Aktuálne: Regionálnej trati Breznička – Katarínska Huta hrozí definitívny zánik

BREZNIČKA, CINOBAŇA – Takmer 114-ročná železničná trať z Brezničky do Katarínskej Huty v okrese Poltár prežíva v posledných rokoch veľmi ťažké obdobie. Posledný pravidelný osobný vlak po nej prešiel 31. januára 2003 a od roku 2012 tu už nie je vykonávaná ani nákladná doprava.

Podľa vyjadrenia správcu infraštruktúry ŽSR, predložilo Oblastné riaditeľstvo Zvolen návrh na jej zrušenie – hlavne z dôvodu, že neprevádzkovaním trate môže dochádzať k rozkrádaniu hlavne kovového materiálu. Vo výročnej správe Železníc Slovenskej republiky za rok 2014 sa dočítame, že v minulom roku bola v celej dĺžke trate (9,823 km) pozastavená prevádzka z dôvodu zlého technického stavu.

Takmer 10 km dlhá regionálna železničná trať vedúca z Brezničky cez obec Mládzovo do Cinobane až po jej miestnu časť Katarínska Huta bola sprevádzkovaná 9.11.1901. Ešte minulý rok, teda 11 rokov po zrušení pravidelnej osobnej dopravy na tejto trati ŽSR č. 163, boli vyvíjané kroky miestnej samosprávy  o jej obnovenie. V máji sa začala spisovať petícia, pod ktorú sa podpísalo 862 občanov. Starosta Cinobane Jozef Melicher ju následne odniesol na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Odtiaľ ale petičnému výboru prišla zamietavá odpoveď s odôvodnením, že „železničná osobná doprava sa sústreďuje na obsluhu hromadných prepravných prúdov, ktoré sú schopné ju využiť s dostatočnou mierou efektívnosti. Preto sa rozloženie dopravy sústreďuje na také regióny a oblasti, kde je potenciál z hľadiska demografie, rozloženia zamestnávateľských subjektov a škôl a z toho vyplývajúci stupeň mobility obyvateľstva. Navyše treba uviesť, že obnovenie dopravy na danej trati v pôvodnom systéme by bolo investične nákladné a značne stratové.“

Nám zostáva len dodať, že pri súčasnej finančnej a dopravnej politike štátu a personálneho obsadenia úradníkov a politikov na ministerstve dopravy, nie je táto odpoveď vôbec prekvapivá. Starosta Cinobane Melicher pritom argumentoval aj tým, že už od zrušenia osobných vlakov na tejto lokálke sa ľudia sťažovali, že sa nemajú ako dostať do zamestnania. Niektorí teda chodili bicyklom, iní stopom. Postupom času sa dopravná obslužnosť daného územia ešte viac zhoršila. Do Cinobane jazdí menej autobusových spojov ako pred rokmi – ráno ide jeden, druhý okolo desiatej a tretí poobede o druhej. „Je to málo. Keď si chcú ísť ľudia vybaviť niečo do okresného mesta Poltár, veľakrát musia ísť cez iné okresné mesto – Lučenec. Je to drahšie a samozrejme náročnejšie na čas,“ dodáva starosta. Na jeseň minulého roka deklaroval, že chce vyčkať, ako sa osvedčí cestovanie vlakmi zdarma a možno sa pokúsi o danú trať zabojovať už na jar. Mnohí sa totiž obávajú, že by to po zastavení dopravy na trati mohlo dopadnúť podobne, ako s traťou Poltár – Rimavská Sobota. Pre zlý technický stav trate tam bola zastavená doprava v roku 2000, následne začala trať zarastať, infraštruktúra bola niektorými miestnymi obyvateľmi devastovaná a postupne rozkrádaná. Napokon vzniknutá situácia vyústila rozhodnutím vtedajšieho Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií zo dňa 3.5.2007 o zrušení tejto trate, spájajúcej dve okresné mestá južnej časti stredného Slovenska.

Keďže si myslíme, že je zbytočné opätovne spisovať podobnú petíciu smerujúcu na ministerstvo dopravy, v januári tohto roka jeden z našich redaktorov prostredníctvom e-mailu kontaktoval starostu Cinobane, v ktorom vyslovil názor, že lepšie v tejto veci bude, ak sa obráti na predstaviteľov krajskej samosprávy, v tomto prípade na Banskobystrický samosprávny kraj. Ako príklad financovania regionálnej železničnej trate uviedol trať Zohor – Záhorská Ves, kde sa na prevádzke osobných vlakov na ešte dlhšej trati akou je trať Breznička – Katarínska Huta, už 12 rokov finančne podieľa aj Bratislavský samosprávny kraj. Taktiež bol týmto mailom starosta informovaný, že podobné petície so stovkami aj tisíckami podpisov, zväčša končia na ministerstve dopravy neúspechom. Odpoveď z Cinobane neprišla doteraz. Je preto otázne, či to starosta so záchranou trate myslí naozaj vážne, alebo je neznalý v danej problematike.

Tým, čo majú o zachovanie tejto trate záujem, nezostáva nič iné, len písať, telefonovať, mailovať a komunikovať s predstaviteľmi miestnej a regionálnej samosprávy, aby niečo pre budúcnosť tejto trate robili. Lebo fakt je ten, že nečinnosťou kompetentných ďalšia lokálka odchádza do histórie. Je totiž naivné myslieť si, že ŽSR sa bude starať o nevyhnutnú údržbu trate, či nebodaj do nej investovať, keď na nej nič nejazdí  a perspektívne jazdiť ani nebude.

Text a foto: Peter Vodička