Ako som už spomenul, výrobe dvojtaktných motorov v medzivojnovom období sa venovali vo veľkom dve značky. Prvou bola Anglický Scott, ktorý sa venoval výrobe motocyklov. Aj keď jeho radový dvojtaktný trojvalec bol na to predurčený, jeho zámer vyrábať aj autá zrušila II. svetová vojna. Nemecká DKW svoju výrobu dvojtaktných automobilov musela tiež vďaka spomínanému vojnovému konfliktu pozastaviť, no po vojne svoju výrobu obnovila.
Pôvodné medzivojnové konštrukcie sa stali vojnovou korisťou a preto sa masová výroba dvojtaktných automobilov a motocyklov začala rozvíjať aj inde. Ako dvojtaktná veľmoc bola dlhé roky považovaná po vojne vytvorená Nemecká Demokratická Republika (IFA, Trabant, Wardburg, Barkas), ktorej sekundovala Poľská Ľudová Republika (Syrena) a Juhoslávia (IMV). Koncepciu motorov DKW si osvojil aj švédsky SAAB a deriváty jednoduchých motocyklov DKW 125 sa za začali vyrábať u všetkých víťazov – USA, Veľká Británia a jej bývalé kolónie, či celý východný blok (ZSSR, PĽR, MĽR… a niektoré patenty sa objavili aj v ČSSR).
Aby nemecké automobilky v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia dokázali čeliť vtedajšej hospodárskej kríze, zlúčili sa v roku 1932 do konzorcia „Auto Union“ (DKW, Audi, Horch, Wanderer). Pod týmto logom produkovali svoje približovadlá, pričom každá značka si ponechala pre svoje vozidlá svoj názov.
Po skončení II. svetovej vojny, kedy došlo k rozpadu Nemecka ako takého a rozdelenia na dva nemecké štáty s rozdielnym zriadením došlo aj k zániku konzorcia, pretože niektoré závody sa ocitli na území ktoré oslobodil ZSSR. Závody, ktoré sa nachádzali v časti oslobodenej západnými mocnosťami sa opäť spojili pod názvom Zentraldepod fűr Auto Union Ersetzteile GmbH (Centrálny sklad náhradných dielov pre Auto Union, s.r.o). Najskôr zabezpečovali náhradné diely do vozidiel DKW, ktoré zostali v prevádzke po II. svetovej vojne. Na jeho základoch, po oficiálnom vymazaní pôvodnej značky Auto Union v roku 1948, bola rok na to založená nová firma Auto Union GmbH. Tým rokom (1949) sa začala datovať nová výroba automobilov s názvom DKW. Výroba v Ingolstadte prezentovala dodávkové a nákladné vozidlá s predvojnovým motorom z modelu F8 (dvojvalec), ako aj mikrobusy. Bola to nová séria Schnellaster (F800). Neskoršie pokračovala výroba v Düsseldorfe (od 1951) typom F89 Meisterklasse, ktorý sa odvíjal od predvojnového prototypu F9 tiež s motorom z predvojnového F8. No to už neboli len dodávky, ale aj osobné autá. Následný typ F91 Sonderklasse (od 1953) mal už trojvalcový motor. Po modernizácii to boli typy F93 (3=6) 1953 a F94 1957. Na základe licencie sa výroba automobilov a dodávok DKW presunula aj do Španielska, Írska, ako aj mimo Európy na americký kontinent.
Podobne, ako počas vojny, aj po nej do Južnej Ameriky sa húfne presídlilo hodne Nemcov a preto v Brazílii (Vemag) a Argentíne (IASF SA) sa realizovala výroba nielen automobilov, ale aj ostatných nemeckých strojárskych produktov. Samotná DKW sa ocitla vo finančnej tiesni. Mala naplánované spustenie výroby nových automobilov sviežich tvarov a novej koncepcie, no nechcene to musela odložiť. Sústredila sa teda na modernizáciu toho čo mala v ponuke. Výsledkom bol typ F 93/94, ktorý mal modernizovanú karosériu bez stredového stĺpika.
Novým konceptom mal byť DKW Junior predstavený na výstave vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1957. V roku 1958 nastali zmeny v organizácii. Friedrich Flick svojou iniciatívou vo firme Mercedes-Benz AG získal pre Mercedes väčšinový podiel v Auto Unione a preto od 1959 zmizli zo všetkých produktov Auto Unionu logá jednotlivých značiek a zjednotili sa do štyroch kruhov s jediným logom AUTOUNION. Ostatnými produktami novej koncepcie pod logom DKW bolo športové kupé Monza a terénna Munga. Munge sa budem venovať v článku o dodávkach a nákladiakoch s dvojtaktným motorom. Vývoj a výroba vozidiel DKW, teda pokračovala ďalej v Ingolstadte, no predávali sa pod novou značkou Autounion a neskoršie so štvortaktným motorom ako AUDI.
Autor: Gilbert
Pridajte prvý komentár