Podobne ako u typu 550, tak aj nový typ 555 som pracovne rozdelil na staršie a novšie modely, ktoré sa od seba navzájom odlišovali. Z prototypu vychádzal prvý model „A“, ktorý bol narozdiel od neho plechový. Mal vo výbave nosič zhodný s prototypom. Nástupnícky model „B“ mal nosič novej jednoduchšej koncepcie, ktorá zaručovala jeho lacnejšiu výrobu, no praktické madlo na ňom už nebolo. Model „C“ sa od týchto dvoch odlišoval dvojsedlom a ostatný model „D“ bol oskútrovaný.
Naznačil som, že prototypov bolo tiež viacej, či z jawáckej kancelárie z Prahy, či z vývoja v Považskej Bystrici. Českí vývojári púšťali na denné svetlo každú úpravu, ktorú hneď aj zdokumentovali. Vždy mi to pripadalo až neprimerane bombastické. Vzájomne podobných prototypov z Prahy v dostupných médiách koluje viacej, pre priblíženie praktického nosiča na Jednosedadláku som vybral len tie najzaujímavejšie. Skúter Jawa 50 s predĺženým rámom mal nosič, ktorý bol vytvorený len pre tento skúter. Jeho madlo bolo hneď za sedadlom a bolo vysoké ako samotné sedadlo. Bola to vlastne ohnutá rúrka ukotvená do telesa nosiča, ktorý mal na ložnej ploche štyri vykrojené polia. V zadnej časti mal ukotvenú širokú gumu, ktorá sa zakvačovala na spomínané madlo. Ďalší prototyp, ktorý sa tváril ako Pionier mal základ nosiča totožný ako na skútri, no madlo, aj keď bolo tvarovo podobné so skútrovým, bolo vystužené a ukotvovala sa naň na spevňovacom nosníku spomínaná guma. Moped, tváriaci sa ako Pionier mal nosič zhodný s halfpionierom. Zadný blatník nebol taký mohutný ako na skútri a preto nosič na obidvoch stranách prečnieval a akosi veľkostne do týchto prototypov nezapadol. Nakoniec som si nechal ostatný český prototyp, ktorý mal nosič veľkosťou ložnej plochy takmer zhodný s tým, ktorý sa objavil na laminátovom prototype z Považských strojární. Podľa vzoru predošlých prototypov mal vysoké madlo, no to bolo tvarovo prispôsobené zvýšenému sedadlu.
Laminátový prototyp z Považia mal nosič, ktorý sa nakoniec objavil aj na prvých sériových Jednosedadlákoch. Hneď za sedadlom mal madlo, podobného tvaru ako na prototypoch z Prahy, no nebolo také vysoké. Ložná plocha parametrovo zodpovedala zadnému blatníku, teda nosič nikde neprečnieval. Mal narozdiel od štyroch voľných polí na českých prototypoch voľné polia len tri. Pod madlom bol jeden ukotvovací element a vzadu bol nosič ukotvený na dvoch elementoch.
Na mojom Jednosedadláku z nosnej rúry vytŕčala za sedadlom navarená skrutka na ktorú sa naskrutkovala matica na „10“ klúč, teda priemer skrutky bol 6 mm. Vzadu ukotvenie bolo opačné. Nosník pod blatníkom mal zospodu navarené dve matice. Pre skrutky boli na nosiči kruhové žliabky, aby nevytŕčali z ložnej plochy. Napriek tomu sa „sépie“, ktoré som vozil sťažovali, že ich aj tak nosič tlačí na zadku. Pritiahnutím nosiča vzadu sa vysoké podložky pritlačili nielen na nosník, ale ukotvili aj blatník, aby nevibroval. Keď som v zime jazdil bez plechariny, tak nosič na nosníku mohol zostať. Lepšie sa tak manipulovalo so spadnutým Pionierom v záveji, či na blate.
Po modernizácii sa objavil druhý model „B“ s novým nosičom, ktorý bol jednoduchší na výrobu bolo treba menej plechu. Mal len dve voľné polia a bol bez madla. Istý čas v mladodsti som vlastnil mimo klasického Jednosedadláka aj druhý, ktorý som skompletoval z dielcov, ktoré som ponachádzal na skládkach, či pozháňal po kamarátoch výmenou za benzín, či iné motorkové dielce. Klasiku som smel používať len keď bol otec doma. Inak bol Pionier pod zámkom. Chcel som jazdiť a preto neostávalo nič iné, len si druhé približovadlo poskladať. Výmenný obchod vždy prekvital a benzín bola tvrdá mena. Jednosedadlák nebol ešte kompletný a ja som chcel už už jazdiť. Moja skladačka bola pojazdná už v odkrytovanom stave, no mohol som sa voziť len sám. Postupne pribúdala plecharina, svetlá, no nosič nie a nie zohnať. Jazdil som teda bez sedla a nosiča. Riešil som to sedadlom z Pioniera pod zámkom, no aj tak to bola „chyba lávky“. Zadný blatník som síce mal ukotvený aby nehrmotal, no „sépie“ o moje služby nejavili záujem. Hneď prvá si na vytŕčajúcich šróboch roztrhla nohavice a punčošky. Musel som niečo podniknúť, veď ísť do kina s kamošmi bez „kočiek“, to bola do neba volajúca neschopnosť. Neostávalo mi nič iné, len som z depozitu vytiahol už zabudnutý nosič na bicykel. Ten som „čenčol“ s jedným malým dobiedzačom za podobný, no s pokrivenými ramenami. Mladý cyklista samozrejme s rozpadnutým nosičom pridal pol litra benzínu z tatkovho Wardburga. On získal zánovný nosič, ja potrebný nosič a benzín aj s olejom. Ramená som odpílil a namontoval na Pioniera. Tento bicyklový doplnok bol dlhší ako pôvodný originálny nosič s madlom. Jeho koncová časť pretŕčala a používal som ju ako praktické madlo. No, ale „zase chyba lávky“, tandemistka opäť nebola spokojná. Vzadu šróby naďalej trčali a priečne výstuhy nosiča ju tlačili. Nosič som prekryl molitanom, no ten sa trúsil a bolo to detto. Do kina som teda chodil s Frcíkom na kývačke, ktorú neraz potiahol tatkovi, keď bol v nočnej. Nakoniec som nosič zohnal, no ten nebol s madlom. Pionier, až na kapotáž pod nádržou bol skoro kompletný, no Marcela už bola vtedy viackrát v kine s Tiborom a šli tam motorákom (vláčik) a späť sa vracali pešo. V partii sme to nechápali, lebo Tibor mal len bicykel Favorit a všeci sme tvrdili, že je zlodej „sépií“. Siňor si pozháňal dvojsedadlo z 20-ky a bol najväčší jednosedadlákový frajer, ale aj tak nemal na Tibíka, ktorému otec na Jednohrba zabezpečil kompletný 05-kový zadný blatník.
Jednoduchší nosič bol dobrá vec, no žiaľ jeho funkčnosť oproti predošlému bola dosť oklieštená. V tom období, keď boli aktuálne 555-ky modelu „B“ bol som školopovinný a moje prsty vďaka klavíru boli tenké a dlhšie ako u mojich rovestníkov. Napriek tejto výhode som mal problém manipulovať s Pionierom. Na uchopenie zadného blatníka bola pod nosičom priehlbina. Vložiť tam moje prsty bol ale problém a dať do uchopenia akú-takú silu bolo nemožné, pretože hrana nosičového plechu bola dosť ostrá a priestoru na prsty minimálne. V rukaviciach to bolo detto. Nečudoval som sa teda „sépiám“ že prskali, keď mali sedieť na tom nosiči, aj keď sa nedržali vzadu, ale objímali môj pás.
Podobne ako pri Jednohrbe aj teraz nastal čas pre „krúžky šikovných rúk. Technológie boli prakticky odkukané z 550-tok. Madlá boli rôzne najčastejšie z výklopných školských okien, no objavovali sa aj také, ktoré boli jednotlivo vyrobené len pre 555-ky modelu „B“ a ich majitelia ich aj nechávali chrómovať. Mne sa podarilo najskôr vymontovať zadné, či bočné madlo z vraku kývačky. Bol som rád, že som zohnal aspoň nejaké. Vôbec som si nedokázal predstaviť, že by mohlo byť duté, no predsa bolo. Otvory na ukotvenie nesedeli a tak som konce spojil pásovinou a tú som ukotvil pod nosič cez diery, ktoré som v nej prevŕtal. Vyzeralo to dobre, no to že bolo duté dovoľovalo, aby sa deformovalo. Po mojich viacerých úsiliach ho vždy narovnať nakoniec zostalo Mišovi, ktorý sedel za mnou v ruke. Skracoval som ho, sklepával a narovnával, no nakoniec som pod tlakom nepriaznivých okolností od jeho používania upustil. Vyrobil som si nakoniec madlo z pásoviny, ktorá vydržala naozaj dlho.
Pri hľadaní podkladov na internete so narazil na pár fotografií 555-tiek, ktoré podľahli trendu tuningových úprav. Mimo aplikácií komponentov z iných strojov vrátane zásahov do motora som do galérie zaradil tie u ktorých sa „renovátori“ ani neobťažovali montážou dobových nosičov a originálnych sedadiel. Žltomodrý plameňomet nemá žiaden nosič a madlo z vyklápacieho okna, no zato má výfuk zo Simsona, či MZ. Modročervený dragster nemá tiež nosič a miesto sedadla má len kus plste, ale môže sa popýšiť efektnou springerovou prednou vidlicou individuálnej výroby. Skladačka 555-05 z nejakej internetovej stránky s AZBUKOU sa pýši maximadlom, ktoré zároveň plní aj úlohu nosiča. Červený klasik s modrým blatníkom má nosič s madlom modelu „A“, no je vybavený veľkým karburátorom a objemným a pre nohy nebezpečným vzduchovým filtrom. Iný klasik má znížené sedadlo nosič z modelu „B“, no môže sa popýšiť tuningovými úpravami motora z typu 05 alebo vyššie. Ku týmto „súčasným veteránom“ som si dovolil priradiť aj dve „pikošky“. Na zrejme vraku klasika 555 s priloženými reumaplechmi ma zaujalo maximadlo s meganosičom na ktorom bol umiestnený neidentifikovateľný materiál. Táto aplikácia zrejme majiteľovi spôsobovala vrásky na čele, preto zadná trojuholníková kyvná vidlica bola spevnená navarenou pásovinou vo vnútri oblúka pri ukotvovacích elementoch zadného kolesa. Nakoniec navodím zámer, ktorý bol typický pre jawácku konštrukčnú kanceláriu. V úvode som spomínal, že české prototypy mali nosiče s veľkým madlom a ich ložná plocha presahovala cez zadný blatník. Čosi podobné je evidentné aj u nedávnej čínskej Betky oblečenej do retro štýlu a nazvanej „New Pionýr“. Esteticky sa podobá na 555-ku a jej nosič tiež jawáckym štýlom presahuje zadný blatník. Nejaké praktické doplnky priblížim nabudúce.
Autor: Gilbert
Vaše tipy a námety do tohto seriálu nám posielajte e-mailom na redakcia@veterany.eu. Radi sa potešíme aj Vašim tipom a námetom týkajúcich sa starých bicyklov, ktoré sa podobne ako motorky nachádzali v nejednej domácnosti.Všetkým prispievateľom ďakujeme.
Redakcia
Pridajte prvý komentár