BRATISLAVA – Písal sa 28. júl 1976, keď lietadlo IL-18B OK-NAB Československých aerolínií smerovalo z Prahy do Bratislavy. Pri pristávaní sa stroj pre technické problémy a následne pre sériu zlých rozhodnutí pilotov o 09:37 zrútil do vody v rekreačnom areáli Zlaté piesky. Zo 79 osôb, ktoré sa mali nachádzať na palube, však prežili len traja. Po viac ako 38 rokoch sa pozostalí jednej z najväčších leteckých katastrof v bývalom Československu dočkali symbolického pamätníka, ktorý sa od včera nachádza pred vstupom do športovo-rekreačného areálu na Zlatých pieskoch. Jeho autorom je Miroslav Valček.
S myšlienkou vybudovať pamätník, ktorý symbolicky zobrazuje časť smerovky vyčnievajúcej po havárii z hladiny jazera, prišlo združenie Historická spoločnosť Ivanky a Letisko M. R. Štefánika v Bratislave tento projekt projekt podporilo.
„Na jeho výstavbu sme organizovali finančnú zbierku,“ povedal iniciátor výstavby pamätníka Rudolf Roller z občianskeho združenia Historická spoločnosť Ivanky a dodal, že k výstavbe pamätníka ho inšpirovalo zahraničie. „Bol som fascinovaný, ako si vedia v zahraničí uctiť mŕtvych ľudí. V Austrálii bola lavička v parku venovaná niekomu na pamiatku a my na Slovensku nevieme ani po 38 rokoch urobiť pamätník 76 obetiam. Nedalo mi to a pustil som sa do toho,“ povedal Roller. On sám v ten osudný deň videl z autobusu, ako trup Iľjušina vyčnieva z hladiny.
„Letisko považuje za svoju česť uctiť si pamiatku obetí, ktoré tragicky zahynuli pri havárii lietadla v roku 1976. Z tohto dôvodu sa rozhodlo podporiť vybudovanie pamätníka leteckého nešťastia na Zlatých pieskoch. Je to jediný projekt, ktorý v tomto roku letisko podporilo,“ vysvetlil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Letiska Bratislava Ivan Trhlík.
Na pietnej spomienkovej udalosti sa zúčastnili aj očití svedkovia a záchranári, ktorí prišli na miesto nešťastia medzi prvými.
Valéria Gažíková bola v tom čase členkou Červeného kríža v Ivanke pri Dunaji a spolu s ostatnými prišla pomáhať zraneným. „My sme tam boli dovtedy, kým sa lietadlo úplne nepotopilo. Potom k nám prišiel doktor Líška z Červeného kríža a povedal, že títo ľudia už nebudú potrebovať prvú pomoc, ale len poslednú. Pozerať sa, ako mizne lietadlo pod hladinu, bolo hrozné.“
Medzi záchranármi bol aj Ján Jendrol, ktorý bol v tom čase zamestnancom letiska. Havarovaný stroj mu preletel nad hlavou a do poslednej chvíle dúfal, že sa mu podarilo pristáť v kukuričnom poli. „Nechal som všetko na letisku, zobral som si bicykel a ponáhľal som sa smerom, kde sa nám stratilo lietadlo z dohľadu. Po chvíli som videl, že niečo pláva na hladine. Českí turisti nám požičali svoju loďku a išli sme zachraňovať živých. O záchranu troch cestujúcich sa zaslúžili leteckí mechanici Jaroslav Gazler a Tibor Čech, ktorí vysekali dieru do lietadla.“
Na osudný deň dodnes nezabudla ani speváčka 60. rokov Nora Blahová, ktorej pri tomto nešťastí zahynul manžel a profesionálny letec, ktorý sa v tom čase vracal domov. „Volal mi vyšetrovateľ a pýtal sa ma, kde je môj manžel. Veľmi som sa zľakla, volala som svojmu bratovi, aby ma zaviezol na letisko. Tam nám nechceli nič povedať, len to, že prežili traja. Keď sme navštívili aj tretiu nemocnicu, úplne som sa zrútila, lebo svojho manžela som nenašla. Do poslednej chvíle som dúfala, že žije.“ Speváčka po celý čas tajne dúfala, že sa nájde niekto z predstaviteľov štátu, kto by si uctil pamiatku tejto tragédie. No nestalo sa tak ani za Československa, ani po vzniku Slovenskej republiky. A nebola to ani Bratislava, ktorá by súcitila z pozostalými.
Oficiálne vyšetrovanie prinieslo ako príčinu havárie zlyhanie pilotov, ktorí nezvládli pristávací manéver. Konšpiračné teórie však hovoria o tom, že počas letu vypovedal jeden zo štyroch motorov ako aj to, že piloti museli v kritickej situácii z politických dôvodov pristáť v neďalekej Viedni. Socialistický režim uvalil na haváriu informačné embargo, spomína Juraj Pucher, jeden pamätníkov: „Ešte v ten deň vyšiel v bratislavskom Večerníku krátky článok o havárii lietadla s tým, že v nasledujúcom čísle prinesú viac informácií. Na druhý deň však už o tejto tragédii nebola v novinách žiadna zmienka.“
Text a foto: Jaroslav Filo
Zdroj: TASR
Pridajte prvý komentár