Návraty: Historickým vlakom do Starej Ľubovne i poľskej Muszyny

PREŠOVSKÝ KRAJ, MUSZYNA (POĽSKO) – V nedeľu 5. mája 2013 usporiadal Klub železničných historických vozidiel Poprad (KŽHV) jazdu historickým vlakom na trase Poprad-Tatry – Stará Ľubovňa – Plaveč – Muszyna a späť. Na čele historického vlaku bola motorový rušeň T466.0254, prezývaný aj “Pielstick”.

Keďže sme (naša redakcia) do Popradu dorazili nočným rýchlikom z Bratislavy a do odchodu historického vlaku zostávali ešte takmer 4 hodiny, tento čas sme využili na prehliadku centra mesta a zároveň po našom návrate na železničnú stanicu sme popri raňajkovaní sledovali aj dianie na stanici, vrátane odchodov a príchodov tatranských električiek. Štaničná budova bola ešte v skorých ranných hodinách takmer prázdna, ale s pribúdajúcim časom sa postupne začala zapĺňať cestujúcimi.

“Pielstick” dorazil na nástupište pred 7:40  a po nastúpení cestujúcich sme o 8. hodine vyrazili. Od sprievodcu sme si zakúpili cestovný lístok. Lístky však neboli “špeciálne šité” na túto akciu, ale univerzálne, ktoré KŽHV využíva aj na svoje ďalšie akcie. Modré boli v hodnote 2 € a zelené mali cenu 3 €. Tí čo teda cestovali celú trasu až do Muszyny a aj naspäť (čo stálo 14 €), mohli dostať aj 6 lístkov na osobu. Nápis na týchto cestovných lístkoch “NOSTALGICKÁ JAZDA PARNÝM VLAKOM” však svedčí o tom, že takáto univerzálnosť nemusí vždy vystihovať každú nostalgickú jazdu pod taktovkou KŽHV. Nie na každú jazdu sa totiž vydá parný vlak, čo sa potvrdilo aj tento raz.

Interiér vozňa nostalgického vlaku

Ďalšou plánovanou zastávkou mal byť až Kežmarok, no kvôli križovaniu s iným vlakom sme stáli aj v Studenom Potoku. Odtiaľ to už “Pielstick”, vyrobený v roku 1979 v Turčianskych strojárňach Martin, potiahol až do spomínaného Kežmarku, kde pristúpilo nemalé množstvo cestujúcich. Ďalej sme ešte stáli v Spišskej Belej zastávke a Podolínci. Najmä deti sa tešili, keď sme prechádzali cez tunely – Ružbašský a Miľavský.

Na stanici v Starej Ľubovni časť osadenstva nášho vlaku vystúpila a rozhodla sa ísť na hrad Ľubovňa, kde sa práve symbolicky otvárala sezóna. Keďže sa tu stálo 10 minút, viacerí dopravní nadšenci využili možnosť odfotografovať si vlak aj na tejto železničnej stanici.

Historický vlak na čele s motorovým rušňom “Pielstick” T466.0254 v Starej Ľubovni

Následne nás čakal prejazd úsekom Stará Ľubovňa – Plaveč, kde už v súčasnosti osobné vlaky premávajú len vo veľmi obmedzenom režime. Kým ešte minulý rok tadiaľto premávali v každom smere 4 vlaky denne, s príchodom nového grafikonu v decembri 2012 boli všetky tieto spoje zrušené. Prvá zmena GVD v marci tohto roka však priniesla obnovenie aspoň 2 vlakov týždenne – v piatok a nedeľu. Aj na tomto úseku  sme s “pielstickom” zastavili, kde sa pôvodne stáť nemalo – v Plavnici. Na zastávke totiž stál pár cykloturistov, ktorý mal záujem odviezť sa týmto mimoriadnym vlakom. A keďže sme prakticky počas celej doby konania tejto mimoriadnej jazdy nemeškali a sem-tam sme išli aj s miernym predstihom, bolo im vyhovené.

T466.0254 a 131.065-5 na železničnej stanici Plaveč, nostalgická jazda zaujala aj verejnoprávnu televíziu

Po príchode na ŽST Plaveč taktiež viacerí využili možnosť odfotografovať si historický motorový vlak “pielstick”, ktorý zastavil hneď vedľa “dvojičky” na čele s 131.065-5. Z Plavča sme už popri rieke Poprad pokračovali posledným a pre železničných fandov azda aj najzaujímavejším traťovým úsekom až do poľského mesta Muszyna, keďže bežným osobným vlakom sa už v tomto úseku odviezť nedá.

Spoje sa tu redukovali postupne. Počas GVD 2007/2008 tu počas hlavnej turistickej sezóny (15.1.-23.2., 26.4.-4.5. a 20.6.-14.9.) jazdili 3 páry osobných vlakov denne až do poľskej Krynice. Ďalej bol tadiaľto celoročne vedený expresný vlak “Jozef Bem”, ktorého východiskovou stanicou bola Budapešť a cieľovou Varšava (premával denne), od 2. polovice júna do začiatku septembra tu denne premával aj rýchlik “Cracovia” z maďarskej Lökösházy do Krakova a spojenie v úseku Plaveč – Čirč dopĺňal denne s výnimkou soboty celoročne 1 osobný vlak. O dva roky neskôr premávali v hlavnej sezóne (16.1.-28.2. a 19.6.-29.8.) už len 2 osobné vlaky z Plavča do Krynice, od 2. polovice júna do začiatku septembra denne rýchlik “Varsovia”, ktorý začínal v maďarskom meste Keszthely (nachádza sa pri Balatone) a jeho cieľovou stanicou bola Varšava. Osobný vlak v úseku Plaveč – Čirč premával už len v nedeľu. Ďalší rok (GVD 2010-2011) premával týmto úsekom celoročne už len 1 osobný vlak denne, ktorý odchádzal z Košíc a končil v Krakove. V nasledujúcom roku už tento spoj nepremával a rok 2011 tak bol posledným, kedy sa do Muszyny dalo dostať priamym vlakom zo Slovenska. Nedeľné spojenie v úseku Plaveč – Čirč bolo zrušené s príchodom nového grafikonu v decembri 2012.

Po príchode do Muszyny už na nástupišti čakali desiatky poľských turistov. Záujem o návštevu Starej Ľubovne bol z ich strany značný, keďže jeden z troch vagónov nášho nostalgického vlaku bol vyčlenený výlučne pre nich. Škoda len, že v Muszyne pobudol vlak len 15 minút. Za takýto krátky pobyt nebol pre slovenských cestujúcich vytvorený časový priestor na návštevu tohto vyše 5-tisícového kúpeľného mestečka. Do budúcna by mohli organizátori pouvažovať, či by nebolo vhodné spraviť v Muszyne dlhšiu prestávku, prípadne ešte raz otočiť vlak zo Starej Ľubovne do Muszyny a späť.

Zrúcaniny hradu v poľskom meste Muszyna

Po príchode na stanicu v okresnom meste Stará Ľubovňa už na cestujúcich z vlaku čakali 2 autobusy. Poliakov poľský a Slovákov zájazdová Karosa LC 735/736, ktoré odviezli turistov na parkovisko pred Ľubovnianskym hradom. Okrem individuálnej prehliadky hradu bol v jeho areáli pripravený aj program v podobe vystúpenia skupiny historického šermu Pánov Spiša, Sokoliarov sv. Bavona a Pantomímy Mira Kasprzyka. O 14-tej hod. bola navyše v hradnej kaplnke sv. Michala Archanjela aj rímskokatolícka svätá omša a o 14:45 v tejto kaplnke nasledovalo slávnostné požehnanie oltára Panny Márie. Väčšina  z účastníkov tejto akcie okrem návštevy hradu iste využila možnosť zavítať aj do neďalekého skanzenu. To sme využili aj my a po prehliadke sme si dali chutný obed v reštaurácii U grófky Isabelly, ktorá sa nachádza na okraji skanzenu.

Hrad a skanzen v Starej Ľubovni

Krátko po 14:50 sme sa s mestom Stará Ľubovňa rozlúčili a vlak odišiel späť do Popradu-Tatier. My sme však vystúpili v Spišskej Belej zastávke, aby sme náš pobyt na severovýchodnom Slovensku využili aj na návštevu kaštieľa v Strážkach, ktorý spravuje Slovenská národná galéria. Do Strážok sme sa presunuli pešo. Tie boli v minulosťou samostatnou obcou, no k 1.1.1972 boli pričlenené k mestu Spišská Belá. Po návšteve kaštieľa a priľahlého anglického parku sme sa presunuli na Strážky zastávku, odkiaľ sme sa zaplneným osobným motorovým vlakom, prezývaným aj delfín (v Kežmarku pripojili k nášmu vlaku ešte jeden delfín), presunuli do Popradu, kde sme prestúpili na rýchlik do Bratislavy.

Vlak na čele s motorovým rušňom “pielstick” na trati ŽSR 185 prechádza krásnym prostredím Podtatranskej kotliny

Počas jazdy nostalgickým vlakom bol pre jeho cestujúcich možnosť zakúpiť si v strednom vozni aj drobné suveníry so železničnou tématikou a ako pozitívum z oblasti propagácie cestovného ruchu v regióne možno hodnotiť aj spoluprácu KŽHV Poprad s oblastnou organizáciou cestovného ruchu Severný Spiš – Pieniny, od ktorej cestujúci vo vlaku obdržali letáčik s informáciami o turistických atrakciách regiónu.

Text a foto: Peter Vodička

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.