Automobily s dvojtaktným motorom 5

Pri úvodných článkoch o dvojtaktných automobiloch som čerpal z už uverejnených článkov z pera nebohého kolegu Dr. Mareša v slovenskom periodiku Stop, za čo som mu vďačný. Najznámejšími výrobcami dvojtaktných motorov medzi dvoma svetovými vojnami boli dve spoločnosti nemecká DKW a anglický SCOTT. Ich motory boli predovšetkým motocyklové dvojvalcové (aj dvojpiestne) a trojvalcové. Tieto slúžili ako základ pre motory automobilové.

Scott pravdepodobne svoje dvojvalce nepredával ďalej, ale viackolesové vozidlá vyrábal, i keď vo veľmi malých množstvách. Podobne to bolo aj s jeho vrcholným dielom radovým dvojtaktným trojvalcom uloženým v motocyklovom ráme s valcami za sebou. Vojenské, či civilné sidecary boli koncipované ako vozidlá pre ľudí, ktorí na auto nemajú a v tom období boli veľmi populárne. Vrcholom v tomto segmente u Scotta bola trojkolka Sociable z roku 1923. Táto mala už automobilovú karosériu. Ďalšiemu rozvoju dvojtaktov Scott zabránila II. Svetová vojna.

Civilný sidecar Scott z roku 1928

V kontinentálnej Európe však boli úplne iné pomery. Nemecká značka DKW bola v medzivojnovom období najväčším výrobcom motocyklov. Kríza ale donútila výrobcov motocyklov a áut spojiť sa do konzorcií. Auto Union spájal značky DKW, Horch, Audi a Wanderer a teda spoločne lepšie čelili následkom hospodárskej krízy. Oproti Anglicku, kde dvojtaktný motor bol vlastne len výnimkou v Európe sa dobre predávali ľudové automobily s nenáročnými dvojtaktnými motormi. Prvé dosť neotesané auto spoločnosť DKW predstavila už v roku 1928, ktoré nieslo označenie „typ P“ a bolo vyrobené v Spandau (Berlín). Typ P sa vyrábal ako radový dvojvalec 584 ccm len jeden rok. Pokračovateľom bol typ PS 600 Sport, ktorého výroba prebiehala v rokoch 1930 – 1931.

P15 z rokov 1928 – 1929

Továreň v Spandau sa potom preorientovala na automobily s vidlicovými motormi. Štafetu „ľudových“ áut s dvojvalcovými motormi potom prevzala továreň v Zwikau do zlúčenia patriaca Audi. Tu sa od roku 1931 vyrábali autá označené ako F1 až F8 s pohonom predných kolies. F1 (FA600) a F2 (Meisterklasse 601) mali totožné motory, teda 584 ccm a 15 koní. V roku 1933 mal tento motor zvýšený výkon na 18 koní a pracoval v F2 (Reichklasse).

Typ F1 z rokov 1931 – 1932

Súbežne F2 (Meisterklasse 701) mal objem zväčšený na 692 ccm a výkon 20 koní.

Typ DKW F2

Identický motor bol zabudovaný aj do modelu F4 (Meisterklasse).

DKW F4 Meisterklasse z roku 1935

Obidve objemové varianty boli neustále vylepšované a osadzované do následníckych typov. F5 (Reichklasse 600) z roku 1935 mal objem 584 ccm a výkon 18 koní. Súbežný F5 (Meisterklasse 700) mal objem 692 ccm a výkon 20 koní. Športový F5 K (Zweisitzer 600) z roku 1936 mal variantu 584 ccm. Dvojičky F5 (Front Luxus Cabriolet 700 a Front Luxus Sport 700) z rokov 1936 – 1937 zas motor 692 ccm. Následný F7 (Reichklasse 600) objem 584 ccm a výkonnejší 692 ccm bol zas v F7 (Meisterklasse 700 a Front Luxus Cabriolet). Všetky sa vyrábali v rokoch 1937 – 1938.

DKW F7 Front Luxus Cabrio Meisterklasse z roku 1938

Podobnú skladbu mali ostatné modely F8 Reichklasse, mali motor menší a Front Luxus Cabriolet 700 a Meisterklasse 700 motor väčší. Výroba dvojvalcov skončila v roku 1942 a takmer všetku výrobu prerušila vojna. V roku 1939 bol postavený radový trojvalcový motor, ktorý mal byť použitý v type F9, no ten bol predstavený v roku 1940 a dostal sa do výroby až po vojne a to v obidvoch nemeckých štátoch (NSR a NDR). Jeho motor bol ale napokon trojvalcový.

DKW F8 Front Luxus Cabrio 700

Vyššie som uviedol, že továreň v Spandau sa preorientovala na motory vidlicové. Tieto konštruktéri odvodili od známych pretekárskych motocyklových prepĺňaných motorov s „ladepumpou“. Túto predstavoval vlastne valec s krátkym zdvihom a veľkým priemerom piesta, ktorý pracoval ako kompresor. Prakticky dva pracovné valce vedľa seba boli doplnené tretím kompresorovým. Boli v jednom trojvalcovom bloku. Spojením takýchto dvoch blokov v tvare „V“ vznikol vidlicový šesťvalcový motor so štyrmi spaľovacími valcami a dvomi ladepumpami. Prvé spotrebiteľské auto, ktoré malo takýto motor bol typ P 4=8 (25 PS), bolo vyrobené v roku 1929 s pohonom zadných kolies. Pri označení „4=8“ usudzujem, že pracovné valce boli dvojpiestové. Tento systém používali pretekové motocykle DKW v triedach 250 a 500 cm³, alebo u nás pracovali podobné v pretekárskych autách z brnenskej Zbrojovky. Motor mal objem 980 ccm a výkon 25 koní. Po tomto boli v rokoch 1930 -1932 vyrábané autá s rozdielnymi objemami. V 800 4=8 malo objem 782 ccm a V 1000 4=8 990 ccm a výkon bol 20 a 25 koní. Podobne ako u radových dvojvalcov tak aj vidlicové podliehali modernizácii čo viedlo k zlepšovaniu parametrov. Typ 432 Sonderklasse z roku 1932 mal objem 990 ccm a maximálku 95 km/h. Pri tom istom objeme, no s 26 konskými silami motor pracoval v type 1001 SONDERKLASSE z rokov 1932 – 1934. Výkon nasledovníka typ Schwebeklasse z rokov 1934 – 1935 disponoval pohyblivým výkonom od 26 do 30 koní. Vrcholným vidlicovým motorom so štyrmi spaľovacím a dvoma kompresorovými valcami boli autá typu Schwebeklasse a Sonderklasse z rokov 1935-40. Ich motor mal objem 1054 ccm a výkon 32 koní. Existenciu klasických dvojtaktných automobilov DKW ukončila II. svetová vojna.

DKW Sonderklasse 1938 osempiestny štvorvalec

Po nej už bolo všetko celkom ináč. Anglické dvojtkaty Scott ukončili svoju existenciu, no fanúšikovia dvojtakty na objednávku postavia aj teraz tiež pod značkou Scott. Z výkresovej dokumentácie DKW sa stala vojnová korisť a tá sa udomácnila na dlhé roky za železnou oponou vo viacerých socialistických štátoch. Značka DKW ako taká v západnej kapitalistickej časti Nemecka existovala aj naďalej, no medzi majiteľmi už zakladateľ Skafte Rasmunsen nefiguroval. V rámci „Auto Union AG“ sa dvojtaktné automobili prestali vyrábať v roku 1966.

Autor: Gilbert

Pridajte prvý komentár

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.