PRAHA – Pozoruhodná zbierka stoviek osobných, i nákladných pragoviek rôzneho druhu (sanitka, pohrebný voz, hasičský rebrík, zametače, S5T, V3S), valníky, autobusy, dielňa na výrobu pneumatík, staré stroje benzínového čerpadla, továrenský archív, veľké množstvo plagátov, trofejí a cien. Skrátka všetko čo sa okolo výroby pragoviek dialo, vyrábalo, písalo, fotografovalo a filmovalo. Také bolo Automúzeum Praga, ktoré bolo kultúrnou komisiou UNESCO hodnotené ako tretia najväčšia a najúplnejšia zbierka svojho druhu na svete. Aj napriek tomu je ale múzeum už viac ako rok zatvorené a nad jeho ďalšou existenciou visí veľký otáznik.
Dlhotrvajúce súdne spory medzi rodinnými príslušníkmi a nezáujem štátu o kultúrne dedičstvo totiž spôsobili škodu, ktorá sa aktuálne pohybuje v sume niekoľko miliónov českých korún. Ale poďme pekne po poriadku. V minulosti bežne platilo, že remeslá, živností a podniky sa dedili z pokolenia na pokolenie a deti pokračovali v profesií svojich rodičov. Rovnako tomu bolo aj v prípade zakladateľa Automúzea Praga pána E. O. Příhodu, ktorý celý areál múzea zaplatil z vlastných i požičaných peňazí. Keď ho potom v dobrej viere prepísal na svojho syna netušil, aké následky toto konanie v budúcnosti spôsobí. Otec prevádzkoval múzeum spoločne so synom a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa nad múzeom začali sťahovať mraky. Odrazu sa ale všetko zmenilo. Po synovej smrti areál múzea pripadol jeho manželke a dvom dcéram, ktoré si pravdepodobne aj pod vplyvom inej osoby ďalšiu existenciu múzea nepriali. brány múzea tak pre jeho návštevníkov ostali zatvorené a p. Príhoda sa nemohol dostať k svojmu majetku. Autá potrebovali pravidelnú údržbu – pred zimou vypustiť vodu z chladičov, ošetriť batérie a mnoho ďalších vecí čim vznikla značná škoda na jeho majetku.
Pán Príhoda sa preto obrátil na súd. Na základe predbežného opatrenia mali žalované osoby strpieť, že žalobca bude užívať priestory Automúzea Praga a päť dní v týždni ho sprístupní verejnosti. Začalo svitať na lepšie časy, no odvolací súd toto opatrenie zrušil. Vlastníci areálu sú v katastri vedení ako dediči a svoj majetok si majú právo chrániť aj tým, že zamedzia prístup cudzím osobám. Aby toho nebolo málo, dedičky prešli do protiútoku a na základe stanoviska nejakého stavbára predbežným opatrením súdu dosiahli, že pán Príhoda nemôže vstúpiť do svojho múzea. Žiadne odborné posúdenie, žiadny znalecký posudok. Iba stanovisko stavbára podľa ktorého bol prístup do múzea životu nebezpečný a v niektorých prípadoch dokonca hrozilo zrútenie stropu. A hoci to vyzeralo podozrivo, pre rozhodnutie súdu bolo toto stanovisko postačujúce. neostávalo preto nič iné ako nechať si vyhotoviť znalecký posudok, ktorý bol takmer úplne opačný. Nakoľko je ale všetko vecou stavebného úradu, krajský súd toto predbežné opatrenie zamietol.
Na súd bol potom doručený tretí návrh na predbežné opatrenie, ktorým by sa aspoň majiteľ múzea mohol dostať k svojmu majetku. Súd tomuto návrhu nakoniec vyhovel. Starý pán sa tak aspoň môže pozrieť na svoje autá a podľa svojich možností aj niečo na nich porobiť. Okresný súd však zamietol jeho žalobu, ktorou sa domáhal rozhodnutia, že je vlastníkom areálu. Súdne konanie prebehlo veľmi rýchlo, bez preskúmania navrhovaných dôkazov, bez výsluchu svedkov, len podľa pochybného zápisu v katastri nehnuteľností.
A aká je aktuálna situácia? Na súde je podané odvolanie, nikto však nevie ako dopadne. Unikátne automobilové múzeum je pre verejnosť stále zatvorené a Národné technické múzeum, ministerstvo kultúry, štát, či Európska únia sa o túto vec nezaujímajú. Z múzea sa tak pokojne môžu stať garáže, autá skončia niekde v polí a archív továrne Praga sa zahodí do zberu tak ako to bolo v pláne už za socializmu. Stačilo pritom tak málo. Napísať závet pre prípad ak by syn zomrel skôr ako otec, vymyslieť fungujúce právne riešenie. Nič z toho sa však nestalo.
Aké majú dedičky plány s týmto areálom? Prečo si neprajú zachovanie múzea a unikátnych technických pamiatok pre budúce generácie? Odpoveď na tieto a mnohé ďalšie otázky vynárajúce sa z tejto situácie stále nepoznáme. Už teraz je však zrejme, že osobný záujem v tomto prípade zatiaľ víťazí nad záujmom verejným. Stačí len získať súdy na svoju stranu. A ak k tomu pridáme aj nezáujem štátu o ochranu kultúrneho dedičstva, unikátna múzeálna zbierka môže skončiť na smetisku našich dejín.
Ešte stále však nie je neskoro. Hľadanie vhodného areálu a následný presun exponátov do nových priestorov by bol finančne veľmi náročný. Jednoduchším riešením by bola ochrana areálu múzea zo strany štátu. Či nakoniec predsa len zvíťazí spravodlivosť, ukáže čas. Tejto téme sa budeme ďalej venovať a o nových skutočnostiach Vás budeme informovať.
Autor: Jaroslav Filo
Zdroj: automobilrevue.cz
Pridajte prvý komentár