NA NÁVŠTEVE | Múzeum Trabantov Nová Ves pod Pleší | © www.veterany.eu 2006 - 2024 - Magazín o veteránoch a histórii hromadnej dopravy

NOVÁ VES POD PLEŠÍ – Ešte sme si ani poriadne nedopozerali hlavnú budovu Národného technického múzea a už sme sa museli zberať na odchod. Nie, že by sme chceli v zrýchlenom režime pozrieť všetky pamätihodnosti metropoly Čiech, no čakalo nás ešte jedno múzeum, ktoré sa odtiaľ nachádza hodinu cesty vlakom. Pozývame vás do Múzea Trabantov v Novej Vsi pod Pleší na odvážne cesty žltými „Bakeliťákmi“ okolo sveta.

Na Hlavnom nádraží sme vystúpili z metra a rýchlim tempom sa vybrali k najbližšej pokladni Českých dráh. Zakúpili si cestovný lístok a potom šup, šup na správne nástupište k osobnému vlaku na Dobříš. Hurá! Stihli sme to. Našli si voľné miesto na sedenie, výpravca zapískal a modro-biely motoráčik sa vydal na cestu. Počas jazdy sme pozorovali krásy okolitej krajiny, oddychovali a pochutnávali si na občerstvení domácej produkcie. Ak by sme ale tento spoj nestihli, na ďalší by sme čakali až 3 hodiny a prehliadku ďalšieho múzea by sme už v daný deň nestihli. Vďaka „múdremu“ rozhodnutiu poslancov, ktorí sa miestnemu poslancovi a nadšencovi železníc z Mníška pod Brdy rozhodli spraviť natruc, totiž v pracovných dňoch ide do koncovej stanice iba 5 spojov a ostatné končia v Čísoviciach.

*Pomyselným cieľom našej cesty bola železničná stanica Nová Ves pod Pleší*

Nechajme ale politiku politikou a presuňme sa do cieľa našej cesty. Vystúpili sme z vlaku a pobrali sa do útrob jednej z obcí okresu Příbram Stredočeského kraja. v ktorej sa dodnes nachádzajú pamätné miesta po ťažbe zlata a 10. júna 1920 ju pri ceste k vltavským Svätojánskym prúdom. navštívil vtedajší prezident T. G. Masaryk. Jej prehliadka však netrvala dlho, lebo o pár minút neskôr sme na pravej strane cesty zbadali nenápadnú budovu so žltým trabantom na streche. Boli sme teda v správnom čase na správnom mieste. Vošli sme dnu, zakúpili si vstupenku a vybrali sa na individuálnu prehliadku múzea.

Z cela netradične sme sa najprv presunuli do druhej haly, v ktorej sme mohli obdivovať skromnú zbierku rôznych typov trabantov – od tuningového, cez vojenský, cabrio až po Kombi.

*Trabant 601 A „Kübelwagen“ vo verzii pre východonemecké ozbrojené zložky (r. v. 1969)*

Nie každý sa však uspokojí s podobou, v akej sa tieto vozidlá vo východnom Nemecku sériovo vyrábali. Mnoho trabantových fajnšmekrov si tak svojho miláčika vylepšuje podľa svojho gusta. Jedným z nich sú aj otec a syn Fouknerový, ktorý si za 15 000,- Kč zakúpili tento „Bakeliťák“ v pomerne dobrom stave. Po bežných jazdách sa ale jedného dňa rozhodli k jeho 7-ročnej prestavbe, ktorú robili v 10. etapách. V roku 2006 stála celá renovácia automobilu s kufrom a dverami na diaľkové ovládanie 250 000,- Kč.

Trabant 601 (r. v. 1988), ktorý rodina Fouknerovcov v rokoch 1999 – 2006 prestavala na verziu tuning)

Okrem vozidiel nás zaujala aj dioráma kempovania za socializmu s kempingovými stoličkami, lehátkami, propán-butánovým varičom, kempingovým košíkom na potraviny, dózou na potraviny, sifónovou fľašou, dávkovacou termoskou, kuframi, stolíkom s televízorom, rádiom, fotoaparátom, baterkou, budíkom a ďalšími v tej dobe bežnými vecami.

Na náprotivnej stane sa nachádzali staré kanistre na benzín, ktoré v jednotlivých vitrínach dopĺňali prístrojové dosky, volanty, svetlá, budíky a iné súčiastky do bakelitových vozidiel. K dobovej atmosfére prispeli aj modely áut, knižné publikácie, staré fotografie, mapy, značky auta DDR a vlajky Nemeckej demokratickej republiky.

Ďalšie trabanty boli vystavené v rámci menšej vonkajšej expozície, ktorú doplnilo aj zopár motocyklov. Vzhliadnuť tu môžete aj červený „Bakeliťák“ v netradičnej úprave hasičského vozidla.

*Jednou z kuriozít bol aj červený trabant v atypickej hasičskej úprave*

Hlavnou dominantou múzea však bola výstava zameraná na dobrodružnú cestu 19 + 2 bláznov na 2 trabantoch, 1 Maluchovi, Jawe a ČZ-te po štyroch kontinentoch, ktorí spolu za 2 + 9 rokov najazdili spolu 71 500 km + 17 200 km. „Sedeli sme v krčme a plánovali cestu, dokonalú cestu! Prejdeme Afriku Landroverom. Svetlá na streche, mapa na kapote a oblak prachu na spätnom zrkadle… Cez celý čierny kontinent, od severu k juhu. Skvelý plán! Keď bol hotový, ukázalo sa, že má trhlinku. Nemáme žiadny Landrover, ani peniaze na neho. A vtedy som prišiel s nápadom za všetky peniaze: pôjdeme trabantom! Zoženieme ho zadarmo a vyrazíme s ním. „To nejde“, znela univerzálna odpoveď od každého. „To nejde!“… A čím viac som počul, že to nejde, tím viac mi bolo jasné, že to proste musím skúsiť, pretože som cítil, že to ide. Nebol dôvod, aby to nešlo. A tak som začal zháňať trabanta,“ približuje jeden z členov „expedície“.

A veruže to predsa len išlo. Vďaka tomuto na prvý pohľad uletenému nápadu partia nadšencov postupne zavítala na Hodvábnu cestu (2007), do Afriky (2009), Južnej Ameriky (2012) a Austrálie + Ázie (2015). Na stenách prvej miestnosti nájdete mapy s podobnejším popisom jednotlivých ciest a početnú zbierku fotografií, vďaka ktorým sa chtiac-nechtiac stanete súčasťou daných expedícií.

*Jedna z fotografií približujúca atmosféru dobrodružnej cesty*

Zaujímavosťou sú aj vitríny s rôznymi artefaktmi z ciest i modelmi zúčastnených vozidiel a smutnou spomienkou na obdobie socializmu je hraničná závora Clo / Zoll.

*Modely vozidiel, ktoré sa zúčastnili na legendárnych expedíciách*

Najväčším magnetom je originálna výstava zúčastnených vozidiel – 2 trabantov, Malocha, Jawy a ČZ-ty v žltej farbe s reklamným polepom sponzorov.

*Jeden z dvoch trabantov, ktorý sa zúčastnil neobyčajnej expedície po štyroch kontinentoch*

Po skončení prehliadky si v múzeu môžete zakúpiť drobné občerstvenie a suveníry v podobe magnetiek, hrnčekov, pexesa, DVD z jednotlivých expedícií, modelov trabantov, turistických odznakov, turistických vizitiek, samolepiek, špendlíkov a ďalších. Mimo hlavnej sezóny je múzeum otvorené cez víkendy a sviatky od 10:00 do 18:00 (v pracovných dňoch po telefonickom dohovore). Počas letných prázdnin ho môžete navštíviť aj v pracovných dňoch od 13:00 do 18:00. Vstupné je 100,- Kč, deti do 15 rokov zaplatia polovicu a deti do 130 cm majú vstup zdarma.

Po prehliadke tohto nepochybne zaujímavého múzea sme sa vybrali na menšie podvečerné občerstvenie ktoré následne vystriedal krátky oddych pri menšom jazierku s Nutriami.

*Podvečerná fotka s Nutriami nemohla chýbať*

Nakoľko nám už dopravné spojenie neumožnilo večerný návrat do Bratislavy, ubytovali sme sa v penzióne Marjána, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti železničnej stanice Mníšek pod Brdy. No keďže vlakové spojenie je v pracovných dňoch také aké je, neostávalo nám nič iné, ako ísť do susednej obce peším presunom.

*Výletná reštaurácia pri železničnej stanici v Mníšku pod Brdy okolo roku 1925*

Po výdatnom odpočinku a pestrých raňajkách v cene ubytovania, sme sa pomaly vydali na cestu. Najprv sme sa zastavili na krátku individuálnu modlitbu v kostole svätého Václava a potom sa presunuli na prehliadku miestneho zámku, ktorého história siaha k prelomu 13. a 14. storočia. Zámok je otvorený denne okrem pondelka podľa otváracích hodín pre jednotlivé okruhy. Ale pozor! Fotenie v interiéri je zakázané.

Pohľad na miestny zámok v období prvej republiky

V miestnej cukrárni sme si pochutnali na zákusku a minerálke a potom nás už čakal turistický výlet na barokový pútnický areál Skalka a rozhľadňu Korunka, ktorý bol zakončený v obci Všenory (zelená + červená + žltá TZT). Deň sa pomaly chýlil k záveru a nás čakal už iba spiatočný návrat do Bratislavy v kombinácii osobného vlaku a EC 283 Metropolitan Slovenská stretla. No hoci bolo naše kupé na rozdiel od predošlého dňa vybavené zásuvkami na 230 V, o ich funkčnosti radšej pomlčíme. A tak nám neostávalo nič iné ako začítať sa do zaujímavých materiálov z nášho výletu.