Rímsky cisár a uhorský kráľ Karol zomrel náhle v októbri 1740. Koruny a tróny mala po ňom zdediť staršia z jeho dcér, Mária Terézia. Hneď sa však objavili pochybnosti a jej dedičstvo sa snažili získať iní záujemcovia. Najväčšie šance mal manžel jej staršej sesternice bavorský kurfürst Karol Albrecht, ktorý žil v Mníchove. Prečítajte si ďalšiu časť cyklu o histórií Bratislavy Bratislavských novín.
Cisár Karol totiž získal postavenie po smrti svojho staršieho brata Jozefa, lebo ten zomrel pomerne mladý a nemal mužského potomka. Ani cisár Karol nezanechal mužského potomka, keďže jeho jediný syn zomrel ešte v detskom veku. Manžel dcéry cisára Jozefa sa preto považoval za vhodnejšieho dediča ako Mária Terézia. Nemeckí kurfürsti ho zvolili za rímskeho cisára nemeckého národa, za svojho kráľa ho dali korunovať aj české stavy.
Mária Terézia sa v roku 1736 vydala za lotrinského princa Františka Štefana. Bola jednou z mála princezien 18. storočia (ak nie jediná), ktorá si smela sama vybrať manžela. Princezné vtedy vydávali rodičia „dynasticky výhodne“ tak, že ich jednoducho poslali ako poštovú zásielku dohodnutému manželovi. Princezné bývali veľmi mladé, málokedy staršie ako 15 rokov.
František Štefan Lotrinský prišiel do Viedne ako mladý „chudobný príbuzný“ spolu so svojím bratom. Z chudobného pážaťa sa stal obľúbený spoločník cisára a jeho rodiny, a nakoniec so súhlasom zainteresovaných požiadal o ruku budúcu dedičku trónov. Niekoľko mesiacov pred svadbou pôsobil v Prešporku ako miestodržiteľ – zástupca svojho nastávajúceho svokra.
Celý článok si môžete prečítať tu: http://www.bratislavskenoviny.sk/pamatnici-historie/rezidenciu-obnovila-az-nova-kralovna.html?page_id=154499
Pridajte prvý komentár