ČESKÁ REPUBLIKA – Motorové vozy rady M 290.0 (výrobné typové označenie Tatra 68), označované podľa spoja, na ktorom jazdili, taktiež ako „Slovenská strela“, sa stali českou národnou kultúrnou pamiatkou. Vozy boli vyrobené v roku 1936 pre Československé štátne dráhy v Tatře Kopřivnice. Unikátny elektromechanický prenos výkonu navrhol vsetínský elektrotechnik Josef Sousedík.
Technické parametre: M 290.0
Výrobca: Tatra Kopřivnice
Rok výroby: 1936
Počet vyrobených kusov: 2
V pravidelnej prevádzke: nie
Počet miest na sedenie / státie: 72 / 0
Dĺžka cez nárazníky: 25 100 mm
Max. rýchlosť: 148 km/h
Hmotnosť: 36,0 t
Usporiadanie pojazdu: (1A)’ (A1)’
Motor: 2×zážehový Tatra T 67
Výkon: 2×123 kW
Prenos výkonu: elektromechanický
Obchodný názov: Slovenská strela
Označenie rady:
Konštrukcia:
Jedná sa o štvornápravové motorové vozy. Vozová, samonosná a zvarovaná skriňa aerodynamického tvaru bola postavená na dvoch podvozkoch, v ktorých bol nainštalovaný hnací agregáty (ako palivo bola používaná liehobenzínová zmes) poháňajúci vždy vnútorné dvojolie každého podvozku. Zvláštnosťou vozov bol unikátny elektromechanický prenos výkonu navrhnutý Josefem Sousedíkem. Pre nízke rýchlosti bol výkon prenášaný elektricky a pre rýchlosti nad 85 km/h bolo možné zopnúť mechanickou spojku, ktorou bol výkon motoru prenášaný priamo. Na voze bola určitá rada prvkov z konštrukcie automobilov (vozy vyrábala Tatra Kopřivnice). Bol napríklad vybavený kotúčovými brzdami, aerodynamickým oplášťovaním či liatymi kolesami. Čela vozov, na ktorých bol umiestnený štátny znak, neboli priechodné, lebo vozy rady M 290.0 boli prevádzkované sólo, teda bez prípojných vozov (neboli vybavené spriahadlami). Vozy mali oddiely 2. triedy a bufet, nástupné priestory sa nachádzali v čelách vozov, kde sa nachádzalo i stanovište rušňovodiča.
Vývoj, výroba a prevádzka:
V roku 1934 objednalo československé ministerstvo železníc u Tatry Kopřivnice dva motorové vozy druhé triedy pre rýchlosť 130 km/h. Vozy s mechanickým prenosom výkonu mali byť dodané v nasledujúcom roku.
Projekt bol vedený Hansem Ledwinkou, vtedajším šéfom konštrukcie, ktorý do týmu pribral ďalších expertov, ako napr. odborníka na pevnostní výpočty Aurela Erdöse či Ing. Wollera, bývalého šéfa konštrukcie v studénecké vagónce. V roku 1935 sa k nim pripojil vsetínský elektrotechnický inžinier Josef Sousedík, ktorý navrhoval elektromechanický prenos výkonu, celosvetovo ojedinelú konštrukciu(v roku 1936 si ju nechal patentovať). Oba vozy boli definitívne hotové v roku 1936, po prvých jazdných skúškach v prvej polovici toho roku ale boli kvôli veľkej hlučnosti vymenený oba dieselové motory za agregáty benzínové. Pri skúškach dosiahol rýchlosť 148 km/h, maximálna povolená rýchlosť ale bola stanovená na hodnotu 130 km/h.
Do pravidelnej premávky boli oba vozy, označené ako M 290.001 a 002, nasadené 13. júla 1936. Pridelené boli do depa a domovské stanice Bratislava a jazdili na expresu Slovenská strela Praha – Brno – Bratislava (iba tieto zastávky) priemernú cestovnú rýchlosť 92 km/h (parní vlaky v tej dobe priemerne 68 km/h), pričom vlak bol povinne miestenkový (prvý v ČSD). Jazdná doba bola 4 hodiny a 51 minút vrátane zastávky v Brne, ktorá trvala 35 minút.
Počas druhej svetovej vojny boli oba vozy odstavené kvôli nedostatku paliva. Po ich skončení slúžili pre vládne a ministerské jazdy (vrátane jázd na norimberský prokus). Voz M 290.001 bol odstavený v roku 1953 a prevezený do ŽOS Šumperk. Neskôr sa dostal do Vagónky Studénka, kde chátral a na začiatku 60. rokov vyhorel. Voz M 290.002 bol príležitostne vo vládnej prevádzke do roku 1960, kedy bol predaný do podnikového múzea Tatry v Kopřivnici. Čiastočne zrekonštruovaný bol na konci 60. rokov. V súčasnosti je označený ako M 290.001 a je odstavený pod prístreškom pred vchodom do múzea. Snahy prevádzkovať tento voz ako historické vozidlo boli zatiaľ neúspešné. Jeho umiestnenie je Múzeum TATRA Kopřivnice o ktorom si prečítate TU:.
Autor: Patrik Špačinský
Pridajte prvý komentár