Motocykle čias minulých 19: Pionier 555 s reumaplechmi

02 skuter Jawa 50 prototyp (na baze 550) s predlzenym sedadlom a plexiskolmPovojnovú motorizáciu v Československu rozbiehali hlavne Zbrojovky svojimi motocyklovými približovadlami. Výnimkou neboli ani Považské strojárne v Považskej Bystrici svojim prvým motocyklom Manet. Jeho štafetu v roku 1955 prebral na Slovensku malý Pionier 550 prezývaný Jednohrb. Prapôvodnú výkresovú dokumentáciu vytvorili ako fušku J. Jozíf a J. Křivka pre svojho šéfa Dr. J.Freia. Úspešná výroba Jednohrbov bola ukončená až keď vo vývoji v Považskej Bystrici bol Jednohrb úspešne rekonštruovaný. Laminátový prototyp nasledovníka 550-ky bol predstavený na jesennom veľtrhu v Brne v roku 1957 a následne sériová výroba bola spustená v prvej polovici roka 1958.

Estetické stvárnenie navrhol A. Vačko. Podobne, ako bol prvý Pionier Jednohrb modernizovaný, tak aj Jednosedadlák neunikol takejto aktivite. Jednotlivé série sa od seba veľmi neodlišovali. Okom postrehnuteľné rozdiely boli hlavne v prevedení nosiča. „A-čko“ malo nosič za sedadlom s madlom. „B-čko“ malo nosič jednoduchší bez madla a súbežné „C-čko“ malo pre zmenu dvojsedlo bez nosiča. Ostatná séria „D“ (1959) bola vybavená „reumaplechmi“, teda to bol oskútrovaný Pionier 555. Oskútrovanie bolo v Považskej Bystrici pripravené hneď na samom začiatku, teda jeden z troch laminátových prototypov Pioniera 555 bol údajne oskútrovaný. Takéto prevedenie nebolo nijakou novinkou, pretože pražská vývojová kancelária Jawy vo vlastnom vývoji predstavila prototypy oskútrovanej 550-ky a samotný skúter tiež  z komponentov 550-ky s predĺženým rámom. Tieto varianty ako prototypy aj zostali a preto sú dnes vzácne.

04 kombinovane amaterske reumaplechy z Jednosedadláka na Jednohrbe

V období výroby Jednohrbov si nejeden domáci kutil doma vyrobil plecharinu, aby bez problémov mohol svojho tátoša používať aj v nepriaznivom počasí. Jedno také amatérske prevedenie som spomínal pri skúškach Jednohrbov. Pri tomto konkrétnom doplnku buď zostávali originálne stupačky zachované, alebo tí šikovnejší vyrobili aj podlahu. Tak, ako bolo v socialistickom zriadení zvykom tento produkt bol najskôr vyrábaný na export a ponúkaný v západnom svete za devízy. Oskútrované motocykle a klasické skútre boli na západe v povojnovom období módne a žiadané. Samotné kapotovanie pozostávalo z plechu chrániaceho kolená a z podláh na obidvoch stranách namiesto stupačiek. Plech chrániaci kolená bol ukotvený na plochých držiakoch ukotvených na ráme pod nádržou a blízo horného ukotvenia nádrže.. Jeho súčasťou boli aj bočné plechy zakrývajúce z bokov valec. Na tento plech boli prichytené podlahy, ktoré sa súčasne ukotvovali na zadný blatník. Táto zostava teda mala tri komponenty(neskoršie oskútrovanie na typoch 05 a 20 už pozostávalo z dielcov štyroch). Súčasťou pravej podlahy bola aj skútrová páčka ovládania zadnej brzdy. Reumaplechy rapídne zvýšili komfort jazdy v sychravejšom počasí. Vrcholom vtedajšej módy bolo praktické plexisklo. Aj toto bolo v ponuke k modelu „D“ typu „555“ z Považských Strojární. Jazdec sa nemusel obávať, že ho ošpliecha voda z kaluží a v chladnejšom počasí nebol taký prefúkaný, pričom motor zohrieval kolená oveľa intenzívnejšie ako pri verzii bez reumaplechov.

11 dobové archivne foto jedneho z prvych prevedeni na modeli 555 A s prvym nosicom

Moji rodičia ako mladomanželia vlastnili dve červené  pionierkové približovadlá. Nebola to prvá motorková story, pretože otec za slobodna sedlal Puch 350 so spojkou v zadnom kolese a neskoršie jazdil do Holíča so skútrom Manet. Otcov Pionier bol 555 model „B“ a mamkin 555 model „D“ s reumaplechmi. Najskôr bývali u babky v Šaštíne. Keď po nejakom čase otec dostal umiestnenku tak dostali samostatné bývanie v areáli, kde pracoval, no nebolo to hneď. Kým sa tam presťahovali tak otcovi mama vozila obed na Pionieri. Vždy spomínali, že cesta zo Šaštína na Borský Mikuláš šla cez les a na „Búroch“ cez námestíčko popri kostole. Vždy to mame vyšlo, no raz viezla otcovi v rámci obeda aj horúcu polievku a zrovna pred kostolom spravila „balans“ kvôli splašenému koňovi s rebriňákom, ktorého vystrašil traktor s vlečkou, ktorý vyletel spoza roha kostola. Mamka po troch schodíkoch skončila v kostole a pristála pod chórusom s rozliatou polievkou a rapkajúcim Jednosedadlákom pri spovedelnici.

13 naezovy stav po rokoch spanku na dvore pod plachtou

Bolo to práve pred obedom a uprostred najfrekventovanej dedinskej križovatky, tak sa tam zhŕklo dosť ľudí. Najviac táto situácia zaujala babky, ktoré práve niečo upratovali v kostole spolu s pánom farárom. Razom pod chórusom bolo asi toľko ľudí, čo nebývalo za socializmu v kostole ani cez nedeľnú omšu. Bola to naozaj udalosť, pretože „do kostola na Pionieri“ dovtedy nikto nevošiel. Mamkine približovadlo teda vytlačili prizerajúci sa z kostola von. Mamku ratovali, pretože si privodila náhlu stratu vedomia. Jednosedadlák ostal opretý o múr kostola, no tak nešťastne, že prievan pri stretaní sa iného traktora s autobusom pri Pionieri ho zhodil. Nebolo by to nič mimoriadne, keby za autobusom nešiel nákladiak, ktorý po ňom ešte aj prešiel. Mamkin „Pinďas“ bol zrelý do šrotu. Mamku odviezli na blízke zdravotné stredisko, kde ju ukľudnili. Požičali jej nejaké veci na prezlečenie, pretože polievka neostala len na koberci v kostole, ale aj na jej oblečení. Myslím, že ju sanitka potom odviezla domov do Šaštína. Po práci, sa otec domov vrátil na traktore s vlečkou. Na vlečke bol jeho Jednosedadlák a mamkin havarovaný Pinďas reumaplechmi. Za touto súpravou šla sanitka, pretože sanitkár bol poverený vyzdvihnúť u rodičov šaty, ktoré mamke požičali. Po tejto akcii už mamka na Pionieri nejazdila. S obedom sa predsa len znovu vybrala na „Búre“ no to bolo na požičanom Spartaku (Škoda, predchodca Oktávie). Šlo jej to celkom fajn, až kým nenastala podobná situácia. Pri tejto druhej akcii ale s autom vybehla len po druhý schodík kostola a na hrane múra rozbila pravý reflektor a pokrčila blatník. Odvtedy už nejazdila ani s autom a našťastie sa rodičia presťahovali, ako som spomínal, na „Búre“ a nebolo treba otcovi už voziť obed. Mamka to zvládala aj peši. Dlho u nás v rodine motorky neboli, až kým som nezačal buntošiť ako školák, že nejaká motorka by bodla.

15 jednofarebne prevedenie dobove foto

Čo sa týka výroby typu 555 tak najviac vyrobených a aj dochovaných a prevádzkovaných Jednosedadlákov je z modelu „B“, teda zostava so sedadlom a nosičom bez madla. Nájdu sa aj Pioniere 555 s reumaplechmi, no myslím si, že poväčšine tie (reumaplechy) sú montované dodatočne z neskorších modelov novej rady Pionier 05 a 20. Tieto v detailoch nie sú totožné s originálnymi „555 D“.

20 čerstvá renovácia 555 B s nosičom a reumaplechy

Podobne ako u predošlého typu 550, tak aj u 555 renovátori podliehajú svojim emóciám a módnym trendom, skrátka svojich miláčikov vylepšujú a pohodlie jazdca je prioritou a originalita nie je až tak dôsledne preferovaná. Ako príklad uvediem z veľkej škály upravovaných aspoň niektoré. Maximálne pohodlie si doprial renovátor modelu 555 D. Motor podľa obrázka nepochádza z 550-ky, či 555-ky, ale bloky vrátane valca, hlavy a karburácie pochádzajú z neskoršieho typu 05. Dominujú mu veľké riadidlá typu Custom, či Chopper, kolesá majú vonkajšie vypínanie bŕzd, teda sú z typu 05 a vyššie. Zadné svetlo kedysi svietilo na jednorýchlostnej Babette. Ako najvkusnejšie mi pripadá inštalácia pochrómovaných konštrukcií nosičov. V priehlbine pred kolenami upravovateľ uložil kópiu továrenských nosičov z typu Pionier 550 a vzadu kópiu nosiča inštalovaného v Simsonoch, ktoré sa do ČSSR dovážali z NDR. Ako perličku som si nechal nakoniec modifikované reumaplechy. Tieto s pôvodnými továrenskými mali spoločný  len tvar podlahy. Konštrukcia opäť bola z pochrómovaných tyčiek vyplnená plechmi.

24 iny pohlad na tu istu 555 - ku

Ďalším produktom neznámeho upravovateľa zrejme vedený túžbou po presune z bodu A do bodu B na atraktívnom približovadle. Základom na stavbu takého vozidla poslúžili autorovi viaceré motocyklové komponenty z produkcie Považských Strojární. Rám tohto produktu pochádza zrejme z ostatného typu „21“, alebo „Mustang“. Motor je z toho istého zdroja. Predná časť vrátane reumaplechov pochádza zo skútra Manet 100. Kolesá majú pôvod v Pionieri. Zadné s vonkajším vypínaním z mladších typov a predné z typu 550 Jednohrb. Ostatná plecharina bola použitá z Jednosedadláka. Neviem ako toto vozidlo majiteľ prevádzkoval, ale predpokladám, že pri absencii náporového chladenia sa motor obyčajne dosť prehrieval a takisto ťažký predok veľmi pohodlnú jazdu nezaručoval. Tieto zistenia ale zrejme pre vodiča neboli podstatné. Podstatný bol fakt, že nielen mňa, ale aj ostatných tento výtvor zaujal, či už kladne, alebo záporne, to nebolo podstatné.

Autor: Gilbert

Komentáre

Vložiť komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.