Návraty: Ako Janka a Danka viezli deti do Rozprávkovej galaxie

KOŠICE – Víkend 19. a 20. januára 2013 bol pre Košice veľmi zvláštny, ak nie výnimočný. Niet divu – po roku 2012, kedy mal podľa pár „prorokov“, ktorí to prehnali s mayským kalendárom (alebo kandelábrom? – každopádne si asi veľa vypili 😀 ) tesne pred Vianocami zaniknúť svet, nastal rok, v ktorom sa Košice stávajú Európskym hlavným mestom kultúry. A s tým súvisela aj veľká slávnosť, ktorá sa tento víkend v Košiciach konala, išlo o veľkolepý otvárací ceremonál EHMK 2013, počas ktorého sa konalo množstvo sprievodných podujatí.

Návštevníci Košíc si mohli napríklad zájsť na nevšedné raňajky vo vybraných kaviarničkách v meste, vo vynovenej Univerzitnej knižnici Technickej univerzity vyskúšať si megapreliezačku vytvorenú z jediného materiálu, a to z lepiacej pásky, akú má každý doma, či vidieť nádherne nasvietený Dóm sv. Alžbety. Dokonca nechýbal protest Gorila pred tzv. starým Tescom (bývalý Prior), ktorý však v oficiálnom programe otváracieho ceremoniálu akosi uvedený nebol 🙂 Bolo toho naozaj veľa.

Našťastie nechýbali ani programy pre deti. Tým najzaujímavejším a možno aj najväčším bol výlet vláčikom Košickej detskej historickej železnice do Zimnej rozprávkovej galaxie, ako sa oficiálne nazývala akcia konaná na malej-veľkej čermeľskej železnici. Ako som už minule pri reportáži z Mikulášských jázd spomenul, v minulosti nebývalo zvykom, aby sa vláčik na Čermeli vydal na trať aj v zime, tentoraz sa to vďaka už spomenutým Mikulášským jazdám zmenilo. A otvárací ceremoniál bol ďalšou príležitosťou k prevetraniu motorov dieselových mašiniek Danky a Janky. Chýbala iba Katka, ktorá bola v tom čase v rozprávkovom Černicove.

Oheň pre 12 mesiačikov už horí…

V sobotu aj v nedeľu pripravila KDHŽ spoločne s Divadlom Neón pre malých, ale aj veľkých návštevníkov po dve nevšedné jazdy, na ktorých sa deti mohli stretnúť so svojími obľúbenými rozprávkovými postavičkami. Najprv, ešte pred odchodom vláčika sa stanička v Čermeli premenila na scénu z rozprávky O dvanástich mesiačikoch. Na deti tam čakala mystická postava menom Rok. A potom, ako Ľubomír Lehotský, riaditeľ KDHŽ privítal malých aj veľkých na Čermeli, Rok prezradil o sebe, že nie je len takým obyčajným rokom, ale rokom kultúry a… nekompletný. Mal iba štyri mesiace – marec, júl, október a december, teda z každého ročného obdobia jeden a tie znázorňovali obrie bábky na stanici v Čermeli. A ako každý vie, správny rok má mať 12 mesiacov, ale k tomu sa dostaneme o pár riadkov ďalej.

Aj Janka s Dankou sa už pripravujú

Keď sa diváci – cestujúci už zhromaždili na staničke, Rok robil taký hurhaj, že zobudil strýčka Stephensona, vynálezcu parnej lokomotívy, ktorý driemal nablízku. A toho Rok poprosil, či by deťom neporozprával rozprávku o tom, ako vznikla lokomotíva. Predstavenie bolo veľmi humorné, napríklad s hláškou, keď sa Rok opýtal strýčka Stephensona, ako vznikla lokomotíva a keďže Stephenson zle počul, myslel si, že sa ho Rok opýtal, kde rastie hliva 😀 Nakoniec nám rozprávku porozprával, ale len do polovice, lebo v polovici zaspal, ale Rok ho zobudil. Keďže bol z Anglicka, nerozumel, čo je to rok – myslel si, že Rok je napríklad hard rock, a tak dal Rok deťom hádať, ako sa povie rok po anglicky. Našťastie deti vedeli, že sa to povie year a tak strýčko Stephenson porozumel, ako sa volá, len nechápal, že je špeciálny. Ale že je akosi nekompletný si všimol, aj keď nie v tom zmysle, že má iba štyri mesiace 🙂 Nuž čo sa dá robiť, ostatné mesiace musel niekto nahradiť a náhradníkmi sa stali deti. Nakoniec ešte jeden z nás, mladých železničiarov priviezol na scénu oheň – no a rok Európskeho hlavného mesta kultúry bol otvorený, aspoň na Čermeli. Potom mala nasledovať cesta vláčikom, ale čože – počas júlových Divadelných sobôt, kedy sa strýčko Stephenson objavil v rozprávke Čarovná trať, schoval pred zlým pomocníkom Šrubkom kľúčik od lokomotívy a tak čo sa dalo robiť – deti museli spoločne s Rokom nájsť kľúčik. Našťastie kľúčik sa našiel a keď všetci nastúpili, mašinky Danka a Janka zatrúbili – no a hurá na Alpínku… vlastne do Rozprávkova!

Stephenson rozpráva rozprávku o lokomotíve…

Po príchode na Alpínku nás privítala Snehulienka, ale s plačom – chýbali jej totiž trpaslíci. A tie, ako iste tušíte, zastúpili deti a tie sa zahrali spoločne s Rokom aj Snehulienkou. Následne sme spoločne oslobodili Červenú čiapočku od vlka a potom aj Kaya od zlej Snehovej kráľovnej. Kúsky zrkadla, ktoré trebalo poskladať, aby Kay mohol byť voľný, boli roztrúsené po celej stanici, dokonca aj na strome. A že sa k Snehovej kráľovnej neradno približovať, som sa presvedčil na vlastnej koži. Deti, ktoré mali rukavice, sa jej smelo mohli dotknúť, no keďže kvôli kamere som rukavice nemal, po dotyku Snehovej kráľovnej som… zamrzol. Nuž a keďže som zamrzol, je to koniec dnešnej reportáže. Ďalšie, čo som potom videl, bolo to, že ležím ako pacient na JIS-ke v tzv. Novej nemocnici v Košiciach.

Trpaslíci sa už nasli a môžeme sa zahrať =)

Ale nie, žartujem. Žiadna JIS-ka sa nekonala, odklial ma Kay so svojím horúcim dychom a mašinky Danka a Janka so svojimi vyhriatými tatrováckymi motormi 🙂 A aj teplo z plameňov v lampiónoch šťastia, ktoré sme spoločne so všetkými rozprávkovými postavičkami na Čermeli vypustili pre šťastie projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. A cestu z Alpínky som neabsolvoval v sanitke, ale pekne krásne vo vláčiku ako z rozprávky vedenom lokomotívami Danka a Janka. Keď píšem „vláčik ako z rozprávky“, čo bol vlastne aj slogán na letáčikoch Detskej železnice v roku 2012, tak to myslím vážne, pretože tentoraz to bol naozaj vláčik ako z rozprávky. Prekrásna zimná príroda, k tomu nostalgická jazda historickým vláčikom ťahaným už historickými motorovými mašinkami a keď sa k tomu pridá aj divadielko pre deti – no to už je niečo. Takéto niečo Detská železnica asi ešte nikdy nezažila. Kdesi na internete som zachytil informáciu, že po tejto vydarenej akcii najmenej jedno dieťa vie, že Červená čiapočka a Snehulienka bývajú pri Košiciach. A že to bola akcia vydarená, svedčí aj fakt, že ľudí prišlo viac než dosť, tí ktorí sa nevmestili do osobných vagónikov vo vláčiku, viezli sa v obnovenom služobnom vagóne. Dokonca, keď v prvý deň na Detskú železnicu zavítala aj STV, jedno dieťa do kamery povedalo, že si praje, aby vláčik na Čermeli jazdil aj v zime.

Druhý balónik vo vzduchu nad Jankou

Rok , v ktorom sú Košice európskym hlavným mestom kultúry už teda bol na Čermeli odštartovaný a to nie raz, ale hneď štyrikrát – dvakrát v sobotu a dvakrát v nedeľu. A že bol naozaj odštartovaný aj na Čermeli, svedčí mnoho chystaných podujatí, ktoré sa v tohtoročnej sezóne uskutočnia. Každý letný víkend v sezóne bude na Detskej železnici patriť kultúre, teda divadlu, kinu a hudbe, v jeseni spoločne oslávime 58 rokov KDHŽ, rozžiarime staničku v Čermeli a chýbať nebudú Halloweenske jazdy na konci sezóny a po nich ani Mikulášske jazdy, na ktoré, dúfam, ani tohto roku Perinbaba nezabudne a popráši Čermeľské údolie bohatou snehovou nádielkou.

Mašinky Janka a Danka nás šťastne doviezli do Čermela

Po výlete do Rozprávkovej galaxie na Detskej železnici už nezostávalo nič iné, len vyraziť do mesta na Hlavnú ulicu a vychutnať si veľkolepú otváraciu šou na Hlavnej ulici. V sobotu to boli koncerty na pódiu Pentapolitana pri súsoší Imaculata, kde záver patril famóznej rockerke Monike Agrebi známej zo šou Elán je Elán, ktorá vystúpila hlavne s vlastnými piesňami a v neďeľu prišlo to hlavné – Veľká otváracia show pri Dolnej bráne. Pre účely tejto show bola v tomto priestore vystavaná ohromná scéna pozostávajúca z veľkého javiska a zo štyroch „stáží“, dvoch malých horných a dvoch veľkých dolných, pričom jedna z dolných bola ukrytá pod pódiom a vysúvala sa ako výťah. Show bola fantastická, mala neuveriteľnú atmosféru, aj keď jej musím vytknúť dlhé prestávky medzi jednotlivými časťami show spôsobené poruchami techniky, ale čo sa dá robiť – taký je škriatok, ktorého nazývam Záškodníček. Úradoval nielen na Veľkej otváracej show, ale aj všade inde, napríklad na Čermeli nám pri oprave vagóna vyhodil ističe, to isté, akurát vo väčšej mierke zopakoval počas Mikulášskych jázd a „vďaka“ jeho zásluhe môžeme nájsť všade kopu preklepov, ktoré ušli pozornosti korektorov – ach jáj… Bohvie, či nezaúraduje aj počas Prebúdzania Katky.

Autor: Sergej- (Tomáš Halža)

Buďte prví komentujúci

Pridať komentár

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.