Aktuálne: Stupavská trať sa likviduje, no záhradkári sú proti

DEVÍNSKE JAZERO, STUPAVA – Po tom, čo sme sa v piatok dozvedeli o fyzickej likvidácii stupavskej trate, sme neváhali ani minútu a už nasledujúci deň sme sa vybrali zmapovať kritickú situáciu na tejto trati. Naše putovanie sme začali v Devínskej Novej Vsi, odkiaľ sme sa pešo presunuli do stanice Devínske Jazero, kde bol oficiálny začiatok našej výpravy. Vonku vládlo príjemné počasie, ktoré zatiaľ nenasvedčovalo tomu, že počas dňa bude pršať.

Po nalepení parte  v Devínskom Jazere sme vstúpili na posledné zvyšky koľajiska železničnej trate do Stupavy. “Čo to máte chlapci?”, pýtali sa miestni záhradkári pri pohľade na nalepovanie smútočného oznamu o likvidácii tejto trate. “Snažíme sa ľudí informovať, že táto miestna železnica už bude minulosťou“, objasnil kolega Peter. “Je to od Vás milé, ale mali ste prísť skôr, teraz je už neskoro”, povedala jedna obyvateľka záhradkárskej osady. “Je to škoda, že nám to rušia. Kľudne to mohli nechať ako turistickú atrakciu tak ako to je napríklad v Rakúsku”, pridala sa do rozhovoru ďalšia pani a dodala: “Pamätám si, ako po tejto trati pred 3 rokmi išiel na prvého mája nostalgický vlak. V lete by to malo určite veľký význam. Využívali by sme to pri ceste do záhrady, ale aj na tradičné Dni zelá. Rýchlo volajte do Markízy, aby sa to zastavilo“. Ako sme sa od záhradkárov dozvedeli, železnica musela ustúpiť cyklotrase. “Súvisí to s cyklomostom v Schloshofe“, povedala jedna zo záhradkáriek.

Niektorým záhradkárom sme dali na pamiatku parte tejto trate a pokračovali sme v mapovaní tejto trate. Po chvíli sme na trati objavili koľajové vozidlo, ktoré rozrezávalo koľajnice. No to ešte  ani zďaleka nebolo najhoršie. Uberali sme sa ďalej po trati, ktorej osud je už nenávratne spečatený. Približne v km 1,6 sme zrazu pred sebou uvideli lokomotívu T 710.680-0. Na tom by nebolo nič zlé, keby nemala za sebou zapojený nákladný vozeň a vozík s koľajnicami. Takých vozíkov sme popri trati videli viac. Boli tam nachystané, aby dokonali skazu neprajníkov železničnej dopravy.

A potom to prišlo, niekoľko metrov za týmto netypickým vlakom sme zbadali báger, ktorý likvidoval železničné priecestie. Zarezával sa do koľajiska a bezohľadne z neho vyberal podvaly i zeminu. Bolo to niečo strašné. No oveľa smutnejší pohľad nastal keď  sa nad už niekdajšie priecestie presunul zvláštny žeriav, ktorý stál na jednej strane pevne na koľajisku a na strane druhej bol spojený s nákladným automobilom prispôsobeným tak na cestnú ako i koľajovú dopravu a začal rozoberať koľajnice…  Traťováci najprv trošku upravili okolie koľajnice, aby sa dala lepšie vytrhnúť. Žeriav ju potom vytrhol zo zeme a traťováci ju čistili od zvyškov zeminy zmieňovaného priecestia.  Následne sa koľajnica pomaly posunula a položila sa na pripravený vozík. Čo ešte k tomu dodať viac?

Celú akciu mapoval aj pán Peter Fekiač, ktorý nás na likvidáciu trate upozornil. Ako sme sa od neho dozvedeli, ešte v minulom roku sa našla partia ľudí, ktorí chceli na tejto trati jazdiť s výletnými drezinami. Prečo však na to nedostali povolenie nevieme. Môže to však súvisieť aj s tichou prípravou fyzickej likvidácie trate. Veď napokon, opustená trať sa dá zrušiť oveľa ľahšie ako trať na ktorej ešte jazdia vlaky, či dreziny.

Za nákladným autom už neboli ani koľajnice, ani pražce. Ostal už iba železničný násyp, ktorý bol jediným pozostatkom tejto skazy. Zo zúfalstva sme zo zeme zdvihli jeden kameň a hodili ho smerom k automobilu. To sa ale nepáčilo jednému z obyvateľov priľahlej záhradky, ktorému bolo osud tejto trate viac ako ľahostajný.

Pomaly sme kráčali po železničnom násype, na ktorý sa koľajnice už nikdy nevrátia. A ak sa má na tomto mieste stavať cyklotrasa, tak tu dlho neostane ani on. Cestou sme stretávali záhradkárov, ktorí na túto trať smutne spomínali. Tu i tam sa však našli ľudia, ktorí začali s úpravou násypu pred vchodom do svojej záhradky

Zmizli koľajnice, zmizol automobil Škoda 100, zmizol viac ako 120-ročný duch tohto územia. Vonku sa schyľovalo na dážď, no my sme boli odhodlaní v našej ceste pokračovať ďalej. Cestou sme zbadali po zemi len niekoľko podvalov, ktoré až na pár výnimiek vytrhali spolu s koľajnicami. Najviac ich bolo v oblasti železničného mosta.

Prišli sme do Stupavy, kde na železničných priecestiach koľajnice odstránené  neboli. Za prvým priecestím sme objavili aj prvú výhybku, z ktorej sa odpájala koľajnica. A zatiaľ čo na “hlavnej” trati už koľajnice neboli, vedľajšia koľaj zarastená v neupravenom trávnatom poraste ostala zachovaná.

Priblížili sme sa k záhlaviu železničnej stanice. Tu sme našli zopár traťovákov, ktorí usilovne rozpája posledné zvyšky výhybiek. V areáli stanice už síce boli koľajnice vytrhané, no na niektorých miestach sa ešte nejaká koľajnica predsa len objavila. Vonku sa ochladilo a začalo pršať. Aj prírody dávala najavo, že nesúhlasí s nezmyselnou likvidáciou trate. Na staničnú budovu i do vitríny na námestí dávame smútočné parte a pomaly sa zberáme na cestu domov. Nie však vlakom, ale autobusom.

Osud stupavskej trati je teda definitívne spečatený. A nikto z médii tomu nevenoval pozornosť. A to aj napriek tomu, že sme ich na to počas dňa upozorňovali. V spomienkach na náš výlet sa nám vynárajú dve skupinky ľudí: záhradkári, ktorí s rušením tejto trate nesúhlasili a traťováci, ktorí bezstarostne, s úsmevom na tvári a čistým svedomím túto trať likvidovali. Pochváliť ich môžeme len za vyčistenie trate. Za likvidáciu už rozhodne nie.

V tejto súvislosti sa nám v hlave vynára niekoľko otázok na ktoré nepoznáme odpoveď. Je v tomto štáte naozaj možné v tichosti zlikvidovať železničnú trať bez toho, aby sa o tom informovala verejnosť? To naozaj nevieme, alebo nechceme využiť potenciál železníc na zvýšenie cestovného ruchu? Trať by predsa nevyužili len miestni obyvatelia a záhradkári, ale aj turisti a návštevníci neďalekého jazera. Prečo záhradkári a miestny obyvatelia v tichosti prizerali na likvidáciu trate, keď s ňou evidentne nesúhlasili? Ako je možné, že predsa BSK Pavol Frešo ešte minulý rok deklaroval, že je proti akejkoľvek fyzickej likvidácii železníc na jeho území a teraz sa jedna z nich začala likvidovať? A kto vlastne vydal nariadenie na fyzickú likvidáciu trate? Normálny človek to určite byť nemohol.

Zdá sa, že jedna z istôt novej vlády je tá, že do Stupavy sa už vlakom nikdy nedostanete. Lebo trať už fyzicky neexistuje.

Text: Jaroslav Filo
Foto: Peter Vodička

3 Comments

  1. Ahoj Jaro

    Smutne to je … planov vela ako to ozivit, ale zial existuju vyssie sily, ktore maju inu predstavu. Vie mi niekto povedat, co tam bude? Jedna cyklotrasa tam uz kusok je iba 500 metrov smer sever. Domaci to poznaju. Cele je to podozrive. Vacsine ludi co odtial poznam sa to nepaci.

    Dakujem

  2. Už samotné zastavení provozu a následné administrativní zrušení té trati (namísto její elektrizace a řádného zapojení do příměstské železniční dopravy) bylo naprostým nesmyslem: dovedu si velice dobře představit třeba linku něčeho jako “S-bahn” v relaci Stupava – hlavná stanica – Nové Mesto – Podunajské Biskupice . Ale to by museli “kompetentní” osobnosti přemýšlet především o prospěšnosti investic a dosud neobvyklých řešení pro společnost a ne jen o prospěchu z čehokoli pro ně samé. Bratislava zkrátka stále zůstává jen hloupou provinciální dírou na půli cesty mezi Vídní a Budapeští, plnou nafoukaných arogantních zbohatlíků – a to ostatně nejen v oblasti (veřejné) dopravy …

  3. zastavenie prevádzky osobnej doptavy sa datuje najneskôr do začiatku osemdesiatych rokov 20. stor. A vtedy sa o “S-Bahne” nesnívalo ani v Prahe!
    Nevraviac o tom, že úsek Bratislava-Nové Mesto – Podunajské Biskupice už od marca 2012 prevádzkuje čechúnsky súkromník, s výhradným právom osobnej dopravy – teda žiadna “mestská linka” by sa ďalších 10 rokov konať nemohla.
    A pán Frešo + “samosprávny kraj”? Prečo, ak mali toľko rečí, nepožiadali o koncesiu a nezačali prevádzkovať nejaké motoráky zo Stupavy aspoň po Devínske Jazero?

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.