Okolo nových Pionierov označených ako Pionier 05 bolo vždy živo. Majitelia boli čosi ako vyššia elita. Či to boli dlhoroční jazdci na Jednosedadlákoch, či chalani, všetci slintali, keď sa niekde toto vozidlo objavilo. Aj keď oskútrovanie (reumaplechy) vychádzalo z jednosedadlákového oskútrovania, nebolo celkom totožné. Horná partia okolo nádrže a svetla 555 bola zhotovená tak, aby tieto súčasti pri otáčaní riadidiel do seba nenarážali. U 05-ky, ktorá dostala mohutnejšie predné svetlo aj so strieškou bolo treba túto zostavu prepracovať. Horná časť krytov kolien bola ucelená a teda pri maximálnom otočení prednej vidlice sa reflektor dotýkal práve nej. Konštruktéri sa snažili preto dorazové plochy nejak zjemniť.
Najskôr uvažovali o gumených zátkach, ktorých tvar bol prevzatý z bytových interiérov. Hodne sa využívali v nábytkárstve a u domácich elektrospotrebičov. Podobné, ale menšie gumové zátky boli na mixéroch, aby na kuchynských stoloch netancovali a aby práčky nelietali po celej kúpeľni. Nárazy prednej vidlice do reumaplechu pred tunelom to stlmovalo, ale gumové teleso narúšalo celkový vzhľad Pioniera a guma sa na slnku vyžíhavala. Od tohto sa teda upustilo a zmenšenie rozovretia prednej vidlice z ľavej otočky k pravej otočke konštruktéri dosiahli navarením kovového ohnutého hranola zospodu rámu tesne za kĺbom riadenia. Samozrejme na spodných okuliaroch bola tiež vymedzená plocha pohybu.
Naznačil som minule, že pozostatkom z 555-ky bolo rebrovanie na blokoch motora, ktoré bolo aj na prvých 05-kách. Určitú paraleru niesla aj karburácia. U nej pozostatkom zo Stadionu S 22 boli krídielka na karburátore, ktoré vlastne nemali opodstatnenie. Na mopede držali mriežkové kryty. Podobne pozostatkom bol zvislý prívod paliva do plavákovej komory. Tento nedostatok technici riešili strunkou, ktorá spevňovala benzínovú hadičku. Stadion mal totiž nádrž priamo nad karburátorom a tam to bolo na mieste. Často, aj dnes sa s touto maličkosťou jazdci nezapodievajú. Priznám sa, tiež som to tak mal. Nebol som prvý majiteľ 05-ky. Hadička bola tak vižíhaná a zalomená, že vo vyšších otáčkach Pionier nedosahoval taký jazdný komfort ako so spomínanou strunkou. Podobne to bolo aj na palivovom kohúte pod nádržou. Nakoniec som získal poriadne dlhú benzínovú hadičku na ktorej boli dve kruhové otočky jedna pri karburátore a jedna pod nádržou. Jazdenie bolo vtedy prvoradé a teda, kým nebola nová hadička, tak stará sa skracovala. Tieto banálne problémy skončili osadením nového karburátora, ktorý mal kolmý prístup do plavákovej komory a samozrejme jej telo malo kruhový tvar namiesto elipsového. Mimo iného aj krídielká zmizli.
Samostatnou kapitolou v rámci karburácie bola rôznorodosť trysiek, ktoré vlastne nenápadne, ale predsa menili komfort jazdy. Rôznorodé boli preto, že výrobca hľadal optimálne rozloženie výkonu, rýchlosti a častosti radenia. Pôvod bol zase v koncepcii karburátora pre moped Stadion a samozrejme vo veľkosti vzduchového filtra. Pionier 05 bol vybavený objemným vzduchovým filtrom, ktorý mal teleso hliníkové a zároveň slúžil ako tlmič hlasného efektu sacieho vzduchu a rozprašovania paliva v karburátore. Pôvodne Stadion mal vlastne pod krytom len sýtko. Vzhľadom k tejto situácii aj hrdlo ukotvenia vzduchového tlmiča malo viaceré priemery. V konečnom dôsledku nový karburátor toto laborovanie ukončil.
Zostanem sa ešte trochu motať v týchto partiách. V minulom článku som naznačil, že viečko tunela bolo uzamykateľné. Vtedy som spomenul podobnosť 05-ky so skútrom Tatran. Podobne ako jeho predchodca Manet 90, či Manet 100 mali v tuneli pred kolenami jazdca uzamykateľné skrinky na náradie, akumulátory a podobne. Bolo teda dobré pokračovať vo vylepšení malého Pioniera a mať tiež tunel uzamykateľný, veď tam bola lekárnička a nevyhnutné náradie. Bohužiaľ, komplexné vylepšenie nebolo dotiahnuté. Tunel sa uzamknúť dal, no Pionier nie. Doriešilo sa to neskoršie a to tým, že v čape riadenia sa objavil zámok, ktorým sa 05-ka a vlastne všetky produkty z Považských strojární (cez Babetty až po Korádo) uzamknúť dali. Paradoxne, ale z tunela zámok zmizol. Komfort skútrov sa ale nedosiahol celkom, pretože na Pionieroch sa nikdy neobjavilo uzamykanie sedadla, teda k nádrži sa mohol dostať hocikto. Na druhej strane mať na Pionieri tri kľúče na tri rôzne zámky, to by nebolo to pravé orechové.
Vrátim sa k tunelu. Keďže v tuneli bol otvor do ktorého sa zámok zasunul, ten musel byť spojený s rámom, aby bol účinný. Na ráme na telese ukotvenia motora bol navarený malý nosník s podlhovastým otvorom. Zámok mal dlhú tyčku zakončenú závitom. Krútením kľúčom vpravo sa tunel pritiahol k rámu a bolo zamknuté. Keďže podobne ako dnes fungujú „Márfyho zákony“ často dochádzalo k zamotaniu zámku medzi káble a nemilou vecou bolo vyskratovanie elektrického okruhu. V lepšom prípade si to odniesli svetlá, ak sa nepoškodili káble zapaľovania. Iné to bolo ak sa priškrípla benzínová hadička. Najradšej som jazdil v teréne a preto som sa vždy snažil zbaviť nepotrebnej plechariny. V konečnom dôsledku tento zámok na následníckych Pionieroch a Mustangoch už nebol. Tu bol ale problém mať vždy po ruke šrobovák, aby sa v prípade nepredvídanej okolnosti človek dostal k lekárničke, či náradiu. My sme to riešili vyrovnávacím elementom zo školskej lavice. Bol som často na koberci u mojich učiteliek, či riaditeľovi ZDŠ, lebo v škole naraz zmizlo veľa týchto „štupľov“ z lavíc spolužiačok, ktoré to nahlásili. Našťastie si školník tieto štuple odkladal a na jar vymieňal za cigarety a komponenty na jeho služobný bicykel.
Laborovaniu sa nevyhla aj horná časť tunela. Ten sa ukotvoval do rámu hákom, ktorý mal aj ďalšiu funkciu. Dala sa naň ukotviť nákupná či pracovná taška. Bolo tam oko s odklápacou časťou. Malo teda tvar plného kruhu. Keďže to bol odliatok z hliníkovej zliatiny, tak pohyblivá časť sa v kĺbe odlamovala. Vyriešilo sa to tak, že už od výroby tam pohyblivá časť nebola. Oko teda nemalo plný kruh, ale len trojštvrtinový.
Ďalšou zmenou, ktorá sa objavila pri výrobe nového Pioniera boli otvory v oplechovaní. Na tuneli sa prístupový otvor ku preplavovaciemu „cukátku“ nemenil, no otvor pre zámok zmizol. Zmenu doznal otvor na zadnom blatníku ktorým bol prístupný benzínový kohútik. Ten po počiatočnom okrúhlom otvore zostal až do ukončenia výroby Pionierov oválny a roztiahnutým do šírky. V tejto partii sa to pod blatníkom tiež menilo. Spomínal som nádrž, ktorá mala najskôr nalievacie hrdlo aj so zátkou v závitovom prevedení zdedenom po 555-ke. Menilo sa toto prevedenie a silónový uzáver stratil závit a len sa zatlačoval a tesnil gumovým tesnením. Postupne stratil aj otvor pre odvzdušnenie. Toto stále zabezpečoval otvor na nádrži. Samotná nádrž tiež menila tvar zadnej partie. Najskôr bola ukončená ostrou hranou, no neskoršie jej zadná časť bola zaoblená. Aby benzínový kohútik nebol zablatený, tak od priestoru zadného kolesa bol oddelený plastovým tienidlom ukotveným na pomocnom ráme. Prvé prevedenie malo dolné ukotvenie priamo na ukotvení zadnej kyvnej vidlice. Neskoršie bolo toto zariadenie ukotvené na ráme nad kĺbom zadnej lisovanej kyvky. Podobné zmeny k lepšiemu sa diali na ukotvení výklopného dvojsedla a podobne sa laborovalo aj s ukotvením a tvarom krytu sekundárnej reťaze.
Nakoľko bola výroba nového Pioniera 05 maximálne rýchlo spustená prvé prevedenia 05-ky prevzali kompletné kolesá zo starého Jednosedadláka 555. Je zaujímavé, že u 555-ky s dvojsedlom „Jednosedlákoch“ sa podľa dobových záznamov a podľa vtedajších príslušníkov „VB“ nesmeli viezť dvaja pasažieri údajne kvôli pneumatikám, teda ich stanovenej nosnosti. 555-ky s dvojsedlom teda nesmeli mať stupačky pre spolujazdca. Indické prevedenie 555-ky to bolo ale iné kafe, objem 60 ccm a mohli sa viezť až traja. Zákony nie sú absurdné len dnes, za socializmu to bolo ešte horšie. Spustením výroby 05-ky sa kompletné kolesá 555 dostali do výbavy a už to nebola pravda, že sú limitované len pre jazdu jednej osoby. Suma sumárum kolesá mali bubnové brzdy s vnútorným vypínaním a plášte 2,50×16 palcov. Tento fakt potvrdzujú takmer všetky dobové reprodukcie fotografií. Že to bolo takmer, paradoxne potvrdzuje foto z brnenského veľtrhu, kde bol Pionier 05 predstavený. Tam bol vybavený novými kolesami a plášťami 2,75×16 palcov.
Prvé 05-ky teda boli zmesou nového desingu a starých osvedčených komponentov, ktoré sa postupne z výroby vytrácali. Veď nič nesmelo prísť na zmar. Z éry výroby Jednosedadlákov sa museli minúť všetky zásoby aby sa uvolnili sklady starých náhradných dielov. Po preklenutí tohto obdobia sa nakoniec objavilo štvrté prevedenia 05-ky, ktoré sa pýšilo hlavne novým predným blatníkom, novým zapaľovaním a novými kolesami. Laborovaniu aj tak nebolo koniec.
Autor: Gilbert
Pridajte prvý komentár