Aktuálne: Posledný vyrobený stroj typu Tu-154 odovzdali zákazníkovi

SAMARA, RUSKÁ FEDERÁCIA – Po 41 rokoch od zaradenia lietadiel Tupolev 154 do prevádzky s cestujúcimi ukončil letecko-výrobný závod Aviakor sériovú výrobu tohto legendárneho trojmotorového prúdového lietadla. Posledný vyrobený TU-154M má výrobné číslo 998, nesie registráciu RA-85042 a zalietaný bol 5. decembra minulého roku. V utorok bol odovzdaný svojmu zákazníkovi, Ministerstvu obrany Ruskej federácie.

Prototyp Tu-154 uskutočnil svoj prvý let 3. októbra 1968. Do premávky s cestujúcimi ako prvá zaradila tento typ 9. februára 1972 spoločnosť Aeroflot na linke Moskva – Minerálne Vody. V prevádzke postupne nahradili prúdové TU-104 a turbovrtuľové IL-18.

Lietadlá Tu-154 sa postupne vyrábali vo viacerých verziách. Základ tvorila verzia TU-154 s motormi Kuznecov NK-8-2 a kapacitou 164 cestujúcich. Verzia TU-154A s motormi Kuznecov NK-8-2U mala pridanú strednú sekciu palivových nádrží a viac núdzových východov. Ďalšie konštrukčné zmeny a vyššiu nosnosť priniesla verzia TU-154B. Vo verzii TU-154B-1 boli vykonané úpravy palivového systému, avioniky, klimatizácie a podvozku. Kapacita verzie TU-154B-2 sa pohybovala v rozmedzí 160-180 cestujúcich. Viaceré „túčka“ tejto verzie ešte lietajú dodnes. Prvý letún modernizovanej verzie TU-154M vzlietol v roku 1982. Táto verzia už má motory Soloviev D-30KU-154, rekonštruované chvostové plochy, zväčšené spojlery a zmenenú kabínu pre cestujúcich. Vďaka týmto zmenám tak má TU-154M oproti ostatným verziám Tu-154 oveľa nižšiu spotrebu paliva, dlhší dolet a tým pádom aj nižšie prevádzkové náklady. Verzia TU-154S označuje nákladnú (cargo) verziu. Do tejto verzie bolo prestavaných niekoľko lietadiel postavených pôvodne na prepravu cestujúcich.

Maximálnou cestovnou rýchlosťou 935 km/h patria stroje tohto typu medzi najrýchlejšie dopravné lietadlá na svete. Ich výraznejšie vyššia vzletová hmotnosť a spotreba paliva v porovnaní so západnými strojmi typu B-737 a Airbusmi rodiny A320, ako aj hlukové predpisy EÚ ich však postupne vytláčajú z premávky. Aj v samotnom Rusku ich už na pravidelných linkách vidieť čoraz zriedkavejšie a pre spotterov v západnej časti Európy býva každý ich prílet veľkým spestrením prevádzky na tom-ktorom letisku.

Podľa údajov na portále russianplanes.net bolo spolu vyrobených 921 kusov Tu-154 v rôznych verziách. Niektoré zdroje na internete udávajú aj vyšší počet.

Tu-154 používali s výnimkou Estónska a Litvy letecké spoločnosti zo všetkých štátov bývalého Sovietskeho zväzu. Ďalej ich mali vo svojich flotilách letecké spoločnosti zo štátov ako Afganistan, Bulharsko, Česká republika, Čína, Egypt, Guyana, Irán, KĽDR, Kuba, NDR, Nikaragua, Maďarsko, Mongolsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Sýria.

Tento typ lietadla je dobre známy aj slovenským cestujúcim. V lietadlovom parku ho mali ČSA, svoju prevádzku práve s týmto typom „aeroplánu“ začínali Slovenské Aerolínie, popradská spoločnosť Air Transport Europe používala Tu-154 na svoje charterové lety. V roku 1994 mala na letnú sezónu jeden TU-154B-2 prenajatý z Moldavska aj spoločnosť Air Terrex Slovakia (neskôr premenovaná na Air Slovakia). Ruský Aeroflot lietal roky s týmto typom na pravidelných linkách z Moskvy do Bratislavy a istý čas aj do Košíc. Slovenskí dovolenkári smerujúci do Bulharska si ho zase môžu pamätať aj prostredníctvom bulharských spoločností ako Hemus Air, Air Via, či Bulgarian Air Charter. Na letisku Poprad-Tatry sa zase najčastejšie objavovali v zimnom období, keď do našich hôr na palubách rôznych ruských aeroliniek dovážali ruských lyžiarov. Dva TU-154M (reg. OM-BYO a OM-BYR) dodnes tvoria flotilu letky Ministerstva vnútra SR a na svojich palubách prepravujú najvyšších predstaviteľov štátu.

Sériová výroba Tu-154 sa teda skončila. Desiatky týchto strojov však naďalej zostávajú v prevádzke. I keď ekonomicko-politické podmienky, snaha leteckých spoločností šetriť svoje náklady a modernizovať letecký park ich v posledných rokoch značne vytlačili z trhu, verme, že aspoň niekoľko kusov týchto nezabudnuteľných lietadiel bude ešte dlho brázdiť oblohu nad našimi hlavami.

Text a foto: Peter Vodička

Pridajte prvý komentár

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.