BRATISLAVA – Historický pancierový vlak Štefánik,ktorý sa vrátil z holandského Utrechtu, z jednej z najväčších výstav v Európe o histórii železníc, na ktorej vystavovali šestnásť vlakových súprav z celého sveta bude prezentovaný v koľajisku STM Múzea dopravy. Je to jediný pancierový vlak na svete, ktorý je pojazdný. Výstavu pripravilo Múzeum SNP v Banskej Bystrici ( S. Mičev, D. Lesník, M. Uhrín, I. Kocák a ďalší ) a nadšencami z Klubu historickej techniky zo Zvolena. Výstavu „Pancierový vlak Štefánik, rok 1944 na koľajniciach“ môžete vzhliadnuť od 4. októbra 2013 do 30. júna 2014 denne okrem pondelka od 10:00 do 17:00.
Zrekonštruovaná súprava IPV Štefánik pozostáva z:
• predsunutého tykadlového vozňa – vlastníkom je KHT Zvolen
• delového vozňa – replika bola vyrobená pre účely nakrúcania filmu „Deň, ktorý neumrie“, patrí mestu Zvolen
• tankového vozňa – je to dobový vozeň, ktorý patrí ŽOS Zvolen
• guľometného vozňa – dobový vozeň patriaci Múzeu SNP v Banskej Bystrici
tri vozne, ktoré obsahujú výstavu o Slovenskom národnom povstaní a pancierových vlakoch:
• dobový expozičný vozeň s výstavou o SNP a pancierových vlakoch patriaci Múzeu SNP
• dobový expozičný vozeň s veľkoplošnou obrazovkou a video dokumentáciou patriaci Múzeu SNP
• dobový expozičný vozeň s výstavou o stavbe a rekonštrukcii IPV patriaci KHT Zvolen
Rozloženie pancierového vlaku
Z histórie – povstalecké pancierové vlaky
Po vypuknutí Slovenského národného povstania pociťovala 1.Československá armáda na Slovensku nedostatok ťažkých zbraní, preto sa prikročilo k stavbe improvizovaných pancierových vlakov. Stavalo sa podľa predvojnového československého predpisu, pričom bola súprava na základe skúseností nemeckej a sovietskej armády doplnená o tankové vozne.
Rozkaz na stavbu pancierového vlaku Štefánik bol vydaný už 4. septembra 1944. Na jeho výstavbe sa po konštrukčnej stránke podieľali pplk. Štefan Čáni a npor. Hugo Velan – Wainberger. Stavba prebiehala v dielňach Slovenských železníc vo Zvolene. Prvý vlak bol hotový v rekordnom čase 14 dní, druhý Hurban dokonca za jedenásť. Vrátane tretieho vlaku Masaryk boli vlaky postavené spolu za päť týždňov.
Povstalecký pancierový vlak tak mal predsunutý (tykadlový), delový, guľometný vozeň a lokomotívu. Tankové vozne boli zaradené pred a za lokomotívu. Na zástavbu do tankových vozňov určili nepojazdné tanky Škoda LT vz. 35 prisunuté z Martina. Dielne slovenských železníc vo Zvolene na stavbu týchto vozňov použili vagóny radu Vd a Vl, na ne položili nepojazdný tank, obložili ho kotlovým plechom a medzery vysypali štrkom. Pancierový vlak IPV-I Štefánik, veliteľ npor. Anton Tököly, mal tri tankové vozne, z toho jeden záložný. Vlak IPV-II Hurban, veliteľ kpt. Martin Ďuriš-Rubanský, mal tiež tri tankové vozne. Posledný IPV-III T. G. Masaryk, veliteľ kpt. Ján Kukliš, mal štyri tankové vozne, z toho dva záložné. Po boji pri Čremošnom, kde boli úplne zničené dve tankové veže, museli byť tieto vymenené. Počet tankov zabudovaných do IPV sa tak ustaľuje na dvanástich kusoch. Všetky tankové vozne zároveň prešli úpravou veží. Zrejme po vzore nemeckých predstavných pancierovaní tankov, boli okolo veží navarené prídavné panciere hrúbky 15 mm. Podobne delový a guľometný vozeň, postavené z dvojosových „uhlákov“ radu U vznikli podobným spôsobom. Do vozňa bola vstavaná drevená konštrukcia, medzery boli vysypané štrkom a doplnené oceľovými doskami slúžiacimi ako pancierovanie. Delový vozeň mal vo svojej výzbroji jeden 8 cm kanón vz.5/8 a dva ťažké guľomety, guľometný päť ťažkých guľometov. Pancierová lokomotíva radu 320.2 nebola okrem zbraní obsluhy vyzbrojená, podobne ako plošinový vozeň, na ktorom sa prevážal materiál na opravu trate. Jeho primárnou úlohou však bola ochrana pancierovej súpravy pred nastraženou náložou.
Detailný záber na hlaveň tankového vozňa
Keďže pri improvizovaných pancierových vlakoch neboli použité pancierové plechy v pravom slova zmysle, hlavnou ochranou vozňov bola štrková výplň medzi stenami. Počas bojov došlo k viacerým zásahom nepriateľskými strelami, s niekoľkými výnimkami však nemali fatálny dosah na existenciu bojovej súpravy. V prípade, že by vlak dostal priamy zásah delostreleckým granátom, malo by to vážne dôsledky pre pancierový vlak, našťastie niečo také sa nestalo. V zásade možno povedať, že toto improvizované pancierovanie sa osvedčilo.
Spočiatku bol pancierový vlak IPV Štefánik natretý trojfarebnou kamuflážou (zelená, hnedá, okrová), neskôr bol natretý jednofarebne zelenou. Ďalšie vlaky Hurban a Masaryk boli natreté len zelenou farbou.
Pre zrekonštruovaný pancierový vlak IPV Štefánik bol zvolený pôvodný trojfarebný náter, pričom sa maľoval odtieňmi farieb príbuzných dobovým farbám. Nezachoval sa totiž žiadny dokument, osvetľujúci túto problematiku a spomienky pamätníkov sa v tomto smere rozchádzajú.
Do bojov zasiahli ako prvé vlaky Štefánik a Hurban začiatkom októbra 1944. Štefánik pri Starej Kremničke a Hurban pri Čremošnom. Zatiaľ čo Štefánik poväčšine operoval na juhozápadnom úseku frontu v rámci III. taktickej skupiny (Zvolen – Hronská Dúbrava, Zvolen – Krupina), Hurban bol nasadzovaný v rámci bojov na trati Harmanec – Čremošné a Brezno – Červená Skala. Masaryk bol nasadený koncom októbra do ťažkých obranných bojov na trati Brezno – Červená Skala. V posledných dňoch odporu povstaleckej armády boli vlaky sústredené do priestoru Harmanec – Uľanka, kde ich posádky opustili a stali sa po porážke povstania korisťou nemeckej armády.
Po skončení vojny sa na Slovensko vrátili tri vozne pancierových vlakov. Zatiaľ čo jeden tankový skončil v šrote, druhý bol zrekonštruovaný a zachoval sa vo Zvolene, pôvodne pre železničnou stanicou, dnes v areáli ŽOS Zvolen. Guľometný vozeň sa po rekonštrukcii dostal do areálu Múzea SNP v Banskej Bystrici.
Autor: STM-Múzeum dopravy
Foto: Patrik Špačinský (PA030038 – PA030042) a Jaroslav Filo
Pridajte prvý komentár