Elektrická lokomotíva Ganz Eg 5 a Eg 6 + 2 – 3 kurzové vozne. Také bolo zloženie súpravy diaľkového vlaku na bratislavskom úseku Viedenskej elektrickej železnice. V roku 2011 sa nadšencom z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy za pomoci partnerov podarilo zachrániť lokomotívu Ganz Eg 6. Tá sa momentálne rekonštruuje v rušňovom depe Topoľčany a budúci rok sa slávnostne predstaví verejnosti.
Ďalším plánom tohto klubu je záchrana dvoch kurzových vozňov viedenskej električky, ktoré sa nachádzajú v rakúskom meste Gross Petersdorf a čakajú na svojho majiteľa. Jedná sa o vozne BCah # 1202, 1203 a 204 a BCDFah #14000. Na odkúpenie dvoch vozňov však treba 30 000,- € ku ktorým ešte treba prirátať náklady na prevoz na Slovensko.
Kurzové vozne v Gross Petersdorfe
Popis kurzových vozňov:
K začiatku prevádzky Pressburgerbahnu v roku 1914 bolo dodaných v prvej sérii 14 štvorosových osobných vozňov z vagónky Ringhoffer Praha Smichov, ktoré boli vyrobené v roku 1913. Tieto vozne mali otvorene nástupné plošiny na rozdiel od 14 vozňov z II. série, ktoré dodala Moravsko Sliezska továreň v Studenke, ktoré boli vyrobene v roku 1916 a nástupné plošiny mali kryté. Podľa vnútorného usporiadania, ktoré bolo v tom čaše príkladom funkčnosti a účelnosti boli v prevádzke tri typy vozňov (niektoré vozne mali pri miestach II. a III. triedy aj služobné a poštové oddiely a WC). Vozne boli vybavené centrálnym spriahadlom električkového typu a vákuovou brzdou. Vozne mali elektrické osvetlenie a vykurovanie, ktoré bolo upravene na tri režimy napájania pod trolejovým vedením: 15 kV 16, 2/3 Hz na hlavnej medzimestskej trati, 600 V jednosmerných vo Viedenskej a 550 V jednosmerných v Bratislavskej prímestskej a mestskej časti. Vozne boli vybavene aj batériami, ktoré dodávali prúd pri posune a státiach na zastávkach. Prepínanie osvetlenia a vykurovania medzi jednotlivými napäťovými sústavami sa dialo ručne. Obrys vozňov bol najmä vzhľadom na priechodový profil bratislavského mosta o niečo nižší, dĺžka cez nárazníky bola podľa typu vozňa od 14.605 do 15.005 mm. Vzdialenosť otočných capov podvozkov bola 8.500 mm, vzdialenosť osi na otočnom podvozku 2.200 mm. Vozne boli charakteristické svojou dlhou skriňou a boli opláštené v spodnej časti na hnedo morenými listami. Horná časť skrine medzi oknami bola natretá na bielo.
Interiér kurzového vozňa
Ak by ste chceli prispieť na záchranu týchto vozňov, prispejte ľubovoľnou sumou na číslo účtu 5061299854/0900; IBAN: SK54 0900 0000 0050 6129 9854. Prispieť môžete aj prostredníctvom stránky ĽudiaĽuďom.sk. Aj vďaka Vám môže mať Bratislava historickú súpravu Viedenskej elektrickej železnice. Bližšie informácie získate na e-mailovej adrese kpmhard@gmail.com. V mene Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy Vám ĎAKUJEME!
Text: Jaroslav Filo a Viedenská električka-Presburgerbahn
Foto: Jakub Ďurinda
Banner: Roman Delikát
Pridajte prvý komentár