BRATISLAVA – V týchto dňoch si vládna letka pripomína 50. výročie svojho fungovania na našom území. Vznikla 17. novembra 1961 na letisku Ivánka v Bratislave ako odlúčená skupina Leteckého oddielu Ministerstva vnútra Československej socialistickej republiky. Zabezpečovala prepravu vládnych predstaviteľov do Prahy, Brna a Ostravy a v tom čase disponovala len 2 lietadlami.
Po rozdelení ČSFR vznikol v roku 1993 Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (LÚ MV SR), ktorý nadviazal na činnosť federálnych útvarov. V tom čase mal už k dispozícii 3 lietadlá – 2 Jakovlevy JAK-40 a jeden Tupolev TU-154M. Vrtuľníková zložka pozostávala zo štyroch Mi-8 a šiestich Mi-2. Ich prevádzkové opotrebovanie postupne viedlo k ich vyraďovaniu. Dva vrtuľníky stratil útvar pri nehodách, odpísané stroje slúžili ako zdroj náhradných dielov pre zostávajúce stroje. Situácia si časom vyžiadala nákup nových vrtuľníkov. Voľba padla na typ Mi-171, ruský viacúčelový stroj. V rokoch 2001 – 2004 boli dodané 4 kusy týchto vrtuľníkov (reg. B-1717, B-1730, B-1770, B-1786). Nákup bol realizovaný formou odpisu ruského štátneho dlhu voči SR. Zaujímavosťou je, že prvý z týchto dodaných vrtuľníkov niesol krátky čas registráciu OM-BMA. Minimálne do roku 2008 bol v prevádzkovom stave ešte aj posledný Mi-2 reg. B-2744, ktorý zabezpečoval policajnú pohotovosť. V súčasnosti už nie je letuschopný.
V súčasnosti má LÚ MV SR k dispozícii 2 lietadlá typu JAK-40 s kapacitou 24 miest a 2 lietadlá TU-154M so sedačkovou kapacitou 116 – 127 miest. K jednému „túčku“ reg. OM-BYO pribudol v roku 1998 v salónnej úprave vybavený stroj reg. OM-BYR (foto1). Bol dodaný spolu s ďalšími troma lietadlami tohto typu (OM-AAA, OM-AAB a OM-AAC), určenými pre vtedajšieho národného leteckého dopravcu Slovenské Aerolínie v rámci deblokácií.
Lietadlá Leteckého útvaru MV SR
Typ | registrácia | rok výroby | c/n | Nalietané letové hodiny * | Pozn. |
Jakovlev YAK-40 | OM-BYE | 1974 | 9440338 | 9397 | ex OK-BYE |
Jakovlev YAK-40 K | OM-BYL | 1979 | 9940560 | 5662 | ex OK-BYL |
Tupolev TU-154 M | OM-BYO | 1989 | 803 | 3982 | ex OK-BYO, d/f 26.5.1989 |
Tupolev TU-154 M | OM-BYR | 1998 | 1012 | 2423 | d/f 20.3.1998 |
* podľa článku http://www.topky.sk/cl/10/1282070/Vladne-lietadla-absolvovali-vlani-vyse-220-letov# z 5.7.2011
c/n = výrobné číslo; d/f = dodávací let
Ako je známe, po rozdelení federácie slovenské lietadlá ešte niekoľko mesiacov nosili na trupe československé (neskôr české) označenie OK. Až v priebehu roku 1994 im bolo zmenené označenie na OM. Dotklo sa to samozrejme aj vládnych špeciálov. A tak zo začiatku lietali tieto stroje ešte so starým označením, ale už so slovenským znakom na chvostovej ploche (foto2 a foto3). Po preregistrovaní do slovenského leteckého registra (foto4 a foto5) už ale v týchto farbách nelietali dlho, keďže v roku 1995 obdržali tieto lietadlá nový, vzhľadovo jednotný náter vo farbách slovenskej trikolóry a so štátnym znakom na zvislej chvostovej ploche (foto6 a foto7), ktorý sa používa dodnes.
Lietadlá vládnej letky slúžia podľa predpisov na prepravu najvyšších ústavných činiteľov. Počnúc Dr.Gustávom Husákom prepravovali aj všetkých našich nasledujúcich prezidentov, ale aj predsedov vlád a parlamentov. V roku 1995 počas svojej návštevy na Slovensku využil služby našej letky aj pápež Ján Pavol II. Lietadlá taktiež slúžia na prepravu športových výprav. V roku 2000 náš letecký špeciál priviezol domov strieborných hokejových medailistov z Petrohradu. Medzi činnosti LÚ MV SR patria aj humanitárne lety. V roku 1999 napr. letka zabezpečila prevoz záchranných týmov a humanitárnej pomoci do zemetrasením postihnutého Turecka, v decembri 2004 letel OM-BYR s humanitárnou pomocou na Srí Lanku, ktorú postihli vlny tsunami. Na spiatočnej ceste sa podieľal na evakuácii (nielen) slovenských občanov, ktorí sa nachádzali v postihnutej oblasti. Humanitárne lety smerovali napr. aj do Iránu, Pakistanu a Egypta. Až 90% novovyrobených bankoviek pre Národnú banku Slovenska, ktoré sa tlačili na Malte a v Anglicku, bolo dopravených Letkou MV SR.
Voľné kapacity vládnych lietadiel boli v minulosti, v podstate až do roku 2002 využívané aj na komerčné účely pre slovenské letecké spoločnosti. V prípade ak niektorému z našich prepravcov nepostačoval na uskutočnenie svojich vlastných letov ich lietadlový park, často si prenajímali aj lietadlá od Leteckého útvaru MV SR. A tak sa mohli aj bežní občania odviesť s vládnym špeciálom na niektorej z pravidelných alebo charterových liniek niektorej z leteckých spoločností. Tatra Air v prípade potreby využíval Jaky-40 na niektorých pravidelných pravidelných linkách z Bratislavy do Košíc a Prahy, rovnako ako aj Slovenské Aerolínie na pravidelných letoch do vnútroštátnej linky Bratislava – Košice a späť, ako aj pravidelných letoch do/z Mníchova. Tupolev TU-154M OM-BYO zase hojne využívala Air Slovakia a to najmä počas letnej sezóny 2000, keď nemala k dispozícii vlastné lietadlo. Na niekoľko letov boli pre popradskú spoločnosť Air Transport Europe, ale aj Slovenské Aerolínie prenajaté TU-154M. Jaky-40 si na uskutočnenie svojich letov príležitostne prenajali aj Slov Air, Air Slovakia, Air Transport Europe a SkyEurope Airlines. V súčasnosti sa už tieto prenájmy pre letecké spoločnosti nevyužívajú, za čo môže zrejme na dnešnú dobu príliš vysoká spotreba pohonných hmôt týchto typov lietadiel. A tak sa stáva, že neraz si v prípadne nutnosti slovenské letecké spoločnosti pomáhajú prenájmami ekonomicky rentabilnejších typov lietadiel formou ACMI (aircraft, crew, maintenance, insurance) dohôd zo zahraničia.
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky už lietadlá našej letky navštívili všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy. Okrem európskych destinácii sa už predovšetkým TU-154 objavili napr. v Austrálii (Sydney, Brisbane), na Novom Zélande (Wellington), v Čile (Santiago de Chile, na Ohňovej zemi – Punta Arenas), v Argentíne (Buenos Aires), Brazílii (Rio de Janeiro), Spojených štátoch amerických (New York, Washington, Los Angeles, Miami, Chicago), Kanade (Ottawa, Toronto), na Kube (Havana). Z Ázie sú to napr. izraelský Tel Aviv, Kuvajt, Čína (Peking, Šanghaj), Hong Kong, Singapur, Kazachstan (Almaty), ako aj ďalšie Stredoázijské a Kaukazské štáty bývalého ZSSR. Z Afriky možno spomenúť Alžír, Egypt (Káhira, Hurghada), tuniský Monastir či Kanárske ostrovy patriace Španielsku (Las Palmas). Zatiaľ posledný let s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom na palube sa uskutočnil v októbri tohto roku v rámci jeho oficiálnej návštevy Indonézskej republiky.
Vlani sa podľa MV SR uskutočnilo celkovo 181 letov pre ústavných činiteľov a 43 ďalších letov. Napriek tomu sa v médiách už niekoľko rokov pravidelne objavujú otázky a úvahy, či by tzv. vládna letka nemala byť pričlenená k Ministerstvu obrany, teda armáde. Vo väčšine európskych krajín totiž lety pre ústavných činiteľov zabezpečuje dopravná letka patriaca armáde. Podľa vyjadrení ministra vnútra Daniela Lipšica súčasná vláda už o prípadnom pričlenení letky pod Ministerstvo obrany rozhodovať nebude. U nás si teda vládna letka naďalej udržuje svoje výnimočné postavenie a lieta pod svojim vlastným ICAO kódom SSG, kým Ozbrojeným silám SR, resp. Slovak Air Force patrí označenie SQF.
Vrtuľníky Mi-171 (foto8) ktoré letka prevádzkuje, slúžia napr. pre účely Policajného zboru SR, ale aj na hasenie lesných požiarov a pri evakuáciách počas lokálnych povodní. Jeden Mi-171 od 3. októbra 2011 zabezpečuje ochranu štátnej, resp. schengenskej hranice s Ukrajinou, keďže zmluva so súkromnou firmou, ktorá ju chránila dovtedy, bola ukončená. V minulosti slúžili salónne vrtuľníky Mi-8PS aj na prepravu ústavných činiteľov. Po ich vyradení tieto úlohy plnia už len lietadlá.
Portál Veterany.eu praje pracovníkom Letky Ministerstva vnútra SR aj v jej nadchádzajúcom fungovaní ďalšie úspešne nalietané hodiny bez nehôd!
Text: Peter Vodička
Pecka, vazne. Asi sem zajdem castejsie, zatial tu som len obcas.
„V súčasnosti sa už tieto prenájmy pre letecké spoločnosti nevyužívajú, za čo môže zrejme na dnešnú dobu príliš vysoká spotreba pohonných hmôt týchto typov lietadiel.“ – Nie je to skôr dôsledok zmeny zákona, ktorou sa zmenila letka z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu? Technika ktorá si mohla aspoň čiastočne na seba zarobiť tak visí čisto na štátnych peniazoch…