným povinnostiam, tmavomodrá lokomotíva T 448.0535 sa dopoludnia opäť vydala na cestu do dopravného podniku. Nie žeby tam železničiari išli na kávu, či na kus reči. Ostali tam totiž prázdne plošinové vozne, ktoré bolo potrebné vrátiť späť ich majiteľovi. Za každý deň prenájmu sa totiž musí zaplatiť nie malá suma peňazí. A tak sa vozne opäť zapojili do súpravy a hor sa domov. Pred nami je už iba posledné priecestie a o pár minút sme späť na Kórei. Kedy po tejto trati prejde ďalší vlak, dnes nevie povedať nikto. Či to bude až prevoz zrekonštruovanej električky, alebo ešte medzitým zavíta niečo aj do Paroplynu, ukáže čas.

Manipulačný vlak vchádza na posledné priecestie pred odovzdávkovým koľajiskom

Naše mapovanie prevozu električky EMU 89.0 po opustenej vlečke sme ukončili na odovzdávkovom koľajisku Kórea. Odstavené plošinové vozne tu už čakali opustené, až kým si ich nevyzdvihne motorová lokomotíva radu 742, ktorá ich odvezie späť do civilizácie.

Opustené plošinové vozne čakajú na návrat do civilizácie

Zanechajme ale opustenú vlečku a vráťme sa späť k rekonštrukcii legendárneho Trojčaťa. Veterán klub železníc Poprad tento projekt financuje iba zo sponzorských darov a vďaka 2% z daní. „Fungujeme vo veľmi skromných podmienkach, veľmi ma preto teší pomoc od Dopravného podniku Bratislava, vďaka ktorému môžeme opravu električky značne urýchliť. Na oprave chceme pracovať počas celého roka a ak pôjde všetko podľa plánu, historická električka by mohla už v zimnej sezóne opäť voziť turistov v Tatrách,“ uviedol Ján Sabaka, výkonný riaditeľ Veterán klubu železníc Poprad.

EMU 89.0009 čaká na Štrbskom Plese v rámci akcie Retro Vianoce s historickými električkami

Aj Vám sa zdalo, že sesterské Trojča končilo počas letnej turistickej sezóny premávku príliš skoro? Ján Sabaka má pre Vás dobrú správu. “Po popoludňajšom príchode do Popradu vykonáme ešte jeden obrat do Starého Smokovca, čím zabezpečíme posilový spoj zo Starého Smokovca a zároveň budeme končiť zarovno s Kométou.” Historická električka EMU 89.0 tak vykoná 2 spoje do Starého Smokovca, ktoré doplní predpoludňajšia jazda cez Starý Smokovec až na Štrbské Pleso. Nevylučujeme, že sa v súprave objavia aj dve električky.

Aktuálne informácie o činnosti Veterán klubu železníc Poprad a jazdách historických električiek vo Vysokých Tatrách nájdete na našich stránkach v sekcii Kluby – VKŽ Poprad, na stránke klubu tatranskaelektricka.sk, ako aj na facebookovej stránke Veterán klub železníc Poprad.

Na stiahnutie: Vyhlásenie o poukázaní dane za rok 2020

Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Ľubomír Nádaždy
Video: Dopravný podnik Bratislava, a.s.

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.