BRATISLAVA – Posledný júnový víkend sa po ročnej prestávke uskutočnil ďalší ročník obľúbených Bratislavských mestských dní, súčasťou ktorých bola aj premávka historických vozidiel mestskej hromadnej dopravy. Nechýbali však ani tematické prehliadky mesta, prehliadky múzeí a galérii v pôsobnosti mesta, či kultúrne programy. A aby toho nebolo málo, súbežne s touto akciou sa konal aj Víkend otvorených parkov a záhrad.
Toto podujatie ale bolo iné ako pominulé roky. Ľudí v meste bolo menej. Len tu i tam sa objavili záujemcovia čakajúci na prehliadku Primaciálneho paláca. Možno to pripísať neatraktívnemu programu, horúcemu počasiu, stále platným, i keď miernym epidemickým opatreniam, ako aj veľkému počtu podujatí, ktoré sa v ten víkend konali. Kto si napríklad v sobotu ráno trochu privstal, mohol sa v rámci spomienky na 40. výročie ukončenia parnej prevádzky na Slovensku odviezť mimoriadnym parným vlakom do Leopoldova. Ale to je už iný téma. 😉 Aby sme sa v programe tradičných mestských slávností lepšie zorientovali, chceli sme si vyzdvihnúť jeho tlačenú verziu. V infocentre na Klobúčnickej ulici však mali iba neprehľadnú A4-ku vytlačenú z internetu. A tak nám neostalo nič iné, ako si program podujatia naštudovať na webe organizátora. Čo už. Aspoň, že pitná voda v stánku Bratislavskej vodárenskej spoločnosti bola zadarmo. 😀
Mohlo by sa zdať, že obyvatelia mesta o túto akciu neprejavili veľký záujem. No v programe podujatia si predsa len bolo z čoho vyberať. Dopravní nadšenci a rodiny s deťmi si nenechali ujsť vyhliadkové jazdy retro vozidiel, ktoré sa naposledy objavili v meste 27. augusta minulého roku. Historické električky DPMB #38 + SGP #135, ČKD Tatra K2 #317 a BMEŽ #18 (v sobotu) premávali v 15-minútovom intervale po okružnej trase centrom mesta. Priebežná konečná sa presunula z občasnej zastávky pri historickej budove SND na Americké námestie, kde si bratislavský dopravca na sobotu pripravil celodenný program pre malých i veľkých. Niekto sa prišiel pozrieť na rozhovor s Viktorom Vinczem a zamestnancami podniku, iný sem zavítal kvôli vystúpeniu kúzelníka Talostana. A kto mal záujem, mohol sa v HR stane informovať o voľných pracovných miestach. Ponuka suvenírov ale ani tento raz veľmi neoslnila. Okrem mikiny s električkou bez zberača bola v ponuke už len papierová spoločenská hra, dezinfekcia a nálepky s Cabrio busom. Raz darmo. Nedostatkový tovar, ako za socializmu. 😀 Na múre areálu nemocničného komplexu bola inštalovaná výstava fotografii Zo života DPB, ktorá sa následne presunula do areálu podniku.
No zatiaľ čo na Americkom námestí to vyzeralo s ľuďmi striedavo-oblačno, v historickej električke o cestujúcich nebola núdza. Najväčší záujem verejnosti bol nepochybne o staré dvojnápravové vozidlá, ktoré predstavujú hmotnú pamiatku na starú Bratislavu. Veď nejeden z nás počul od svojich starých rodičov ako v minulosti za jazdy bežne vyskakovali a naskakovali z/do vozidla. „Starší ľudia na to radi spomínajú, ale treba si uvedomiť, že vtedy bola úplne iná doba. Áno, dialo sa to, ale bolo to možné len na tých úsekoch, kde išla električka veľmi pomaly. Ak išli ľudia na futbalový zápas na Tehelnom poli, električka bývala častokrát tak plná, že niektorí cestujúci dokonca viseli z voza. Dnes by to z hľadiska bezpečnosti rozhodne neprešlo,“ priblížil nám jeden zo sprievodcov. Veru tak. Stará drevená električka s pozdĺžne usporiadanými ľavicami a vonkajšími dverami, ktoré sa nezatvárali ani v zime si zachovala svoje čaro do dnešných dní.
Rovnako zaujímavá bola aj prvá štvornápravová električka v hlavnom meste známa aj pod prezývkou Kačica, ktorá premávala v Bratislave od konca 60. rokov 20. storočia. Jednou zo zaujímavostí tohto typu je, že v polovici 80. rokov bol do nich inštalovaný riadiaci systém DRAHUŠA, ktorý umožňoval aj akustické hlásenie zastávok z magnetofónových pások. To sa však po krátkej dobe prestalo používať.
Najlákavejšia časť jazdy starou električkou bola nepochybne z Kapucínskej ulice cez tunel na Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu, kde si bolo možné vychutnať zvuk motora v plnej paráde. A kto mal šťastia, mohol od sprievodcu v dobovej uniforme dostať pamätný cestovný lístok.
Na zastávke Chatam Sófer, resp. Most SNP mohli cestujúci v prípade záujmu prestúpiť na niektorý z historických autobusov a spraviť si výlet na hrad Devín. Tie však nezachádzali na staré obratisko pod hradným bralom, ale zastavovali na rovnomennej zastávke liniek 29 a N29 opri cintoríne na Kremeľskej ceste. Konečnou zastávkou v centre mesta bola zastávka Malá Scéna, kde mali vodiči dostatočný čas na prestávku.
Cestujúca verejnosť sa mohla odviezť z vozidlami Škoda 706 RTO #236, Karosa ŠM 11 #3350 a TAM 272 A 180 M #1414. Z novších autobusov sa prezentovala Karosa B 741 #2653. Nie každý si však uvedomoval, že vozidlá tohto typu už čochvíľa definitívne odídu z našich ulíc. „Tá Ešemka je paráda, ale rád by som stihol aj Uhorku. To boli iné stroje,“ pochvaľoval si jeden z cestujúcich. „Ja tou hnusnou Karosou nechcem ísť, ja chcem ísť starým autobusom. Práve ide oproti nám,“ vravel malý chlapec svojim rodičom. „Stará dobrá Karosa. Nie je to síce ešte veterán, ale je to jedna z posledných možností kedy sa s ňou môžem odviezť,“ radoval sa jeden z dopravných nadšencov. „Ale TAM BUS, je TAM BUS. Tie žlté tvrdé a šmykľavé sedadlá a jedinečný zvuk motora. To žiadny iný voz nemá,“ oponoval mu kamarát.
Veľký záujem verejnosti bol aj o jazdy historickými trolejbusmi, ktoré premávali na vložených poradiach linky číslo 207 medzi Zimným štadiónom, Hodžovým námestím a Červeným mostom. Do premávky boli nasadené trolejbusy Škoda 9 Tr a 14 Tr, ako aj Škoda-Sanos S 200 Tr #6505, ktorý bol nepochybne najväčším magnetom podujatia. Dopravný nadšenci sa vzájomne informovali o jeho aktuálnom pohybe a hoci musel ísť po oba dni na poruchu, dúfali, že sa s ním budú môcť povoziť do sýtosti. Dielenskí pracovníci nechceli cestujúcich sklamať a technické problémy odstránili v čo najkratšom možnom čase.
„Tieto 9 Tr boli najkrajšie trolejbusy. Pekne zaoblené, spoľahlivé a v bežnej prevádzke vydržali toho veľmi veľa, čo sa o tých SORkách povedať nedá,“ spomínal jeden z nadšencov trolejbusov. „Bolo by dobré, aby tieto vozidlá jazdili častejšie. Čím dlhšie stoja, tým horšie. Ale čo si mesto objedná, to odjazdíme,“ dodal jeden z vodičov. „Stará dobrá 14tka. To boli vozy a nie tie nové rachotiny,“ zapojil sa do debaty ďalší z dopravákov. „Do tohto trolejbusu môžem normálne nastúpiť? Odveziete ma? Pána beka, tie schody sú riadne vysoké. Čo som sa ja s týmito vozmi navozila. Odkiaľ ste ho vyhrabali? Je ako nový,“ pochvaľovala si staršia pani jazdu Sanosom. „Naozaj si nemusím cvaknúť lístok? Nie že príde revízor a dostanem pokutu, že jazdím na čierno,“ uisťovala sa iná cestujúca.
Okrem historických vozidiel mohli cestujúci v nedeľu využiť aj jazdy Cabrio busom, ktorý premával v 40-minútovom intervale z Patrónky do rekreačnej oblasti na Železnej studničke. No kto tento jedinečný autobus náhodou nestihol, mohol sa s ním odviezť ktorúkoľvek nedeľu až do konca septembra. Podmienkou bolo iba priaznivé počasie.
Tohtoročné Bratislavské mestské dni sú za nami. Ďalšia príležitosť na jazdy s historickými vozidlami sa naskytla v rámci dňa otvorených dverí v Depe Jurajov dvor a Trnávka. Ste zvedavý ako bolo? Dozviete sa v niektorej z ďalších reportáži.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Jakub Fried
Pridajte prvý komentár