BRATISLAVA, PEZINOK – Prvý máj už niekoľko rokov nie je iba sviatkom práce, ale aj dňom kedy sa konajú rôzne recesistické podujatia, či zrazy historických vozidiel. Z pestrej ponuky podujatí sme si aj v tomto roku vybrali obľúbenú Veterán Tatra rallye, ktorá počas svojej histórie už po druhý krát zmenila miesto štartu.
Zatiaľ čo po minulé roky historické vozidlá vyrážali na prvomájovú jazdu z Hviezdoslavovho námestia, v tomto roku sa ich štart presunul bližšie k Dunaju, na Námestie Milana Rastislava Štefánika pri nákupnom centre Eurovea. Je síce pravda, že zmena je život, no na neveľkej ploche sa museli všetci akosi trochu potlačiť. No ako sa hovorí – historických áut sa všade veľa zmestí. 😉
Medzi účastníkmi akcie neboli len vozidlá prvej republiky, ale aj tie, ktoré ešte nie tak dávno brázdili ulice našich miest a obcí naprieč republikou. Najväčšie zastúpenie tu mali nepochybne osobné i nákladné automobily značky Tatra rôznych typových prevedení, no na svoje si prišli aj nadšenci historických motocyklov.
Ako to už býva zvykom, každá z posádok sa snažila odprezentovať v čo najlepšom svetle. Svedčí o tom aj fakt, že niektoré vozidlá boli nablýskané sťa by práve vyšli z výrobnej linky. Treba si však dávať pozor na to, aby vám Okena nevypadla z auta počas jazdy.
Prvomájový sviatok si nenechali ujsť ani mníšky zo Saint-Tropez, ktoré v pozmenenom vozidle plné energie vyrazili na priateľskú jazdu bratislavským krajom. No hoci v legendárnej komédií Žandár zo Saint-Trope jazdili nebojácne ako víchor o preteky a hravo si poradili s akýmikoľvek problémami, na veterán rallye sa im pár metrov pred cieľom ako na potvoru pritrafili menšie patálie. Uf, uf. Ešte, že to nebolo nič vážne a na svätú omšu stihli doraziť včas. 🙂
S príchodom prvých veteránov bolo síce pri Dunaji viac účastníkov ako laickej verejnosti, no s blížiacim sa štartom sa pomer síl postupne začal preklápať v prospech obyvateľov a návštevníkov metropoly rôznych vekových kategórií. Bolo ich dokonca až toľko, že sa tam miestami nedalo ani pohnúť. Ako by aj. Každý z nich sa totiž milimeter po milimetri presúval medzi vozidlami a skúseným okom dokumentaristu ich obdivoval sťaby obrazy v národnej galérii. Jaj pardon. To sa len pri nich fotili všetci rodinní príslušníci. 😀 Najprv deti, potom mama s deťmi, otec s deťmi,… skrátka každý s každým. Dokonca aj blcha s muchou. 😛 Kto si chcel teda poriadne zdokumentovať jednotlivé veterány, musel sa obrniť poriadnou dávkou trpezlivosti, alebo sa obaliť do hrošej kože.
Keďže vonku vládlo príjemné jarné počasie, niektorí ľudia najmä z radov nežnejšieho pohlavia sa už trochu vyletnili. No asi najväčšia pastva pre oči bola pri pohľade na nádherné mažoretky, ktoré svojou eleganciou a tanečnou choreografiou vyčarili úsmev na tvári nejdeného návštevníka. Škoda len, že sa neodhalili trošku viac. Určite by sa nemali za čo hanbiť. A vlastne sa ani nehanbili. Ich tanečný výkon bol totiž na jednotku s troma hviezdičkami.
A kým niektorým z nás aspoň na chvíľu zahorel oheň v srdiečku, organizátori podujatia sa už pomaly pripravovali na ocenenie vybraných vozidiel. Či bolo toto rozhodovanie napínavé ako guma v trenkách, nech posúdia tí, ktorí o tom rozhodovali. Isté je len to, že na podujatí sa zúčastnil aj ex minister dopravy Andrej Doležal a každý z ocenených si odniesol domov na pamiatku pekný pohár.
Krátko pred 10-tou hodinou začala atmosféra podujatia postupne gradovať. Zatiaľ čo jednotlivé posádky začali nasadať do svojich vozidiel, my ostatní sme pevne zaujali svoje miesta a opätovne vytiahli dokumentačné zariadenia. Ani sme poriadne nestihli narátať do šesť a prvé veterány za prítomnosti mažoretiek pomaly prefrčali miestom štartu. Každý z nás sa snažil uloviť ten najlepší záber, a tak sme si občas chtiac-nechtiac liezli do kapusty. Niektorí v tom síce boli nevinne, no našli sa aj takí, ktorí si chceli uzurpovať celé miesto štartu iba pre seba. Veď to poznáte: „Ja, ja, ja, jenom ja.“ Áno v danej chvíli vás to môže poriadne vytočiť, no s ohľadom na svoje zdravie to netreba preháňať. Len pokoj. Čo sa nepodarilo nafotiť teraz, podarí sa nabudúce. Ľudia sediaci v okolitých reštauračných a kaviarenských zariadeniach v družnom rozhovore pri káve, či limonáde síce úplne nechápali čo sa deje, no kurací steak s hranolkami, zeleninovým šalátom a lahodným dresingom v tom mal hneď úplne jasno. Čo najskôr sa treba presunúť z taniera priamo do žalúdka. 😛
Po prejazde posledného vozidla sa nábrežie postupne začalo vracať do normálu. Mažoretky sa vyparili ako vodná para a početná skupina verejnosti sa rozpŕchla kamsi do neznáma. Ostala nám už iba vôňa benzínu, fotky vo fotoaparáte a pitný režim v batohu na cestu.
Zatiaľ čo sa účastníci podujatia postupne presunuli na Divokú vodu v Čunove, my sme sa historickou Tatrou a osobným vlakom vybrali do cieľa podujatia v areáli zdravia Rozálka v Pezinku. Cestou sme si dopriali ešte menšie občerstvenie a potom s plnou verbou hor sa do akcie. Prehodili sme pár viet s organizátorom a rýchlo zaujali svoje strategické miesta. Ľudia tu v porovnaní s hlavným mestom neboli v tak hojnom počte, a tak s dokumentáciou prejazdu jednotlivých vozidiel nebol takmer žiadny problém. I keď povedzme si to na rovinu, aj majster tesár sa občas utne. 🙂 Nie, nie. Slniečko nám vôbec neuškodilo. Tohtoročný cieľ bol totiž naozaj mimo Bratislavy.
Medzi obdivovateľmi jednotlivých veteránov boli prevažne miestni obyvatelia. Len tu i tam sa medzi nimi objavilo aj zopár Bratislavčanov, ktorí nenápadne ako šedé myšky dokumentovali to, čo ráno nestihli. No tak ako z ničoho-nič prišli, tak aj odišli. Aspoň že domáci v hanbe neostali a fotili čo im baterky v aparátoch stačili. S krabicou od topánok, však zrejme veľa záberov nespravili. 😀
A keď sa slnko pomaly chystalo povedať historickým vozidlám pá, pá a odprevadiť ich späť do svojich garáží, na zelenej ploche pred areálom Rozálky sa neočakávane objavila Škoda 706 RTO LUX, ktorá sa počas dňa zúčastnila na inom veteránskom podujatí v Šuranoch. Zvezáci a zvezáčky po vystúpení z retrobusu narýchlo pozdravili prítomných účastníkov a potom možno aj v rytme legendárnej skladby z filmu Florenc 13:30 plynulo pokračovali v jazde ďalej. „Dálka je píseň, kterou mám tak rád, má tisíc slok, má tisíc kilometrů. Na plný plyn jí motor zpívá, ona ve mne rozehřívá srdce mé, na velký výkon stavěné.“
My sme si dali ešte jedno čapované na osvieženie a plní dojmov a veľkého množstva fotografií sa pobrali späť do svojich príbytkov – niekto tam, druhý zase inam, každý podľa svojho bydliska. Netrvalo však dlho a opäť sme vystrčili nos z domu, aby sme pričuchli k ďalšej veteránskej akcii. Ale o tom až niekedy inokedy. Tak buďte v strehu, nová sezóna je v plnom prúde. Organizátorom prvomájovej Veterán Tatra rallye ďakujeme za vydarené podujatie a už teraz sa tešíme na jej ďalší ročník. Ak nás náhodne nekopne elektrika, vidíme sa na ďalšom zaujímavom podujatí. Nech žije prvý máj, nech žijú veterány. 😛
Autor: Jaroslav Filo
Výstava na Námestí Milana Rastislava Štefánika
Štart na Námestí Milana Rastislava Štefánika
Príjazd do areálu zdravia Rozálka v Pezinku
Výstava v areáli zdravia Rozálka v Pezinku
Be the first to comment