Aktuálne: Na Sliač sa opäť začína lietať

SLIAČ – Po vyše dvoch rokoch sa na toto letisko, ležiace na Strednom Slovensku, znovu vracia civilné letectvo. Obnovujú sa charterové lety do Bulharska a novinkou sú lety do tureckej Antalye. Taktiež je snaha obnoviť aj pravidelnú leteckú dopravu.

Letisko bolo uzavreté od 6. mája 2009 kvôli rekonštrukcii vzletovej a pristávacej dráhy. Tá bola dokončená koncom mája 2010 a Ozbrojeným silám SR bolo následne 25. mája 2010 letisko oficiálne odovzdané do užívania. Civilné lietadlá môžu letisko využívať od 15. júna 2011 – keďže ešte prebiehalo nastavovanie a certifikácia navigačných a zabezpečovacích systémov. Letisko je možné využívať pre prístrojové priblíženie podľa I. kategórie ICAO, teda aj v zhoršených meteorologických podmienkach bez viditeľnosti zeme a taktiež v noci. Prestavba a renovácia 2400 m dlhej a 57 m širokej dráhy 18/36 prebiehala pod záštitou NATO.

Letisko Sliač má bohatú históriu. Vojenské lietadlá tu pristávali už v roku 1935, o rok neskôr sa tu vytvorila letecká škola. Svoju významnú úlohu zohralo vtedajšie letisko Tri Duby počas 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania, kedy bolo aj niekoľkokrát bombardované. Po oslobodení dňa 21. marca 1945 bola činnosť letiska obnovená a zmenil sa názov z pôvodného „Tri Duby“ na „Letisko SNP Sliač“. V roku 1968 zabrala priestory letiska Sovietska armáda (ktorá tu pôsobila až do roku 1991), civilná zložka však zostala pod správou Československých aerolínií. Od 1.1.1991 sa letisko vyčlenilo zo správy Československých aerolínií (ČSA) a stalo sa súčasťou novovzniknutej príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk. V roku 1991 zároveň získal Sliač štatút verejného medzinárodného letiska. K 1.1.2005 sa letisko pretransformovalo na akciovú spoločnosť. Ministerstvo obrany SR získalo podiel 67,053%, Banskobystrický samosprávny kraj 16,972% a Mesto Zvolen 15,975%. V súčasnosti je 100%-ným vlastníkom letiska Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Pravidelná letecká doprava bola na Sliači zavedená v apríli 1943, keď Slovenská letecká spoločnosť, a. s. začala vykonávať leteckú prepravu na linke Bratislava – Sliač – Poprad – Prešov s lietadlami typu Focke-Wulf FW-58 Weihe. Po vojne bola pravidelná civilná letecká pravádzka obnovená v roku 1947. Letisko slúžilo dlhé roky potrebám ČSA, ktoré tu lietali na vnútroštátnych pravidelných  linkách v rámci vtedajšieho Československa. Po rozdelení ČSFR nastal útlm dopravy, ČSA sa stali prakticky zahraničnou spoločnosťou (keďže sídlo mali v Prahe) a Sliač prišiel o pravidelné letecké linky. Linku Sliač- Praha prevzal v roku 1994 Slov Air s lietadlami typu L-410UVP-E, no po niekoľkých mesiacoch bola zrušená. K opätovnému zavedeniu pravidelnej leteckej linky prišlo až 28. júla 2003 – ČSA (už ako České aerolinie) otvorili spojenie Praha – Sliač a späť. Na tejto trati využívali francúzsko-talianske turbovrtuľové stroje ATR-42 a linka fungovala až do 7.1.2008. Spočiatku sa lietalo 5x týždenne, neskôr sa počet letov zvýšil a v istom období bolo v prevádzke dokonca 12 spiatočných letov do týždňa. V období od 25. marca 2007 do 1. decembra 2007 sa lietala rotácia Praha – Sliač – Poprad/Tatry – Sliač – Praha. Tento krok sa však ukázal ako nie veľmi šťastný, keďže lietadlo muselo z Popradu štartovať už o 04:00 ráno (po úprave letového poriadku 1. júna o 04:15), aby mohli cestujúci stihnúť ranné prípoje liniek z Prahy. Mnohých pasažierov však takéto letové časy odrádzali. Linka bola stratová, dotácie od slovenského partnera, ktorý sa podieľal na spolufinancovaní linky boli zastavené a tak došlo k jej zrušeniu. V súčasnosti sa uvažuje o obnovení pravidelných liniek. V strednodobých cieľoch podnikateľského zámeru sa počíta so zavedením pravidelnej linky 5x týždenne od letného letového poriadku 2012. Následne od letného letového poriadku 2014 sa počíta s pridaním druhej frekvencie s ďalšími tromi letmi týždenne, resp. zavedením druhej destinácie v pravidelnej leteckej doprave. Do úvahy pripadajú linky do Prahy, Viedne a Bydgoszcza.

V oblasti charterových letov boli v roku 1999 prvou lastovičkou lety Spanairu do Palma de Mallorky a Barcelony s lietadlami typu McDonnell Douglas MD-83. Lety sa však cestovným kanceláriám veľmi neosvedčili a nebola odlietaná ani celá turistická sezóna – posledný let bol uskutočnený už 11. augusta, hoci pôvodne sa malo lietať až do 1. septembra. K druhému pokusu o zavedenie charterových letov sa pristúpilo až o 5 rokov neskôr – v roku 2004 – a tento pokus bol už úspešnejší. Boli zavedené lety do bulharského Burgasu a tie lietali každú letnú sezónu až do uzatvorenia letiska z dôvodu rekonštrukcie dráhy. Tento rok budú do Burgasu lietať dokonca 3 letecké spoločnosti – Bulgarian Air Charter, Central Charter Airlines Slovakia a Travel Service Airlines Slovakia. Posledná menovaná spoločnosť bude zo Sliača premiérovo lietať charterové lety aj do tureckej Antalye.

Držme teda Letisku Sliač palce, aby sa obnovenie civilnej leteckej premávky z tohto letiska vydarilo. Prvý let s cestujúcimi sa uskutočnil vo štvrtok 16. júna. Lietadlo Boeing 737-800 spoločnosti Travel Service sa po prílete o 3:30 z Bratislavy vydalo s o 4:20 na svoj let zo Sliača do Burgasu. Ak sa charterové lety zo Sliača osvedčia, v ďalších sezónach sa počíta aj so zavedením letov do Grécka, Egypta a Tuniska.

V súvislosti so znovuobnovením civilnej prevádzky na Sliači, letisko pred niekoľkými dňami zmodernizovalo aj dizajn a rozšírilo obsah svojej web stránky www.airportsliac.sk. Letisku Sliač želáme veľa spokojných cestujúcich!

Počet prepravených cestujúcich na Letisku Sliač v rokoch 1992 – 2010
Rok Počet prepravených cestujúcich
1992 10 149
1993 3 812
1994 3 118
1995 4 662
1996 1 481
1997 1 709
1998 3 728
1999 3 640
2000 1 534
2001 579
2002 1 631
2003 7 199
2004 15 050
2005 18 149
2006 15 909
2007 20 741
2008 4 561
2009 * 133
2010 * 0
* v máji 2009 prevádzka pre rekonštrukciu dráhy prerušená

 

 

 

 

Text a foto: Peter Vodička

Buďte prví komentujúci

Pridať komentár

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.