Návraty: Krutwig už jazdí

titulkaKOŠICE – Aj keď zatiaľ skúšobne, ale predsa! Čerstvo zrenovovaná parná lokomotíva v týcho dňoch už zviezla svojích prvých cestujúcich v Čermeľskom údolí a hoci treba ešte veľa múch vychytať, už teraz môžeme povedať, že je to na dobrej ceste.

Hoci rušeň už bol predstavený na Rušňoparáde i na tradičnom prvomájovom slávnostnom otváraní sezóny na KDHŽ, celú trať z Čermeľa na Alpínku absoloval s cestujúcimi až teraz, keď rušeň konečne dostal potrebné papiere a boli vychytané najväčšie “boľačky”, ktoré bránili jeho prevádzke. Navyše, počas Rušňoparády i prvomájového „cirkusu“ mu chýbal jeden dôležitý detail – tabuľky s označením, na ktorých nájdete nielen jeho symbolické označenie v štýle tzv. Kryšpínovho značenia, ktoré lokomotívy bývalých ČSD nosili až do roku 1988, kedy bolo zavedené číslovanie, akým sa lokomotívy v Česku i na Slovensku označujú dodnes, ale aj jeho prezývku, ktorá sa stala jeho oficiálným menom – Krutwig. Vo vozovom parku KDHŽ ide o výnimku, nakoľko všetky ostatné lokomotívy i osobné vagóny majú na sebe meno napísané ozdobným písmom. V prípade lokomotív ide ešte o jednu výnimku – nakoľko všetky ostatné lokomotívy majú ženské mená, Krutwig už znie viac mužsky, takže medzi ženy-lokomotívy pribudol muž-rušeň. Ktovie, možno sa v budúcnosti dočkáme nejakého mašinkového potomka, ak sme sa dočkali druhej pary v Čermeli 😀

PICT0878

Cesta k splneniu sna, ktorý sa len pred pár rokmi zdal (aspoň mne) ako čistá utópia, rozhodne nebola ľahká. Myšlienka sa zdala utópiou už len z toho pohľadu, že zachovaných úzkokoľajných parných mašiniek v bývalom Československu už veľa nie je a o to menej je lokomotív s rozchodom, aký má nielen trať KDHŽ, ale aj električky v Tatrách a v Bratislave. Zvlášť, ako bola na Rušoparáde v roku 2011 vyslovená z úst politikov, u ktorých sme na neplnenie sľubov viac, než zvyknutí. Do úvahy tak pripadalo buď dovezenie vhodnej lokomotívy zo zahraničia, alebo úprava nejakej inej lokomotívy s iným rozchodom.

Do rany však už novému prevádzkovateľovi železničky v Čermeľskom údolí prišla rekonštrukcia železničnej stanice v Púchove, kde sa pri stanici nachádzalo Občerstvenie na 9. koľaji, ktorého súčasťou bola aj železničná minivýstava, jej súčasťou bol aj priemyselný parný rušeň Krutwig, pochádzajúci zo železničného skanzenu v Čiernom Balogu na Štiavničke, kam sa dostal ako vyradený rušeň z českých hnedouhoľných baní. Nakoľko sa kvôli rekonštrukcii stanice musel bufet s minimúzeom zrušiť, rušeň bol spolu s ostatným vybavením bufetu ponúknutý na predaj. Takto sa dostal do vznikajúceho Múzea starých strojov v českom Žamberku, kde bol krátky čas vystavený pred múzeom a potom sa s použitím dielov z vraku druhého rušňa rovnakého typu, ktorý bol objavený pri Kladne, podrobil rekonštrukcii do funkčného stavu. Nakoľko však tento typ rušňa nemá rozchod 1000 mm, ale „len“ 900 mm, renovácia bola spojená s rozšírením spodku mašiny o 10 centimetrov. Zaujímavosťou je, že počas rekonštrukcie nebol poskladaný z dvoch vrakov jeden, ale dva rušne – z druhého bola s použitím horších dielov postavená maketa pre Múzeum motorismu v Znojme. Priebeh rekonštrukcie si môžete pozrieť na stránkach renovátora.

PICT0877

Predstavenie zrenovovanej lokomotívy bolo viackrát naplánované počas minulej, jubilejnej 60. sezóny, avšak ako to býva – človek mieni, Pán Boh mení (alebo skôr technické problémy) a tak sa Krutwajz, ako rušeň zlomyseľne nazvali niektorí železniční škratkovia, dostal do Košíc až na tohtoročnú Rušňoparádu. Veľkým prekvapením, najmä pre tých, ktorí čakali, že ho namaľujú do „akejkoľvek farby, pokiaľ je čierna“, bol jeho svetlozelený náter, ktorou aspoň mne osobne veľmi pripomína Olivera zo slávnych rozprávok o rušni Tomášovi. Nakoľko Olivera v rozprávke prezývali „Malý západný“, môžeme čakať, že Krutwigovi zrejme prischne prezývka v podobnom duchu – „Malý čermeľský“. Alebo – vzhľadom k tomu, že oproti Katke je trošku „macek“ – skôr „Mladý čermeľský“, nakoľko Katke by mohol kľudne byť vnuk, lebo od seba ich delí viac ako 60 rokov. V príbuzenskom vzťahu však nie sú, lebo kým Katku vyrobili v dielni pána Hagansa v nemeckom Erfurte, Krutwig zišiel z výrobnej linky československej fabriky ČKD v Prahe. Priepastný rozdiel je aj v počte kusov vyrobených kusov. Kým lokomotívy Katkinho typu vznikli len štyri (aj s Katkou), Krutwig je v počte vyrobených kusov československým rekordérom, nehľadiac na to, že počas 2. svetovej vojny ho na základe dokumentácie nemeckej firmy Henschel vyrábala plzenská Škodovka a po nej krátko po vojne pražská ČKD. Škoda a ČKD ich spoločne vyrobili až 1043 kusov! Navyše, Krutwig bol posledný typ parnej lokomotívy vyrábanej v Československu, hoci zatiaľ úplne posledná “para” opustila továrenské brány až celkom nedávno – v roku 2014 vyrobila 1. kolínská lokomotivní (zhodou okolností firma, ktorá reštaurovala Krutwiga) plnohodnotnú funkčnú repliku úzkorozchodnej parnej lokomotívy Orenstein & Koppel.

Nuž, toľko malé okienko z (nedávnej) minulosti. Keďže sme si už v nedeľu 24. júla prišli nafotiť tento unikát, nemohli sme vynechať ani jazdu s ním. Nuž, ako jazdí? Z pohľadu rušňovodiča sa s ním jazdí asi podobne ako s Katkou (nakoľko majú podobné ovládacie prvky, lebo obidve sú na sýtu, resp. mokrú paru), ale na Krutwigovi je to o čosi pohodlnejšie. Jednak má o niečo väčšiu kabínu a k tomu je ešte vybavený sklopnými sedákmi. Má aj hlasnejšiu píšťalu, takže nedisciplinovaní vodiči na priecestí na Alpínke, pozor na Krutwiga!

Ale ako to už s novými vecami býva, má svoje „ale“ – a to sú jazdné vlastnosti. Ako sme už v úvode spomínali, rušeň zatiaľ jazdí viac – menej skúšobne, preto niet divu, že má ešte nejaké detské choroby. Najvýraznejšou z nich je trhaná jazda. Keď už s vlakom vyšiel na trať, hojdal cestujúcich, až sa prášilo, najmä, keď šiel trošku rýchlejšie. Veľkú radosť z toho nemali ani vagóny, stonali, škrípali a keby vedeli rozprávať, tak by určite počas celej jazdy skandovali „My chceme Katku! My chceme Katku!“ Môžem ich potešiť, že ich prianiu je vyhovené, lebo zatiaľ častejšie na trati vidno Katku. Napriek tomu veríme, že sa Krutwigovu “trhačku” fachmanom podarí vyriešiť, veď rušeň odpočíval v pokoji asi 45 rokov, takže to chvíľku potrvá, kým ho vyladia a kým sa zabehá. Veď podľa knihy vydanej pri príležitosti 50 rokov vtedy ešte KDŽ podobnými problémami v začiatkoch trpela aj Katka. Doslova sa tam pri roku 1991, kedy začala jazdiť v Čermeli, píše, že „sa vyznačuje nesymetrickým chodom parných valcov, stav sa podarilo obmedziť len pre smer „vzad“, nakoľko z Alpinky do Čermeľa sa vlak pohybuje stále po spáde.“ No Krutwig nás fajne vykolísal aj cestou späť, takže po jazde som sa cítil, ako by som si práve „zajazdil“ na baranidle, presne ako vlk z No počkaj!

PICT0850

Je jasné, že oprava bude stáť veľa úsilia, preto novému rušňu prajeme skoré uzdravenie a veľa – veľa šťastných kilometrov a po uzdravení i mnoho spokojných cestujúcich.

Novým rušňom sa to však nekončí. Už čoskoro pribudnú na Detskej železnici ďalšie novinky, medzi nimi jedna zvláštnosť, ktorú si z niekdajšej Košickej pionierskej železnice ani starí Košičania nepamätajú. O tom viac snáď v najbližšej reportáži z Čermeľa, ale napriek tomu o jednej vám môžeme prezradiť – je ňou vynovená webstránka Detskej železnice.

Keďže však každá vec niečo stojí, dovoľte nám, aby sme vám predstavili ďalšiu možnosť, ako prispieť na rozvoj KDHŽ. Vďaka aplikácii Dobromat sa to dá aj trošku netradične a to nakupovaním na internete. Nebude vás to stáť ani cent navyše.  Stačí, ako si do vášho prehliadača pridáte pomocníka zo stránky Dobromat.sk , alebo stačí, ak sa prihlásite TU a stanete sa podporovateľom KDHŽ.

Nuž, ako železničiari na východe hovoria – Naj to para ciská!

Na záver malé fotografické intermezzo, v ktorom nájdete nielen Krutwiga 😉

Text & foto: Tomáš “Sergej” Halža

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.