LIBEREC – Električka bola na prelome 19. a 20. storočia prvým moderným prostriedkom pre dopravu osôb vo veľkých mestách a ich okolí, ktorá nahradzovala do tej doby užívané kočiare ťahané koňmi, fiakre, poprípade konskú železnicu. Prvé vozy boli malé, pobrali väčšinou okolo 30 osôb a vleky, ktoré boli rozmerovo menšie, ešte menej. Dôvodovom bol i malý výkon motora, ktorý by veľkú zátaž neutiahol.
S rozvojom techniky dochádzalo k postupnému zväčšovaniu vozidiel. Prvá Liberecká električka z roku 1897 merala 6 650 mm, široká bola 2 100 mm a mala dvanásť miest k sedeniu a osemnásť k státiu. Posledná Liberecká dvojnápravovová električka typu 6MT merala 10 000 mm, široká bola 2 200 mm a odviezla 60 cestujúcich.
V roku 1937 bola zhotovená v USA licencia na výrobu veľkých podvozkových električiek typu PCC. Ich výroba bola v ČKD Praha začatá na konci 40. rokov a v roku 1951 vyšli prvé dva prototypy označené ako typ TI (od roku 1958 označení ako T1). V roku 1955 nasledoval typ TII (T2) a v roku 1960 T3. Ich počiatočná prevádzka bola ovplyvnená radou technických problémov, medzi ktoré patrila poddimenzovaná napájacia sústava, lebo vozy sa vyznačovali veľkým prúdovým odberom a tiež malá nosnosť tratí, ktoré boli často budované systémom naboso položených koľají na štrkovom lôžku, t. j. bez pražcov, čím dochádzalo k ich rýchlejším deštrukciám. Pre plnohodnotnú prevádzku tak bola potreba v 60. rokoch sieť v jednotlivých prevádzkach nákladne rekonštruovať.
Ukončenie prevádzky električiek starej konštrukcie tak v jednotlivých mestách prebiehalo len pomaly, niekde boli tieto problémy i príčinou k zrušeniu celej električkovej dopravy.
Dvojnápravové električky v Liberci
Liberecká pouličná dráha si zo začiatku kupovala motorové vozy z vagónky v Rakúskom meste Graz (Štajerský Hradec). V rokoch 1897 – 1914 bolo dodaných 32 motorových vozov. Prvých 13 z roku 1989 – 1899 bolo v rokoch 1915 – 1930 postupne prestavaných na vlečné odobratím elektrickej výzbroje. Časť týchto vlečných vozov sa udržala v prevádzke až do roku 1967. Ostatné motorové vozy, z ktorých bola časť ku koncu prevádzky prevedená medzi služobné, boli postupne od 50. rokov vyraďované, posledné dojazdili v roku 1960.
Po prvej svetovej vojne sa vedenie dopravného podniku muselo orientovať na českých výrobcov. V roku 1921 bolo dodaných desať motorových vozov z vagónky v Studénce. Tieto vozy boli vyradené z prevádzky v 60. rokoch, posledné v roku 1968. V rokoch 1928 – 1940 nasledovalo jedenásť vozov z vagónky Česká Lípa. K ich vyradeniu z osobnej dopravy došlo v rokoch 1965 a 1966, posledný ako pracovný voz pre prevádzku s odmetačom snehu bol vyradený v roku 1973.
Posledným typom dvojnápravových električiek, ktorý bol do Liberce tiež z českolipskej vagónky dodaný bol voz 6MT, ktorých do mesta pod Ještědom prišiel v roku 1953. Od roku 1966 sa jednalo o jediný typ dvojnápravových električiek v bežnej prevádzke. Tento typ tiež 1. apríla 1973 prevádzku dvojnápravových vozov v Liberci ukončoval. Časť vozov bola ešte prevedená medzi pracovné vozy, ich prevádzka však pre zlý technický stav skončila v závere roku 1978. Jediným dvojnápravovým motorovým vozom, ktorý bo ešte využívaní bol voz GTM4 znám& ako Bovera, ktorý v rokoch 1969 – 1988 slúžil k brúseniu koľajníc.
V súčasnosti vlastní DPMLJ, a.s. stále ešte tri vlečné vozy pre údržbu jabloneckej trati. Jedná sa o:
• voz pre dopravu trolejových cievok, ktorý vznikol v roku 1973 z podvozku električky 6MT
• plošinový voz taktiež z roku 1973, pre ktorý bol využitý rám a pojazd vlečného vozu Donbas
• trolejová veža získaná v roku 1970 z Jablonce nad Nisou. Jej základom je pôvodný nákladný vagón z roku 1899.
Vozy 6MT a ich koniec na linke č. 11
Históriu prevádzky dvojnápravových električiek v Liberci uzatvárali v roku 1973 výhradne električky typu 6MT.
Projektovanie týchto vozov začala projekčná kancelári EVIKA už v období druhej svetovej vojny. Projektové práce boli prerušené a opäť začaté až na konci 40. rokov. Voz vychádzal z nemeckého vojnového typu KSW, ktorý sa vyznačoval úspornou stavbou skrine a preťaženými čelami so širokými vstupmi, ktoré umožňovali rýchle opustenie vozidla cestujúcimi napríklad v prípade náletu. Koncepcia jednoduchej skrine s kostrou zo slabých profilov zostala u vozu 6MT zachovaná pretože sa počítalo s jej maximálne desať ročnou prevádzkou, t.j. do doby vyvinutia nových podvozkov pre metrový rozchod u nových električiek rady T.
Vozy 6MT boli určené ako jednotné vozidlo pre metrové prevádzky. V roku 1949 bolo vo vagónke Studénka vyrobených prvých pätnásť pre Bratislavu v čiastočne odlišnom prevedení. V rokoch 1952 a 1953 nasledovala výroba 60 vozov 6MT v českolipskej vagónke, ktoré boli dodané do prevádzky v mestách Liberec, Jablonec nad Nisou, Ústí nad Labem, Teplice, Most a opäť do Bratislavy. Na počiatku 70. rokov už bolo v Čechách jediné mesto s prevádzkou električiek 6MT a to práve Liberec.
Liberecký dopravný podnik obdržal v júni 1953 z českolipskej vagónky šesť vozov 6MT, ktoré boli označené ev. číslami 41 – 46. Zo začiatku boli nasadzovaná hlavne na linku č. 2 Rochlice – Růžodol I., od 1. januára 1955 prednostne na linku č. 11 Liberec – Jablonec, pričom sa delila na libereckú i jabloneckú prevádzku po troch vozoch. Nedostatočný počet týchto vozov v Liberci bol dôvodom zaradenia k prevádzke štyri vozy tohoto typu z Jablonce v roku 1957. To umožnilo nasadzovanie týchto vozov i na mestskú trať Lidové Sady – Horní Hanychov, prevážne však len na linky č. 1 (Muzeum – Pekárny) a 4 (Lidové Sady – Vápenka), poprípade na posilové spoje od stanice k múzeu v dobe konania Libereckých výstavných trhov.
V roku 1960 prišli do mesta pod Ještědom prvé tri veľkopriestorové električky nového typu T2, v závere toho roku dorazilo ďalších 5 vozov a o rok ešte šesť. V roku 1965 sa v Liberci objavilo ďalších 5 električiek T2, prevzatých z postupne likvidovanej prevádzky v Ústí nad Labem. Na konci toho roku dodalo ČKD Praha prvých šesť električiek nového typu T3. Do roku 1966 tak vstupoval dopravný podnik s 25 električkami rady T. To umožnilo od 9. júna 1966 prevádzkovať mestskú trať výhradne týmito vozmi, zatiaľ čo električky 6MT boli nasadzované na linku č. 11 do Jablonce a na od tohoto dňa zavedenú posilovú linku č. 5 do Vratislavic ku kostolu.
Ako sme už spomínali vozy 6MT boli plánované na desaťročnú prevádzku a preto v tej dobe už prekračovali svoju životnosť. To sa prejavovalo na ich technickom stave, kedy sa darilo tieto vozy udržovať v prevádzkyschopnom stave s problémami. Nedostatok prevádzkyschopných vozov bol nakoniec príčinou, že na linku č. 5 boli od roku 1969 nasadzované autobusy a emtéčka zaisťovali prevádzku jedine na linke č. 11.
Definitívne zrušenie električkovej dopravy v Jablonci nad Nisou k 31. decembru 1969 si vynútilo prevzatie prevádzky na jedenástke libereckým dopravným podnikom, ktorý musel od následujúceho dňa vypravovať tieto vozy na šesť kurzov. Aj napriek tomu že bolo v roku 1970 zobratých zo zlikvidovaných prevádzok v Jablonci nad Nisou a Ústí nad Labem ďalších 12 električiek tohoto typu, bol počet prevádzkyschopných vozov stále kritický. V roku 1971 vlastnil dopravný podnik celkom 14 električiek 6MT. v tomto i nasledujúcom roku tak prevádzku na linke 11 museli často zachraňovať električky T2 a T3. Pre tieto svižnejšie a ťažšie vozy jablonecká trať nevyhovovala svojimi parametrami. V roku 1972 bola začatá celková rekonštrukcia jabloneckej trati. K 27. marcu 1972 bola zastavená prevádzka v úseku Proseč MNV (dnes zastávka Proseč pošta) – Jablonec nad Nisou a dopravu na tejto časti prevzali autobusy. V Proseči bol pred zárezom pod železničnou stanicou vytvorený koľajový trojuholník pre obrat súprav. Pre zostávajúcu časť električkovej trati Liberec – Proseč MNV bola potreba vypravovať naďálej 4 emtéčka.
V roku 1973 sa rozbehla rekonštrukcia i na zostávajúcom úseku. V piatok 30. marca 1973 boli naposledy v prevádzke súpravy s vlekmi v nedeľu 1. apríla vyšli do pravidelnej prevádzky naposledy i dvojnápravové motorové vozy. V pondelok 2. apríla zabezpečovali dopravu na linke 11 autobusy. Túto skutočnosť okrem letáčiku vo vozoch, „oznamoval“ 1. apríla vyzdobený a bočnými rozmermi nápismi označený voz 6MT ev. č. 58 (jablonecký voz č. 118). Spolu s ním boli v tento posledný deň na linke 11 vypravené vozy č. 2 (do roku 1966 č. 42), 3 (43) a 57 (pôvodný ústecký voz č. 123).
Zastavenie prevádzky na pôvodnej trati do Jablonce ku dňu 1. apríla neznamenal úplný koniec 6MT. Šesť vozov prešlo v roku 1973 medzi služobné. Obdržali ev. č. 100, 101 a 103 – 106. električka č. 100 (pôvodne 53) bola upravená na voz materských škôl a obdržala neobvyklý modrobiely náter. Tento voz sa tiež objavil na slávnostnom otvorení rekonštruovanej jabloneckej trati konanom 29. decembra 1976. Ďalší voz č. 104 (56) pre zmenu získal „pracovný“ oranžový lak so žltočiernym šrafovaním na čelách. Ostatné vozy neboli nijak upravované. Z podvozku emtéčka č. 2 (ex 42) vznikol v roku 1973 vlečný voz pre prepravu trolejových cievok. V roku 1978 k týmto vozom pribudol ešte voz č. 67 z Bratislavy, ktorý však už nebol vôbec využitý, lebo prevádzka pracovných vozov 6MT skončila po dvoch nehodách z dôvodu ich technického stavu v závere tohoto roku. Voz č. 106 (ex jablonecký voz č.117) bol v roku 1979 predaný do Technického múzea v Brne, odkiaľ sa v roku 2001 vrátil do Liberca a od septembra 2011 slúži ako historický voz DPMLJ a.s., jediný zachovaný svojho typu. Ostatné vozy boli postupne zošrotované pričom ako posledný bol v roku 1982 zlikvidovaný modrá „stovka“ a oranžová „40“.
Dňa 1. apríla 2013 si preto môžete pripomenúť 40. výročie konca týchto električiek. Na tento deň pripravil Dopravní podnik měst Liberce a Jablonce nad Nisou, a.s. v spolupráci s o.s. Boveraclub jazdy električiek 6MT na zvláštnej linke č. 4 Liberec Fügnerova – Jablonec nad Nisou, ktoré sa uskutočnia v popoludňajších hodinách.
Spracoval: Patrik Špačinský
Zdroje: http://kancelar-hejtmana.kraj-lbc.cz/page812/id:188157 a http://www.boveraclub.czechtrams.com/index.php?page=home&read=2013032522013613
Autor: Tomáš Kreps
Pridajte prvý komentár