V sobotu 28. 11. 2009 sa v budove Siemensu uskutočnilo regionálne stretnutie modulovej železnice v TT v Bratislave. Na akcií sa predstavili nasledujúce kluby: klub Railnet.sk, KŽM Hôrky a KŽM Kokava nad Rimavicou.
Pre verejnosť boli pripravené nasledovné podujatia:
– jazda elektrických vlakov na moduloch v mierke TT (1:120)
– drevený vláčik nielen pre najmenších
– ukážka záhradnej železnice LGB – mierka IIm (1:22,5)
– vlastnoručná výroba stromčekov a papierových vozňov v tvorivých dielňach
Akcia prilákala množstvo malých i veľkých fanúšikov železníc. Tí najmenší sa pristavili pri stolíku s drevenou železnicou s mostmi i cestami. Iní sa zasa pristavili pri záhradnej železnici, ktorá jazdila po celý čas dookola. Železnicu tvoril jeden koľajový okruh s tunelom a výhybkou. Vlak bol zložený s parnej lokomotívy, 2 nákladných a 2 osobných vozňov- V susednej miestnosti boli pre návštevníkov pripravené tvorivé dielne. Záujemcovia si mohli vyrobiť nie len papierové stromčeky a vozne, ale aj železničiarske čiapky.
Najväčší záujem bol však bola modulová železnica. Tú tvorili dnes už neexistujúce stanice Pavúkovo, Šumperk, Tomášov a Jurajov dvor. Naše cestovanie začíname v stanici Pavúkovo, kde sa nachádzali len nejaké nákladné vozne a osobný vlak do Jurajovho dvora, ktorý mal každú chvíľu vyraziť zo stanice. Z Pavúkova trať pokračovala malebným prostredím do staničky Porúbka, kde zastavovali iba osobné a niektoré nákladné vlaky. Za staničkou trať pokračovala až do Tomášova. Železničná stanica Tomášovo bola hlavným železničným uzlom. Odtiaľto viedli tri železničné smery: na Pavúkovo, na Šumperk a do Jurajovho dvora. Súčasťou veľkej stanice boli aj odstavné koľaje, depo i točňa. Na stanici bolo takmer vždy veľmi rušno. Stretávali sa tu osobné vlaky s nákladnými i s rýchlikmi. Len málokedy bola stanica prázdna. Personál stanice mal vždy kopu práce, aby všetky vlaky vypravil načas podľa platného cestovného poriadku. Medzi Tomášovom a koncovou stanicou s točňou Jurajov dvor sa už nenachádzala žiadna stanica. Koncovú stanicu tvorilo veľké koľajisko, ktoré sa zbiehalo do točne za ktorou bola už len koncová koľaj. V stanici sa nachádzalo množstvo osobných i nákladných vlakov čakajúcich na svoju jazdu. Z Tomášova odbočovala železničná trať do Šumperku. Kúsok za Tomášovom sa nachádzala malá stanička Drevovo, kde zastavovali iba osobné a nákladné vlaky, ktoré tu odstavovali zopár svojich vozňov. Stanica Šumperk bola približne rovnako veľká ako stanica Jurajov dvor.
Na modulovom koľajisku sa nerobili len !voľné jazdy“, ale jazdilo sa aj podľa skutočného cestovného poriadku. Organizátori mali na výber z niekoľkých variantov cestovného poriadku. Len čo si vybrali ten najvhodnejší , rýchlo si rozdelili svoje úlohy. Za pár minút už bolo jasné, kto bude prednostnom tej ktorej stanice a kto bude dispečerom. Pri stanici Jurajov dvor sa nachádzal človek, ktorý mal na starosti spustenie, obsluhu a zastavenie času. Súčasťou každej stanice bol aj displej, na ktorom sa zobrazoval mobilový čas. Každý zo záujemcov dostal pridelený vlak aj s kartičkami s radením vlaku. Vozne, ktoré boli odstavené v staniciach mali kartičky s označením k akému vlaku budú radené a kde je ich koncová stanica. Každý prednosta stanice mal pred sebou aj platný cestovný poriadok, aby mal prehľad o príchodoch a odchodoch jednotlivých vlakov. Len čo boli všetci pripravený, spustil sa čas., cca pol šiestej ráno. Do Tomášova začali postupne prichádzať jednotlivé vlaky. Približne krátko pre siedmou však v Tomášove nastal veľký ruch, ktorý spôsobil manipulovací nákladný vlak zo Šumperku. Niektoré vozne mali ísť do Drevovova, iné tu mali končiť, či pokračovať do Jurajovho dvora. Hlavná časť vlaku však mala pokračovať do Pavúkova. Ale beda! V Šumperku zoradili manipulačný vlak nesprávne a tak musel v Tomášove nastať komplikovaný posun na základe ktorého meškali takmer všetky vlaky. Aby sa zabránilo príliš veľkému meškaniu, musel sa na chvíľu zastaviť čas. Nakoniec sa však podarilo manipulačný vlak správne zoradiť a opätovne spustiť čas. Hoci si obsluha Tomášova myslela, ostatné stanice sa z nesprávne zoradeného vlaku už poučili, mýlila sa. Počas dňa prišli zhruba ďalšie 2 nesprávne zoradené manipulačné vlaky. Na trati jazdili nielen nákladné vlaky, ale aj osobné a motorové vlaky a rýchliky. Vlaky bolo ťahané parným rušňom, karkulkou a inými elektrickými lokomotívami. Motorové vlaky zastupoval vozeň M 240.0 jazdiaci sólo i s prívesným vozňom. Železničné stanice boli medzi sebou v kontakte cez mobilný telefón. Len čo zazvonil telefón, príjemca i volajúci povedali názov stanice. A svoju požiadavku. Ak chcela napríklad stanica Šumeprk vypraviť rýchlik do Jurajovho dvora, musela si od Tomášova vypýtať povolenie. Z Tomášova mohla dostať odpoveď, že vlak zatiaľ neprimá, vlak môžu vypraviť do Tomášova, alebo len po vchodové návestidlo. Ak niekomu z „rušňovodičov“ vlaku skončila jazda, odovzdal kartičky s radením vlaku a dostal nové kartičky pre ďalší vlak. Pri nákladných vlakoch sa kartičky odovzdávali v každej stanici, aby si personál stanice mohol overiť, ktoré vozne v stanici jazdu končia a ktoré pokračujú ďalej. Niekedy sa totiž namiesto odpojených vozňov ku vlaku pripájali nové vozne. Je 10:11 a jazdy podľa grafikonu skončili. Po krátkej prestávke opäť začali voľné jazdy, pričom jazdy podľa grafikonu sa konali viackrát.
Hoci regionálne stretnutie modulovej železnice bolo pre verejnosť prístupné od 9:00 o 17:00, posledný návštevníci odchádzali o 18-tej. Záujem o výstavu bol naozaj veľký. Niet sa čomu čudovať, veď železničných nadšencov je u nás veľmi veľa, a to nielen malých ale aj veľkých. Aj my sme sa na výstave dlho zdržali. Modulové koľajisko nás totiž očarilo na toľko, že sme od neho nevedeli odtrhnúť zrak.
Organizátori tvrdia, že toto regionálne stretnutie modulovej železnice bolo len akousi menšou klubovou akciou. Pre verejnosť sa vraj konajú aj oveľa väčšie akcie.
Na záver by sme radi poďakovali všetkým organizátorom tejto akcie a už teraz a tešíme na ďalšie stretnutie modulovej železnice.
Autor. Jaroslav Filo
Text a foto: Jaroslav Filo
Be the first to comment